Tragédia - z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom:

  • Jeden z druhov dramatických diel.

  • Je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny.

  • Hrdina sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.

 

Tragédia vznikla v antickom Grécku (tragóidia), kde počas slávnosti na počesť boha Dionýza obetovali capa (tragos) pri tanci, speve, rozprávaní, boji atď.

Z počiatočného obdobia sú známe tragédie od Aischyla, Sofokla a Euripida.

 

 

Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí (dejstiev):

  • úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času

  • zápletka (kolízia) – rozpor dvoch súperov, vznik konfliktu

  • vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja

  • obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom

  • rozuzlenie (katastrofa) –  tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii

Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.

 

Dráma – komédia a tragédia – zažila obdobie veľmi výrazného rozvoja práve v období klasicizmu.

 

Dráma v klasicizme podliehala prísnym pravidlám:

V dráme bola dodržiavaná Aristotelova zásada troch jednôt:

1. jednota deja – hra mala jednoduchý dej, bez rôznych vedľajších odbočení

2. jednota miesta – hra sa odohrávala na jednom mieste

3. jednota času – všetko sa odohralo v priebehu 24 hodín

V klasicistickej dráme často vystupovala postava rezonéra – komentuje dej, vyjadruje názor autora.

 

 

Svetový literárny klasicizmus – 17. – 18. storočie

Názov klasicizmus je odvodený z lat. slova classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný.

Počiatky klasicistickej literatúry – Francúzsko – za vlády Ľudovíta XIV. (nazývaný aj Kráľ Slnko)

 

Spoločensko-politické podmienky:

  • Koniec vojnových konfliktov v Európe.

  • Koniec obdobia živelných pohrôm a epidémií.

  • Koniec tureckej expanzie.

  • Blíži sa koniec feudálnych vzťahov založených na pôde.

  • Začína rozvoj vedy a techniky.

  • Začína rozvoj priemyselného podnikania – výroba.

  • Rastie vplyv meštianstva.

 

Podmienky pre život človeka sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšujú, vytráca sa pesimizmus, smútok, narastá kritika cirkvi, ktorá je považovaná za prekážku pokroku.

Výrazný vplyv nadobudol racionalizmus(z lat. ratio – rozum) – filozofia, ktorá vyzdvihuje rozum a rozumové poznanie. Zakladateľom a hlavným šíriteľom racionalizmu bol René Descartes. Je známy najmä výrokom: „Myslím, teda som!“ (Cogito ergo sum).

Klasicizmus sa rozvíjal aj pod vplyvom osvietenstva – politická a spoločenská ideológia 18. storočia, ktorá sa usilovala o reformu cirkvi a feudálneho spoločenského zriadenia. Zdôrazňovala rovnosť ľudí, právo človeka na slobodu myslenia a presvedčenia. Výrazne vyzdvihovala hodnotu vzdelania. Odmietala despotickú vládu. Hlavnými predstaviteľmi boli Denis Diderot - Encyklopédia, Voltaire – Filozofické listy, Candide alebo optimizmus.

 

Najvyšším zákonom klasicizmu je súlad pravdy, krásy a dobra.

 

Znaky klasicistickej literatúry:

1. Vychádza z antiky a antických vzorov – predovšetkým z tvorby a názorov Aristotela.

2. Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody.

3. Podľa antického vzoru má prísne teoretické zásady a praktické pravidlá.

4. Zameriava sa na spoločenské a mravné problémy.

5. Nezobrazuje človeka takého, aký je, ale aký by mal byť – vytvára typy postáv

zovšeobecnením charakterových vlastností (lakomec, pokrytec).

6. Hlavným konfliktom v dielach je konflikt medzi citom a povinnosťou.

7. Rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké - óda, epos, tragédia, elégia

nízke – bájka, satira, komédia

Prelínanie žánrov sa nepripúšťalo.

