Severná Afrika – Egypt

Vypracoval: L. Petrovič

EGYPT

Egyptská arabská republika (Džumhúríja Misr al-Arabíja, جمهوريّة مصر العربيّة)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Egypt je severoafrická krajina. Zo severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Fyzicky tvorí Egypt východnú časť Sahary. Je tvorený vysoko položenou tabuľou, rozdelenou údolím Nílu na západnú časť, tvorenú Líbyjskou púšťou a východnú časť, tvorenú Arabskou púšťou. Podložie tabule tvorí prevažne rula a žula. V južnej časti Líbyjskej púšte sa nachádza náhorná plošina Džilf al-Kabír, ktorá je so svojou priemernou výškou 1 000 m najvyšším miestom tejto púšte. V tejto časti sa nachádza tiež veľké množstvo prepadlín, z ktorých Kattarská prepadlina v hĺbke 137 m pod hladinou mora je najnižším bodom Egypta. Arabská púšť sa rozprestiera od nílskeho údolia po Červené more. Toto územie je veľmi hornaté a sú preň charakteristické periodické suché riečne údolia – vádí. Ďalej pokračuje územie Egypta na Sinajský polostrov, ktorý však už geograficky patrí k Ázii. Je to polostrov trojuholníkového tvaru s rozlohou 61 100 km². Povrch je tvorený púšťou a horami, ktorým dominuje Hora sv. Kataríny.

Vodstvo

Jediným stálym tokom krajiny je Níl, ktorý je s celkovou dĺžkou 6 650 km druhou najdlhšou riekou sveta. Na území Egypta nemá významnejšie prítoky, ústia z neho len umelé zavlažovacie kanály, ktoré sa do rieky zároveň aj vracajú. Rieka bola od neolitu významnou hlavne kvôli pravidelným záplavám, ktoré prinášali do údolia nánosy úrodnej pôdy. Postavením Asuánskej priehrady sa ale tento proces prerušil. Najväčším jazerom krajiny je umelá nádrž Nasser na Asuánskej priehrade. Nachádza sa na hraniciach so Sudánom. Na pobrežiach vznikli lagúny a Suezský prieplav viedli cez púštne slané jazerá.

Podnebie

Väčšia časť krajiny má arídne púštne podnebie. Sever krajiny je chladnejší stredomorský, na juhu sú väčšie výkyvy teplôt. Egypt patrí medzi najteplejšie a najsuchšie krajiny sveta, na niektorých územiach neprší aj niekoľko rokov. Vyskytuje sa tu viac ako 300 slnečných dní v roku, zimy sú mierne, letá veľmi horúce. Počas dňa tu panujú vysoké teploty ale noci sú chladné. V pobrežných oblastiach dosahujú priemerné denné teploty v zime 14 °C, v lete okolo 30 °C. V púštnych oblastiach sa vyskytujú veľké teplotné skoky, hlavne v letných mesiacoch. Teploty sa tu môžu pohybovať od 7 °C v noci po 40 °C cez deň. Ročný úhrn zrážok dosahuje v niektorých oblastiach len 80 mm, na pobreží až 200 mm.

Rastlinstvo

Prirodzená vegetácia v Egypte je z dôvodu nedostatočného počtu zrážok a rozsiahleho poľnohospodárskeho využitia údolia Nílu veľmi obmedzená. Púštne oblasti sú prakticky bez vegetácie. Výnimočne sa v týchto oblastiach vyskytujú tamarišky (Tamariskus sp.) a akácie arabské (Acacia nilotica). V oázach a na brehoch Nílu sa vyskytuje datlovník pravý (Phoenix dactylifera) alebo rohovník obyčajný (Ceratonia siliqua). Typickými rastlinami v delte Nílu sú lekno egyptské či lekno lotosové (Nimphaea lotus) nesprávne nazývané aj lotos, trsť rákosovitá (Arundo donax) a bambusy.

Živočíšstvo

Egyptská fauna je bohatá na vodné vtáctvo, ktoré sa vyskytuje v delte a okolí Nílu. Sú to hlavne volavky striebristé (Egretta garzetta), volavky pobrežné (Ergetta gularis), žeriavy popolavé (Grus grus) a husi nílske (Alopochen aegyptiacus). Medzi najväčšie egyptské cicavce patria okrem domestikovaných dromedárov (Camelus dromedarius) a oslov aj šakal zlatý (Canis aureus), hyena pásavá (Hyaena hyaena), fenek berberský (Vulpes zerda), líbyjský poddruh mačky divej (Felis silvestris lybica) a v horách žijúci kozorožec horský (Capra idex). V púšti žijú zajace, rôzne druhy plazov a škorpiónov. Rozšíreným druhom hada je kobra egyptská zvaná aspis (Naja haje). Pri jazere Nassir sa ešte aj dnes vyskytuje krokodíl nílsky (Crocodilus niloticus). V Níle žije viac ako 190 druhov rýb.

