Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

1894 – novým cárom v Rusku sa stáva Mikuláš II.

http://referaty.aktuality.sk/ruski-cari-19-az-20-storocia-maturitna-otazka/referat-23535

 

Jeho hlavným cieľom bolo chrániť monarchiu a pokračovať v jej rozvoji. Práve krátko po jeho nástupe začala nová stagnácia vo vývoji Ruska, preto donútil Witteho odstúpiť.

Nespokojnosť v krajine bola ale veľká. Vláda čelila aktivácii robotníkov, podnecovala prenasledovanie Židov, aby odviedla pozornosť od sociálnych otázok.

V Rusku sedliaci žiadali viacej pôdy, robotníci vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky. Šľachta a buržoázia žiadali politické zastúpenie.

V roku 1902 došlo v krajine k veľkému povstaniu sedliakov. Všetky štrajky, ktoré nasledovali , boli násilne potlačené.

Zamestnávatelia a polícia veľmi často kritizovali postoj vlády.

Režim ale nevedel zastaviť rastúce nepokoje.

Pogromy ale neuspeli, nepokoje pokračovali ďalej, preto cár vyhlásil vojnu Japonsku, aby odvrátil pozornosť od vnútorných problémov a nepokojov.

 

 


Rusko-japonská vojna bol vojnový konflikt na Ďalekom východe medzi Ruským impériom a Japonskom.

  • Táto vojna trvala v rokoch 1904 až 1905.

  • Jej príčinou bol konflikt imperiálnych záujmov oboch krajín v Tichom oceáne. Jednania medzi cárskou vládou a Japonskom po Prvej čínsko-japonskej vojne neviedli k úspechu.

  • Rusko a Japonsko podpísali mier 5. septembra 1905 v americkom prístave Portsmouth.

  • Japoncom podarilo vo viacerých bitkách poraziť ruské sily, čo viedlo k výraznej zmene pomerov vo Východnej Ázii a následnému vzostupu Japonska na zahraničnopolitickej scéne.


Zahanbujúce porážky viedli k vlne nespokojnosti v ruskej spoločnosti a významne prispeli k revolúcii v roku 1905, ktorá prinútila cára vytvoriť parlament.

 

Rusko – japonská vojna spôsobila:

  • Nárast sociálnych nepokojov v Rusku.

  • Nárast politického napätia v Rusku.

 

Dňa 22. januára 1905 v St. Peterburgu prepukol veľký štrajk. Mestom prešiel sprievod 140 000 ľudí (niektoré zdroje uvádzajú aj 200 000), ktorí prišli pred sídlo cára a protestovali. Cár ich ale nevypočul a kozáci začali do sprievodu strieľať, mnohých zabili. Tento incident sa stal známym ako „krvavá nedeľa“ a veľmi poškodil cárovu prestíž.

 

 


KRVAVÁ NEDEĽA

  • V St. Peterburgu sa odohrala 22. 1. 1905 jedna z najväčších masakier cárskeho režimu.

  • Okolo 140 000 robotníkov, žien a detí chceli cárovi odovzdať petíciu v ktorej požadovali 8 hodinový pracovný čas, zákon na ochranu robotníkov, agrárne reformy, zrušenie cenzúry, či odluku cirkvi od štátu.

  • Na námestí pred Zimným palácom čakali na protestujúcich vojaci, ktorí na rozkaz začali páliť do neozbrojeného pokojného davu.

  • Na mieste ostalo vyše 1 000 mŕtvych, zranených bolo do 2 000 ľudí, z ktorých ešte niekoľko stoviek podľahlo zraneniam.

  • Cár po tejto udalosti vyhlásil v St. Peterburgu vojenskú diktatúru.

 

 

Následné udalosti v Rusku po „krvavej nedeli“:

  • Robotníci zo solidarity k svojim mŕtvym druhom spustili po celom Rusku vlnu štrajkov a demonštrácií.

  • Začali sa búriť aj vojaci napr. na krížniku Potemkin, Minin a niekoľko ďalších námorných jednotiek.

  • Pridala sa k nim celá posádka námorníctva v Sevastopole, ktorá povstala proti cárovi.

  • Moskvu ochromil generálny štrajk.

  • Robotníci žiadali odstránenie cárizmu a vyhlásenie republiky.

  • Železničiari vyhlásili na celom území generálny štrajk.

  • Nasledovali ich aj poštoví a telegrafní zamestnanci, ktorí prerušili spojenie s ostatkom sveta.

  • Na nepokoje, ktoré zachvátili celú krajinu, nasadil cár verné jednotky armády a kozákov, ktorí pri nastolovaní poriadku povraždili okolo 10 000 ľudí.

  • Za jeho panovania opustilo krajinu okolo 4 000 000 Rusov.

 

Cár držal krajinu v totálnej chudobe, zaostalosti a každý hlások ľudu bol utopený v krvi. Jeho krutovládu neprežili milióny biednych poddaných. Decimovali ich choroby, hlad, kozáci a vojny – všetko dôsledok neobmedzenej cárskej moci.

 

 

Osud cárskej rodiny:

  • Nakoniec Romanovcov stihol rovnaký osud ako ich obete.

  • Boli popravení boľševikmi.

