Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Situácia v Rusku na konci 19. storočia:
-
Koncom 19. storočia začala krajina intenzívne pociťovať potrebu reforiem.
-
Krajina sa vyznačovala nestabilitou finančného trhu a bankového systému, slabou kúpyschopnosťou obyvateľstva a praktickou neexistenciou vnútorného trhu.
Uvedenú situáciu bolo potrebné urýchlene riešiť.
Vláda Alexandra II.:
-
Hneď po nástupe na trón Alexander II. zrušil nevoľníctvo.
-
Uskutočnil reformu miestnej samosprávy – vytvoril miestne samosprávy, tzv. zemstvá.
-
Následne uskutočnil justičnú reformu, ktorá znamenala zjednodušenie organizácie súdnictva, zrušila multiplicitné a konkurenčné súdne právomoci a podľa vzoru krajín Západnej Európy bola aspoň teoretickou zábezpekou nezávislosti súdov.
-
Nasledovala školská reforma - univerzity dostali garanciu väčších akademických slobôd, začali vznikať školy druhého stupňa s odborným zameraním,...
-
Bola založená štátna banka, uskutočnená reforma v oblasti verejných financií, ktorá napr. zaviedla pozemkovú daň pre mestá.
-
Bola ustanovená povinná vojenská služba, vzťahujúca sa už na všetkých obyvateľov Ruska, nielen na príslušníkov nižších vrstiev.
Reformy Alexandra II. boli predovšetkým odpoveďou na potreby vtedajšej ruskej spoločnosti a priniesli čiastočne pozitívne výsledky – napr. začala narastať poľnohospodárska a priemyselná výroba.
Nedostatkom reforiem bolo, že boli viac zamerané na udržanie autokracie, ako na liberalizáciu ruskej spoločnosti.
Alexander II. nezaprel svoj cársky pôvod, bol predsa synom Mikuláša I., a tak bol v prvom rade osvieteným despotom, ktorému ležalo na srdci blaho veľkého Ruska.
1881 – bol zavraždený Alexander II.
Novým panovníkom Ruska sa po zavraždení Alexandra II. stalAlexander III. Alexander III.
Už na začiatku jeho vlády bolo zrejmé, že bude dôsledným ochrancom samoderžavia, v čom mu veľmi ochotne pomáhala aj vplyvná pravoslávna cirkev.
Absolutistický spôsob vlády mal dopad nielen na spoločenské, ale najmä na hospodárske zaostávanie Ruska.
Priaznivé obdobie po roku 1861 spojené s reformami Alexandra II. skončilo a Rusko opäť začalo stagnovať. Ruský priemysel bol aj na konci 19. storočia plne pod cárovou kontrolou.
Veľký posun zaznamenala krajina po nástupe nového ministra financií. Stal sa ním gróf Sergej J. Witte.
Krátko po svojom nástupe nový minister financií začal uskutočňovať reformné kroky, ktoré mali viesť k modernizácii krajiny.
Rusko prešlo pred prvou svetovou vojnou rýchlym priemyselným rozvojom:
-
Naplánoval transsibírsku železnicu.
-
Vypracoval plán budovania železníc.
-
Uvedené zmeny potrebovali silný a stabilný rubeľ, preto minister financií v roku 1897 priviedol Rusko k zlatej mene.
-
Vláda s cieľom udržať zdravú obchodnú bilanciu prinútila predávať sedliakov obilie na vývoz.
Uvedené rozhodnutie nového ministra financií malo veľký úspech:
-
Hodnota ruského priemyslu sa za desať rokov zdvojnásobila.
-
Vyvíjali sa strediská obchodu.
-
Vyvíjali sa strediská textilnej výroby, ťažby uhlia, výroby chemických látok, spracovanie železnej rudy.
-
Železničná sieť Ruska bola vybudovaná do takej miery, že Rusko v uvedenej oblasti predbehli len USA.
V Rusku prebiehala rýchla industrializácia, ktorá mala aj negatívne následky:
-
Väčšina krajiny hladovala.
-
V Rusku bola mimoriadne vysoká úmrtnosť detí.
-
Sedliaci sa zamestnali v továrňach, ale za veľmi nízke mzdy.
-
Pracovné podmienky všetkých pracujúcich boli úbohé a ťažké.
-
V mestách, kam mnohí v danej dobe odchádzali, bolo málo miest na bývanie.
-
Kvôli nedostatočnej hygiene vypukla cholera.
-
Epidémie cholery sa šírili po celej krajine a priniesli veľké množstvo mŕtvych.
-
Akékoľvek štrajky a nepokoje boli okamžite potláčané.
Zhrnutie pôsobenia ministra financií Witta:
Podstata jeho reforiem spočívala
-
v tvrdej daňovej politike, ktorá sa týkala širokých vrstiev
-
v zavedení prísneho protekcionizmus, t. j. ochrany domáceho trhu pred zahraničnými výrobkami.
-
Vo finančnej reforme a v umožnení prenikania zahraničného kapitálu do Ruska.
Zhrnutie vlády Alexandra III.:
Nástupom na trón Alexandra III. sa definitívne uzavrelo obdobie reformných pokusov jeho predchodcu Alexandra II.:
-
Kritizoval liberalizmus.
-
Vydal nariadenia o opatrení k ochrane štátneho poriadku a verejného pokoja (vydržali do roku 1917).
-
Posilnil právomoci gubernátorov a vojenských súdov.
-
V zahraničnej politike ukončil pronemeckú politiku, priklonil sa k francúzsko-ruskému zväzku a upriamil pozornosť na Áziu.
-
Jeho heslo bolo: „Pravoslávie, samoderžavie, národnosť”. Z toho vyplynula jeho politika nacionalizmu, rusifikácie a obracania na pravoslávie.
-
Podnikal ťaženie proti fínskej autonómii a jeho politike nebol cudzí ani antisemitizmus.
Zopakujte si:
-
Charakterizujte postavenie Ruska po zavraždení Alexandra II.
-
Charakterizujte postavenie Ruska počas vlády Alexandra III.
-
Charakterizujte postavenie Ruska počas vlády Mikuláša II.
Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8
http://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Ve%C4%BEk%C3%BD
Zdroje obrázkov:
http://referaty.aktuality.sk/ruski-cari-19-az-20-storocia-maturitna-otazka/referat-23535