Ľudovít Štúr – významná osobnosť slovenských dejín 19. storočia

  • 1815 - 1856

  • Predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry

  • Vedúca osobnosť mladej revolučno-demokratickej mládeže

  • Politik, jazykovedec, básnik, novinár, teoretik, kritik

  • Tvorca slovenskej romantickej estetickej koncepcie

  • Jeho meno nesie jedna významná generácia v našich dejinách - štúrovci.

 

koncosova

 

Základné životopisné údaje:

  • Ľ. Štúr sa narodil v Uhrovci v rodine učiteľa.

  • Jeho otec sa volal Samuel Štúr., mama sa volala Anna Michalcová. Pôvodne žili v Trenčíne.

  • Dva roky študoval na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe, odkiaľ v roku 1829 odišiel na evanjelické lýceum do Bratislavy (jeho súčasťou od roku 1803 bola Katedra reči a literatúry slovenskej, ktorú viedol prof. Juraj Palkovič).

  • V Bratislave sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej, ktorú neskôr v rokoch 1835 – 1838 aj viedol ako podpredseda (funkciu predsedu vykonával niektorý z profesorov). Členovia Spoločnosti organizovali rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Medzi najznámejšie podujatia patrí národná slávnosť na Devíne (konala sa 24. apríla 1836), na ktorej účastníci prijali k svojmu meno aj meno slovanské a začali ho používať na verejnosti.

  • V školskom roku 1836 – 1837 sa Ľ. Štúr stal nehonorovaným námestníkom prof. J. Palkoviča na lýceu (Katedra reči a literatúry slovenskej), prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis, o slovanských a európskych literatúrach. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho študenta a erudovanosť v latinskom jazyku.

  • V roku 1838 začal Ľ. Štúr študovať na univerzite v Halle, kde pôsobil dva roky. Študoval teológiu, dejiny, filozofiu.

  • Po skončení teológie sa kňazskému povolanie nevenoval.

  • Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy a začal opäť pôsobiť na Katedre reči a literatúry slovenskej. V uvedenom období výrazne narastal tlak maďarských predstaviteľov na Slovákov, čo prinútilo Ľ. Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka.

  • V roku 1842 zorganizoval Ľ. Štúr podpisovú akciu pod Slovenský prestolný prosbopis, ktorý predložili slovenskí národovci cisárovi ako protest proti nútenej maďarizácii v cirkvi a v školách.

  • Pre túto činnosť bol cirkevnou komisiu vyšetrovaný ako nepriateľ vlasti a zbavený prednášania na lýceu (požiadavky Slovenského prestolného prosbopisu splnené neboli).

  • Rok 1843 venoval Ľ. Štúr otázke spisovného jazyka (viď. ďalej), rozbehol aktivity na vydávanie novín a ich literárnej prílohy a v roku 1844 pomáhal zakladať spolok Tatrín. V marci 1844 musel definitívne odísť z evanjelického lýcea. Na protest proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie zástupcu Katedry reči a literatúry slovenskej sa 22 študentov rozhodlo opustiť lýceum. Trinásť z nich potom dokončilo štúdiá v Levoči.

  • Dňa 1. augusta 1845 začal na základe získaného povolenia vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský.

  • V roku 1847 sa stal poslancom Uhorského snemu za slobodné kráľovské mesto Zvolen.

  • Počas revolúcie v rokoch 1848/1849 sa Ľ. Štúr priamo zapojil do rôznych aktivít – pomáhal pri koncipovaní Žiadostí slovenského národa, organizoval zvolanie Slovanského zjazdu do Prahy, stál pri zrode Slovenskej národnej rady (vznikla vo Viedni a v septembri 1848 vyzvala Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie svojich národných a sociálnych práv). Za činnosť počas revolúcie bol na neho vydaný zatykač.

  • Po revolúcii prežíval Ľ. Štúr mnoho sklamaní a osobné tragédie. Sklamaný bol z porážky revolúcie a zo spoločensko-politickej situácie, ktorá nasledovala. V januári 1851 mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka otec. Ľ. Štúr sa po smrti brata presťahoval do Modry, kde sa sám (pod policajným dozorom) staral o deti zosnulého brata.

  • V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka.

  • A v roku 1855 sa začal ku koncu chýliť aj život Ľ. Štúra – na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil.

  • Zomrel 12. januára 1856.

 


Slovenský prestolný prosbopis


  • Bol spísaný v období silnejúcej násilnej maďarizácie, ktorá sa začala výrazne prejavovať aj v evanjelickom cirkevnom živote.

  • Slovenskí evanjelici sa rozhodli voči silnejúcej maďarizácii protestovať.

  • Zorganizovali petičné hnutie, ktorého výsledkom bol Slovenský prestolný prosbopis.

  • V júni 1842 bol Slovenský prestolný prosbopis odovzdaný cisárovi.

  • Obsahoval predovšetkým sťažnosti slovenských evanjelikov proti národnému útlaku.

  • Požadoval jeho zastavenie.

  • So Slovenským prestolným prosbopisom nesúhlasili niektorí predstavitelia evanjelickej cirkvi (naklonení maďarizácii), preto celá akcia bola vyšetrovaná.

  • Výsledkom vyšetrovanie teda bolo odvolanie Ľ. Štúra z funkcie námestníka profesora Tabloviča.

  • Na protest proti odvolaniu odišlo na jar 1844 z lýcea 22 študentov – 13 z nich odišlo študovať na lýceum do Levoče.

 

 

 

UČITEĽ:

  • Pôsobil na Katedre reči a literatúry slovenskej v Bratislave (viedol ju prof. J. Palkovič).

  • Ako učiteľ bol známy tým, že ovládal viaceré jazyky – latinský, maďarský, nemecký, francúzsky, grécky, poľský, srbo-chorvátsky, ruský jazyk, ale učil aj hebrejčinu a angličtinu

 

 

NOVINÁR:

  • Od 1. 8. 1845 vydával Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský

  • Písané boli v Štúrovej slovenčine.

  • Usiloval sa o ich vydávanie niekoľko rokov.

  • Zamerané boli na osvetovú činnosť, na sociálne práva, oboznamovali s kultúrnou tvorbou Slovanov, informovali o aktuálnej politickej situácii doma a vo svete.

  • Ich vydávanie kontroloval cenzor, ktorý zasahoval do obsahu a rozsahu článkov


koncosova



Zopakujte si:
1. Popíšte činnosť Ľ. Štúra ako politika
2. Popíšte činnosť Ľ. Štúra ako jazykovedca
3. Popíšte činnosť Ľ. Štúra ako novinára

Použitá literatúra:
KRAJČOVIČ, R., ŽIGO, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. vyd. 1990. Univerzita Komenského Bratislava. ISBN 80-223-0249-X
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

Zdroje obrazkov:
www.stur.sk
www.upload.wikipedia.org