 

 

Vo februári 1905 cár sľúbil, že zvolá parlament – štátnu dumu:

Nepodarilo sa jej ale upokojiť situáciu: Poliaci, Fíni a Gruzínci stupňovali svoje požiadavky a búrili sa. Roľníci sa zmocnili pôdy, takže vláda bola donútená zrušiť poplatky roľníkov za vykúpenú pôdu. Vznikol všeobecný roľnícky zväz, ktorý sa dožadoval ústavodarného zhromaždenia.

Nasledovali vzbury na krížniku Potemkin, v Kronštadte a na Ďalekom východe, ktoré otriasli režimom aj napriek tomu, že boli potlačené.

V septembri začali ďalšie štrajky a robotníci boli čoraz odvážnejší a svoje požiadavky stupňovali.

V Rusku sa začali vytvárať robotnícke výbory, tzv. soviety, ktoré začali pripravovať revolúciu, vydávali politické noviny, v ktorých uverejňovali články na podporu svojich aktivít, začali sa spájať s ďalšími sovietmi, aby rozšírili svoju politickú činnosť.

Mikuláš II. znovu povolal Witteho – ten navrhol prijatie ústavy. Mikuláš II. pod tlakom udalostí s tým súhlasil a 17. 10. 1905 bol vydaný manifest, ktorý zaručoval v Rusku občianske slobody a sľuboval uznanie dumy za zákonodarné zhromaždenie, volené na základe širokých občianskych práv.

Obyčajní Rusi sa uspokojili so zamestnanosťou a podporovali ústavu, takže liberáli sa postupne dostávali do izolácie a rozdrvili ich armády vracajúce sa z vojny.

 

 

V decembri 1905 sa revolúcia skončila.

Udalosti po revolúcii 1905:

  • Mikuláš II. uznal pod veľkým tlakom októbrovú ústavu.

  • Roku 1906 vydal Základné zákony Ruskej ríše, ktoré uvádzali, že najvyššia moc patrí cárovi.

  • V súlade s ústavou cár umožnil vytvoriť dumu, parlamentný orgán, ktorý sa obsadzoval voľbami a vymenovaním cárom.

  • Bez súhlasu dumy nemohol prejsť ani jeden zákon, jej návrhy zákonov mohla vetovať Štátna rada.

  • Duma mala obmedzenú finančnú právomoc a jej ministri sa zodpovedali jedine cárovi, ktorý skladal účty Bohu.

  • Duma bola teda len formálnym orgánom a keď sa v nej začali objavovať známky legitímnej opozície, cár ju rozpustil.

  • Cár ďalej reagoval na nepokoje silou.

  • Roku 1911 bolo zakázaných 600 politických strán a zväzov.

  • V rokoch 1906 – 1909 skončilo veľa politických aktivistov vo väzení.

  • Viac ako 2 500 roľníckych vodcov bolo popravených.

  • Aj keď roľníci mohli voliť a duma bola stálou inštitúciou, reformy v Rusku boli veľmi povrchné.

  • Autokratický cár a jeho rodina sa postupne dostávali do izolácie.

 

 

Od roku 1906 sa v Rusku pokúsili uskutočniť agrárnu reformu:

  • Vychádzajúc z nariadenia z roku 1906 mohli všetci roľníci požiadať o vlastníctvo pôdy.

  • Zároveň v Rusku začali zlučovať rozdelenú pôdu.

  • Bol vypracovaný program nového osídľovania.

  • Roľníci dostali možnosť si požičať financie.

  • Peniaze im požičiavala Roľnícka pozemková banka.

  • Cieľom agrárnej reformy bolo vytvoriť prosperujúcejšiu a stabilnejšiu roľnícku triedu.

  • Roku 1907 bolo zrušené platenie poplatkov za vykúpenú pôdu.

 

Na jednej strane treba agrárnu reformu vnímať ako pokrokový čin, ale na druhej strane vtedajší roľníci malo veľké problémy s obrábaním pôdy mimo svojej otčiny, teda mimo dedinskej komunity, ktorá riadila veľkú časť života roľníkov.

Uvedené reformy riadil cárov premiér Stolypin, ktorého ale napokon zavraždili. Reforma neskončila úspešne, roľníci bol v Rusku naďalej početní a priveľmi zaostalí.

 

 

Aj postavenie robotníkov bolo veľmi ťažké:

  • Roku 1912 vznikli fondy zdravotného a úrazového poistenia, ale neboli úplne adekvátne.

  • Robotníci nemali zastúpenie vo vláde.

  • Revoluční vodcovia, ktorí sa snažili robotníkom pomôcť, boli odsúdenia museli ísť do väzenia.

  • Všetky nepokoje boli potláčané násilím.

  • Vláda znovu podporovala útoky voči Židom.

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Charakterizujte postavenie Ruska po zavraždení Alexandra II.

  2. Charakterizujte postavenie Ruska počas vlády Alexandra III.

  3. Charakterizujte postavenie Ruska počas vlády Mikuláša II.

 

 

 

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

 

 

 

Zdroje obrázkov:

http://referaty.aktuality.sk/ruski-cari-19-az-20-storocia-maturitna-otazka/referat-23535

http://sk.wikipedia.org/wiki/Rusko-japonsk%C3%A1_vojna

http://www.szm.hng.sk/?p=139

 

 

 

Zdroje obrázkov:

http://referaty.aktuality.sk/ruski-cari-19-az-20-storocia-maturitna-otazka/referat-23535