MADAGASKAR


Madagaskarská republika (République de Madagascar, Repoblikan'i Madagasikara)

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

587 041 km²

19 448 815

31 ob./km²

Antananarivo

francúzština malgaština


http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Madagascar.svg

štátny znak

 

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Madagascar.svg

štátna vlajka


 

Poloha

Madagaskarská republika je africký ostrovný štát v Indickom oceáne, štvrtý najväčší ostrov sveta, od afrického kontinentu ho oddeľuje 400 km široký Mozambický prieliv. 600 km východne od Madagaskaru ležia ostrovy Réunion a Maurícius. Severozápadne leží ostrovný štát Komory ako aj Mayotte, ostrov pod správou Francúzska.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:LocationMadagascar.svg

 

 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Od afrického kontinentu sa oddelil v druhohorách až treťohorách, povrch tvorí náhorná plošina, ktorá sa na západ voľne skláňa a na východ prudko spadá k pruhu pobrežnej nížiny, najvyšším vrchom je Maromokotro (2 876 m n. m.) v horskom masíve Tsaratanana. Ďalšími pohoriami sú Ankaratra (Tsiafajavena 2 643 m n. m.), masív Andringitra (Pic Boby 2 658 m n. m.), masív Isalo. Pozostatky sopečnej činnosti tvoria vulkanické jazierka a horské žriedla.

 

Vodstvo

Madagaskar má hustú riečna sieť, najväčšími riekami sú Betsiboka, Mahavavy, Bemarivo, Maevarano, Sofia, Mahajamba, Mangoky, Onilahy a Tsiribihina. Umelým prepojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta Canal des Pangalane. Najväčšími jazerami sú Tsimanampetsotsa, Ihotry, Bemamba, Kinkony a Alaotra.


Podnebie

Klíma je tropická ovplyvnená východnými pasátmi, najviac zrážok ročne spadne na východnom pobreží (3000 mm, na poloostrove Masoala až 4 000 – 6 000 mm), najmenej zrážok spadne na západe a juhozápade (500 – 1 000 mm ročne). Ročné teploty od 20 – 27 ºC.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Madagascar_Topography.png

 

Rastlinstvo

Vyskytujú sa tu rôznorodé spoločenstvá vďaka rozmanitej nadmorskej výške. V najvyšších polohách sa nachádzajú horské lúky, nižšie tropické dažďové pralesy ohrozené ťažbou dreva, opadavé lesy nahrádzajú bambusové kroviny. Na juhozápade rastie suchá tŕnistá buš alebo savany. Na pobreží nájdeme mangrovové porasty. Pôvodnými rastlinami sú ravenala madagaskarská (Ravenala madagascariensis), klasovec dierkatý (Aponogeton fenestratis), kigélia africká (Kigelia africana).


Živočíšstvo

Kvôli asi 130 milión ročnej izolácii je veľké množstvo druhov živočíchov viazaných výlučne na Madagaskar. Žije tu asi 20 druhov lemurov ako lemur kata (Lemur catta), ksukol chlpatochvostý (Daubetonia madagascariensis), indri (Idri indri). Na ostrove sa pôvodne nevyskytujú dravé šelmy. Výnimku tvorí fosa madagaskarská (Cryptoprocta ferox). Ďalšími živočíchmi sú gekón madagaskarský (Phelsuma madagascariensis), chameleón jacksonov (Chamaeleo jacksonii), okáň stužkový (Argema mittrei), nosánik žirafovitý (Apoderus giraffa).


 

Socio-ekonomické pomery

História

Prvá vlna kolonizácie ostrova prebehla asi pred 2 000 rokmi z Indonézie, neskôr z vnútrozemskej Afriky. V 11. storočí vznikol prvý arabský sultanát. Od 14. do 18. storočia vznikali štáty Betsimisaraka, Barina, Menobé a Imerina. V 14. storočí ostrov objavili Portugalci, neskôr prišli francúzsky a britský kolonizátori a misionári. V roku 1785 tu začal slovenský rodák Móric Beňovský budovať svoju „madagaskarskú ríšu“ ako kráľ Madagaskaru. V 19. storočí prebehli pokusy o zjednotenie ostrova. V roku 1885 tu vyhlásilo Francúzsko protektorát. Od roku 1896 bol ostrov francúzskou kolóniou. Od roku 1946 je Madagaskar francúzskym „zámorským územím“. V roku1958 bola vyhlásená autonómna Madagaskarská republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. V roku 1960 vznikla nezávislá Madagaskarská republika.


Obyvateľstvo

Malgaši majú zmiešaný indonézsko-africký pôvod, malgaština je príbuzná indonézskemu jazyku malay. Zvyky a náboženstvo sú zmesou afrických a indonézskych. K domorodému náboženstvu sa hlási 52% obyvateľov, ku kresťanstvu 41%, k islamu 7%.


Územné členenie

Krajina sa člení na šesť autonómnych provincií. Tie sa do roku 2009 ďalej delili na 22 krajov (boli zrušené) a tie ďalej na 116 okresov. Významné mestá majú zvláštny status „commune urbane“ a sú na úrovni okresov.


http://commons.wikimedia.org/wiki/Template:Madagascar_imagemap_%28location_map_scheme%29

 

Hospodárstvo 

Madagaskar je poľnohospodárska krajina (avšak obrábateľná je len 5% pôdy). Nachádzajú sa tu malé náleziská surovín a je aj slabá výroba energie. Ťaží sa chróm, grafit, zlato, soľ, sľuda, polodrahokamy a drahokamy, drevo. Pestuje sa ryža, kukurica, maniok, cukrová trstina, bataty, zemiaky, bavlna, sisal, kokosy, mango, ananásy, pomaranče, banány, korenie, vanilka, klinčeky, káva. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané, kozy, ovce, hydina. Významným odvetvím je rybolov.


 

 

Zopakujte si:

1. Popíšte kde leží Madagaskar.

2. Aké sú prírodné podmienky ostrova?

3. Ako sa vyvíjala história Madagaskaru?

 

 

 

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.wikipedia.com

 

 

 

Zdroje obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Madagascar.svg

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Madagascar.svg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:LocationMadagascar.svg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Madagascar_Topography.png

http://commons.wikimedia.org/wiki/Template:Madagascar_imagemap_%28location_map_

scheme%29