V nasledujúcej kapitole si predstavíme ďalšie zo série najdôležitejších filozofických pojmov, ktoré sa vo filozofií veľmi často používajú. Ich poznanie je o to dôležitejšie, že ich nevyužíva len filozofia, ale aj iné mnohé ďalšie vedné disciplíny.

Abstrakcia – môžeme ju zadefinovať ako istý druh myšlienkového pochodu. Je to taký myšlienkový pochod, ktorý prechádza od empirického (zmyslového) na racionálne poznávanie. O abstrakcií hovoríme práve vtedy, keď z jednotlivých zmyslových daností dokážeme vytvoriť všeobecné pojmy.

A priori – tento pojem sa viaže na poznanie. Je to taký druh poznania, ktoré človek nadobúda nezávisle od istej (racionálnej či empirickej) skúsenosti. Veľmi často sa spomína slovo a priori, práve pri istom vrodenom poznaní, ktoré človek získal pred skúsenostne - teda apriórne.

Posteriori – je to presný opak poznania a priori. Jedná sa teda o skúsenostné poznanie získané na základe istých skúseností (rozumových či empirických).

Atribút – vo filozofií pojem atribút zahŕňa istú vlastnosť. Chápe sa ako podstatná a nevyhnutná vlastnosť istej veci. Môže sa jednať napr. o substanciálnu vlastnosť.

Antropológia – je to oblasť záujmu filozofie a zároveň je to aj vedná disciplína, ktorá sa venuje človeku. Antropológiu teda môžeme definovať aj ako vedu o človekovi. Antropológia sa ako veda aklimatizovala v mnohých odvetviach napr. v psychológií ( psychologická antropológia), v sociológií (sociálna antropológia), v kultúre (kultúrna antropológia), v jazykovede (jazykovedná antropológia). V prípade filozofie hovoríme o filozofickej antropológii.

Bytie – je to najvšeobecnejší, a najabstraktnejší pojem,ktorý zahrňuje existenciu istej veci, respektíve všetkých vecí, ktoré sú. Bytie je ten najdôležitejší pojem filozofie, s ktorým sa nestretávame len dnes, ale už v období antickej filozofie u prírodných filozofov.

Dedukcia – je to druh myslenia, kedy sa zo všeobecného vyvodzuje isté menej všeobecné (čiastkové). Opakom dedukcie je indukcia, pri ktorej je myšlienkový proces opačný. Teda z jednotlivých čiastkových záverov utvorím istý všeobecný záver. Tento spôsob myslenia je najdôležitejší, lebo umožňuje analyzovať a teda tvoriť hypotézy alebo isté predpoklady.

Gnozeológia – je to oblasť filozofie, ktorá sa zaoberá poznaním a poznávaním. Je to jedna z najzákladnejších a najdôležitejších oblastí filozofie a snaží sa popísať ako človek poznáva a popísať proces poznávania

Pojem „Idea“ – má viacero sémantických kanálov. Prvý z nich značí istý obraz, či všeobecný alebo rodový pojem. Inak sa chápe idea z poznávacieho hľadiska. Tu sa idea chápe ako istá myšlienka alebo istý nápad, ktorý vznikne v ľudskom rozume.

Iracionálny - je taký, ktorý nie je možné uchytiť ľudským rozumom, len iracionálne teda nerozumovo. Niečo iracionálne sa vymyká logickým zákonom a nedá sa zdôvodniť rozumovo. K iracionálnym prvkom radíme napr. vôľu, ktorá nepodlieha logickým zákonitostiam. Filozofický prúd, ktorý vykladá skutočnosť na základe iracionality sa nazýva „Iracionalizmus“.

Metafyzika – je to filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá podstatou bytia, pričom sa ho snaží pochytiť poza empirické súcno. Aristoteles nazval metafyziku „prvou filozofiou“.

Logika – je to veda, ktorá sa zaoberá myslením a jeho zákonitosťami.

Nihilizmus – je to filozofické myslenie, ktoré tvrdí, že neexistuje žiadne bytie a odmieta uznať existenciu všetkých vecí.

Objektívny – je to predmetné a vecné. Vzťahuje sa na predmety a čo jestvuje mimo a nezávisle od subjektu.

Senzualizmus – je to filozofické učenie, ktoré tvrdí, že jediný správny zdroj poznania je zmyslové poznávanie. Zdroj sú teda zmyslové vnemy, javy a pocity.

Transcendentný – je to niečo, čo existuje nad zmyslový a skúsenostný svet. Môže to byť napríklad Boh.

Transcendentálny – jedná sa o istú nadzmyslovú skúsenosť, ktorá predpokladá isté apriórne poznanie. „Transcendentno“ je teda „nadzmyselno“, ktoré je mimo empirické poznanie.



Zopakujte si:
1. Vysvetli čo je to abstrakcia?
2. Čo je to dedukcia?
3. Čo je logika?
4. Ktorý filozofický prúd odmieta uznať bytie?
5. Čo je to „metafyzika“?
6. Vysvetli čo je to idea.
7. Aký je rozdiel v pojmoch transcendentný a transcendentálny?

Použitá literatúra:
Kol. autorov; Občianska náuka – Náuka o spoločnosti; Enigma; Nitra; 2005; ISBN 0-85471-71-X;
www.wikipedia.sk