Ochrana prírody

Od 80. rokov 20. storočia bolo egyptskými úradmi vyhlásených za chránené 28 krehkých ekosystémov. Najstarším národným parkom je NP Rás Muhammad, ktorý sa nachádza na hranici Suezu a Akabského zálivu. Mnoho regiónov bolo zarátané medzi chránené len v posledných rokoch, pričom ide aj o podporu ekoturistiky v krajine. Chránené územia sú biologicky veľmi rozmanité. Patria k nim koralové útesy, púštne ekosystémy, nílske ostrovy aj horské oblasti.

Socio-ekonomické pomery

Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonku paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte najneskôr v 6. tisícročí p. n. l. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodarné úrodné bahno má za následok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovníkov a kňazov sa vyčleňuje vládca, neskôr nazývaný faraón. Vznik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egypta je začiatkom starovekých dejín Egypta.

V roku 332 p. n. l. Alexander Veľký obsadil Egypt s malým odporom Perzie a domáci ho vítali ako osloboditeľa. Macedónska správa Egypta bola založená na egyptskom modeli a jej centrom bolo nové hlavné mesto Alexandria. Bola založená dynastia Ptolemaiovcov. Keď sa dovoz obilia z Egypta stal strategickým záujmom Ríma, začala sa Rímska republika aktívne a dôsledne zaujímať o pomery v krajine. Egypt sa stal roku 30 p. n. l. výsledkom bitky pri Aktione, v ktorej Octavianus porazil vojsko Marka Antonia a Kleopatry VII., rímskou provinciou s názvom Aegyptus. Vo 4. storočí n. l. sa Rímska ríša rozpadla a Egypt sa stal súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. Okolo roku 640 dobyli islamskí Arabi nílske údolie. Okolo roku 1250 povstala palácová garda a mamluci (vojenskí dôstojníci) získali moc. V roku 1517 dobyl Egypt turecký sultán Selim I. a ten sa tak stal tureckou provinciou. Správa krajiny bola naďalej zverená mamlukom. Osmanskú nadvládu ukončilo až Napoleonove egyptské ťaženie v roku 1798. Po Napoleonovom odchode ovládol macedónsky dôstojník tureckého vojska Muhammad Alí do roku 1801 celú krajinu. V roku 1848 po ňom nastúpil na trón jeho syn Ibrahim a tak založil dynastiu vládnucu v Egypte do roku 1952. Stavba Suezského prieplavu krajinu zadĺžila a hlavným akcionárom sa v roku 1875 stala Veľká Británia, ktorá v roku 1914 vyhlásila Egypt svojim protektorátom. V roku 1922 však vyhlásil Egypt pod vládou Fauda I. samostatnosť ako Egyptské kráľovstvo. V roku 1952 bol prevratom zvrhnutý kráľ Farúk I. a bola vyhlásená Egyptská republika.

Obyvateľstvo

Z náboženského hľadiska sa dá obyvateľstvo rozdeliť na dve hlavné skupiny a to moslimov 90% (hlavne sunniti) a kresťanov 10% (kopti). Z etnického hľadiska tvoria väčšinu (99,8%) arabizovaní Hamiti, menšinami sú Beduíni, Núbijci, Berberi a Sudánci. K používaným jazykom patria úradná arabčina ako aj angličtina a francúzština.

Územné členenie

Egypt sa hierarchicky člení na 4 skupiny guvernorátov/regióny (nie je to administratívna jednotka v pravom slova zmysle): Pohraničné guvernoráty,Guvernoráty Dolného Egypta, Guvernoráty Horného Egypta a Mestské guvernoráty. Ďalej na 27 guvernorátov (muháfada/muháfaza), vidiecke okresy (markaz) a mestské okresy (kism/qism) a dediny (karíja/qaríja) na vidieku a mestské štvrte (šejacha) v mestách.

Hospodárstvo

Ekonomika Egypta závisí predovšetkým na poľnohospodárstve, mediálnej sfére, vývozu ropy a turistike. Viac ako tri milióny Egypťanov však pracuje v zahraničí, predovšetkým v Saudskej Arábii, krajinách Perzského zálivu a Európe. Dokončenie priehrady v Asuáne v roku 1971 a výsledné jazero Nasser zmenilo časom preverenú úlohu rieky Níl v poľnohospodárstve a ekológii Egypta. Rýchle rastúca populácia, obmedzené množstvo poľnohospodárskej pôdy a závislosť na Níle však stále zdražujú zdroje a stresujú ekonomiku. Egypt má vyvinutý energetický trh založený na uhlí, rope, zemnom plyne a vodnej energetike.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_arms_of_Egypt.svg

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Egypt.svg

http://pl.lostpedia.wikia.com/wiki/Kategoria:Grafiki_Public_Domain

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Egypt_Topography.png

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Egypt_%28-disputed%29,_administrative_divisions_-_de_-_colored.svg