Už antický filozofi nazývali filozofiu láskou k múdrosti. Aj dnes sa filozofia čoraz častejšie stáva zdrojom jedinečných poznatkov a poznania. Filozofia je matka všetkých ostatných vied, ktoré vznikli práve vďaka filozofii. Filozofia je teda veda z ktorej pramenia všetky ostatné vedy. Pre filozofiu sú charakteristické 3 tematické oblasti a to sú:

  1. Ontologická oblasť – Je to oblasť, ktorá sa týka predovšetkým bytia ako takého. Snaží sa podať obraz sveta a jeho štruktúry, rovnako sa snaží o objektívne chápanie reality. Jej problémy sú konečnosť sveta, vesmír a jeho fungovanie, dimenzia času a priestoru. Ontologická oblasť bola zaujímavá predovšetkým v období antiky. Mnohí filozofi z obdobia starovekej gréckej filozofie riešili otázku odkiaľ pochádza náš svet a čo je jeho prazákladom. Boli to predovšetkým prírodný filozofi ako Táles z Milétu, Anaximandros z Milétu a Anaximenéz z Milétu, ktorí sa snažili vysvetliť pôvod všetkých vecí. Neskôr sa k nim pridali aj filozofi ako Platón, Sokrates či Aristoteles.


  1. Gnozeologická oblasť – Je to oblasť, ktorá sa zaoberá poznaním a poznávaním, pričom skúma jeho proces ako aj jeho výsledok (čo poznáme a ako to spoznávame). Jej úlohou je popísať ako ľudské poznanie chápe realitu a akými spôsobmi ju poznáva. Snaží sa zistiť nakoľko je možné realitu poznať a kde sú hranice poznania. Gnozeologická oblasť filozofie však neskúma len poznanie a jeho proces, ale aj myslenie človeka a jeho logické uvažovanie. Gnozeológia teda neskúma len empirické poznanie, ale aj poznanie abstraktné (rozumové). Gnozeologické otázky a problémy zaujímali už antických filozofov z obdobia starovekej gréckej filozofie, no vždy len okrajovo. Gnozeologické otázky sa riešili len v kontexte zodpovedania ontologických problémov. Samostatne sa začali riešiť až v období 16.-17. storočia – teda v období stredovekej filozofie.


  1. Antropologická oblasť – Je to oblasť, ktorá sa zaoberá človekom ako takým – teda jeho podstatou, úlohami ako aj cieľom počas jeho života a aj po ňom. Poznanie podstaty človeka úzko súvisí s ontológiou. Je nutné povedať, že všetky systémy, ktoré sa vo filozofií objavili sa snažia vysvetliť javy zo všetkých filozofických oblastí. A tieto so sebou samozrejme súvisia. Človeka skúmali už antický filozofi, no nie intenzívne a opäť v kontexte ontologických otázok. Až v období stredoveku sa jej začala venovať patričná váha.


 

Tieto 3 základné filozofické oblasti, sú najpodstatnejšie oblasti, ktorými sa filozofia zaoberá. K oblastiam záujmu filozofie však patria aj ďalšie oblasti ako napr. morálka, krása, hodnoty či logika. V nasledujúcich riadkoch si priblížime aj tieto filozofické oblasti:

  • Etika - je nielen oblasť, ale zároveň aj filozofická disciplína. Táto disciplína úzko súvisí s gnozeologickou oblasťou a aj antropologickou oblasťou. Zaoberá sa činmi človeka a hľadá odpoveď čo je správne a čo nesprávne, čo dobré a čo zlé. Je to oblasť, ktorá teda skúma morálne relevantné konanie a snaží sa stanoviť jeho normy. Etika je ako jedna z mála filozofických disciplín priamo naviazaná na praktickú stránku života. Snaží sa postaviť isté pravidlá správneho morálneho konania človeka. Môžeme ju teda priradiť k tzv. praktickej filozofii.


  • Estetika – aj v prípade estetiky hovoríme nielen o významnej oblasti záujmu filozofie, ale aj o samostatnej filozofickej disciplíne. Je to oblasť ktorá skúma estetické osvojenie si sveta. Veľmi úzko súvisí s gnozeológiou. Človek je bytosť, ktorá vníma a poznáva veci okolo seba. Vníma nielen veci ako také, ale aj ich krásu, škaredosť, dokonalosť či nedokonalosť. Aj estetika sa začala ako samostatná filozofická disciplína chápať až v 18 storočí. Ako prvý ju vo svojej práci „Aesthetica“ pomenoval A.Gottlieb Baumgarten. Veľmi intenzívne sa ňou zaoberali aj A. Schopenhauer, F.W.J. Schelling, či G.W.F. Hegel. Dnes je estetika veľmi podstatnou oblasťou filozofie. Na území Slovenska a Čiech existuje hneď niekoľko inštitútov estetiky.


  • Axiológia – je to oblasť filozofie, ktorá sa zaoberá hodnotami. Úzko súvisí s antropológiou ako aj s etikou. V tejto oblasti sa snaží filozofia popísať, čo to vlastne hodnota je a ako ju možno merať. Jej úlohou je teda detailnejšia analýza hodnoty ako takej. Axiológia rozoznáva množstvo hodnôt, nielen morálne hodnoty, ale aj hodnoty ekonomické, estetické. Veľmi významný filozof zaoberajúci sa axiologickou oblasťou bol napr. Vaáros. Dnes sa jej venujú nielen etici, ale aj antropológovia či teológovia.


  • Logika je podobne ako etika či estetika samostatnou filozofickou disciplínou, no je aj filozofickou oblasťou. Úzko súvisí s gnozeológiou a jej základy siahajú do antického obdobia starovekej gréckej filozofie. Za otca logiky sa totiž považuje Aristoteles. Logika tvorí systém, ktorý pracuje s prirodzeným jazykom, pričom skúma jeho úsudkovú skladbu. Úsudok a vyvodzovanie logických záverov z neho je len istá časť úlohy logiky. Logika skúma ako sa úsudky formulujú, ktoré sú správne nesprávne a snaží sa vytvoriť istý logický systém, ktorý by bol univerzálne použiteľný na všetky úsudky.

 

Filozofia sa venuje aj mnohým iným oblastiam ako sú napr. oblasť za empirickým poznaním, ktorej sa venuje metafyzika. Filozofia však skúma oblasti ako sú dejiny (filozofia dejín), náboženstvo (filozofia náboženstva), či oblasť jazyka – (filozofia jazyka). Prezentované oblasti filozofie sú však tie najpodstatnejšie a najdôležitejšie oblasti filozofie.



Zopakujte si:
1. Aké sú tri hlavné oblasti filozofie?
2. Definuj axiológiu!
3. Definuj Etiku
4. Definuj filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberá krásnom!
5. Kto bol otcom logiky ?
6. Ktorá oblasť filozofie sa zaoberá bytím?

Použitá literatúra:
Kol. autorov; Občianska náuka – Náuka o spoločnosti; Enigma; Nitra; 2005; ISBN 80-85471-71-X;