8. Rozlišuje vysoké a nízke témy. Vysoké témy sa týkajú historických tém a života vyššej

spoločnosti, nízke témy života nižších spoločenských vrstiev a súčasnosti.

9. Typickým veršom klasicistickej literatúry bol alexandrín– 12-slabičný verš s dierézou po šiestej slabike.

 

Presné pravidlá klasicistickej literatúry zveršoval Nicolas Boileau-Despréauxv diele Básnické umenie.

 

 

 

PIERRE CORNEILLE - francúzsky dramatik a básnik, tvorca tragédie

koncosova

 

Základné životopisné údaje:

  • 1606 – 1684

  • Narodil sa v rodine advokáta.

  • Študoval právo, tiež sa stal advokátom.

  • Písal hlavne pre potešenie.

 

Diela: CID – veršovaná tragédia s námetom zo španielskych dejín.

Hra o konflikte medzi láskou a cťou, o potláčaní osobných citov, o snahe splniť si svoje občianske a morálne povinnosti.


koncosova

 

Krátky obsah:

Dej sa odohráva v Seville v 11. storočí. Don Rodrigo sa bude onedlho ženiť s Jiménou (Chiménou), dcérou dona Goméza. Don Goméz veľmi urazí Rodrigovho otca tým, že mu vylepí zaucho. Rodrigo sa rozhodne pomstiť urážku otca a v súboji zabije Jiméninho otca. Jiména sa rozhoduje medzi láskou k Rodrigovi a povinnosťou pomstiť smrť otca. Napokon sa rozhodne žiadať potrestanie Rodriga, hoci ho miluje. Rodrigo vloží svoj život do jej rúk, ale ona nie je schopná ho zabiť. Rodrigovi sa medzitým podarí poraziť nepriateľských Maurov, ľud ho začne oslavovať a kráľ mu udelí čestný prídomok Cid – Pán. Vzápätí bojuje Rodrigo o Jiménu s donom Sanchom. Víťaz sa má stať jej manželom. Rodrigo v súboji zvíťazí, kráľ rozhodne, že po roku Jiméninho smútku a Rodrigovej ďalšej výprave proti Maurom sa zoberú.

 

Ukážka:

Strašlivý zúri vo mne boj!
V hrudi mi s hlasom cti zápasí lásky zvanie!
Pomste ak prednosť dám, mám milej preklínanie.
Jedno ma pobáda, druhé meč zdŕža môj.
Čo mi je prednejšie: česť, a či moja láska?
To je voľba ťažká!
Nešťastie nekonečné z oboch strán.
Len myslieť naň sa trýznim!
Či ostať v hanbe, a či biť sa mám
na život, na smrť s otcom Ximeniným?
Otec môj, milá, láska, česť!
Povinnosť vznešená, tyranstvo premilé mne!
Pomrie, čo teší ma, a či česť moja zvädne?
Tu strácam blaženosť, tu slávy ratolesť.
Meč, krutá nádej ty duše, vždy pre česť mrúcej,
no dnes i milujúcej,
ty nástroj pomsty, no i šťastia kat,
pre ktoré sa dnes trýznim,
nač si mi daný? Pomstu vykonať,
so srdcom rozlúčiť sa Ximeniným?
Lepšie je skonať, a čím skôr!
Milej i otcovi, obom som zaviazaný.
Ak pomstu vykonám, budem ňou preklínaný,
ak nie, mnou pohrdne, že zbabelý som bol.
Ak láske prednosť dám, vtedy – žiaľ, aké muky! –
Nehodný som jej ruky!

 

Ďalšie diela autora:

CINNA– hra o umení veľkoryso odpúšťať slabším

LUHÁR - komédia

NICOMÉDE – politická dráma



Zopakujte si:
1. Charakterizujte tragédiu ako literárny žáner.
2. Charakterizujte postavenie tragédie v období klasicizmu.
3. Charakterizujte tvorbu P. Corniella.

Použitá literatúra:
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava
SMIEŠKOVÁ, MARTINA: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pierre_Corneille