Zo života:
Arthur Schopenhauer sa narodil v roku 1788 v meste Gdansk (dnešné Poľsko). Bol synom bankára a renomovanej spisovateľky. Svoju matku však nechápal a považoval ju za zlú. Práve preto s ňou neskôr prerušil všetky kontakty. Schopenhauer študoval najprv za obchodníka, no keď mu umrel otec začal sa viac orientovať na jazykové štúdiá a filozofiu. Obdobie štúdia filozofie ho poznačilo na celý život. Študoval u Fichteho a už ako študent bol veľmi sebavedomý, ale aj arogantný. Schopenhauer pachtil po sláve a snažil sa predbehnúť aj svojho slávneho a populárneho súčasníka Hegela. No nepodarilo sa mu to. Dokonca si na univerzite, kde spolu pracovali dal prednášky v tom istom čase ako aj Hegel s cieľom prilákať jeho študentov, ale nepodarilo sa mu to. Arthur Schopenhauer mal panický strach z holičov a strihačov. Zaujímavosťou z jeho života je to, že po smrti daroval celý svoj majetok na dobročinné účely.
Schopenhauerova filozofia:
Schopenhauer bol, čo sa týka svojho učenia veľmi ovplyvnený Immanuelom Kantom. Nemal však rád filozofiu Hegela, Fichteho, či Schellinga. Považoval ich za neschopných filozofov, ktorí nemajú právo sa filozofmi vôbec nazývať. Typická filozofia Schopenhauera je voluntarizmus (voluntas - vôľa) a iracionalizmus. Centrálnym pojmom filozofie A. Schopenhauera je „vôľa“. Vôľa je podstatou všetkého bytia. Práve vôľa je hybnou silou všetkého.
Poznanie skutočnej podstaty nie je podľa Schopenhauera možné, lebo človek si na základe empirického a rozumového vnímania vytvára isté predstavy o realite. Tieto predstavy sú ovplyvnené apriórnymi kategóriami ako sú čas, priestor a kauzálnosť.
Vôľa ako hybná sila všetkého je chápaná metafyzicky. Schopenhauer skôr ako o osobnej vôli hovorí o vôli svetovej, ktorá hýbe všetkými a všetkým. Vôľa je iracionálna, ale aj napriek tomu ovláda všetky aspekty človeka a aj prírody. Ovláda ľudské túžby, pocity, emócie ako aj myslenie a aj fyzické danosti človeka. Aj príroda sa mení podľa toho ako to chce „svetová vôľa“. Pritom Schopenhauer považuje celú realitu za úplne nezmyselnú. Celé bytie a aj konanie je úplne nezmyselné, lebo smeruje jedine k smrti. Absurditou podľa Schopenhauera je fakt, že celá existencia je každou prežitou minútou či hodinou bližšie k smrti. Človeka pritom považuje za existenciu, ktorá na svete len trpí. Človek je na zem akoby vyvrhnutý aj bez toho aby to chcel. Zároveň musí svoj život prežiť na tomto svete aj napriek tomu, že to možno nechce. Vôľa sa ukazuje v živote človeka, jeho chcením. Človek neustále niečo chce a keď to nedosiahne, je nespokojný. No aj keď nejakú vec dosiahne, tak začne chcieť inú a tiež je potom nespokojný. Tento kolobeh prebieha až po jeho smrť. Tento kolobeh nazýva Schopenhauer „neukojiteľnou vôľou k životu“. Celé toto chcenie je pri tom úplne nezmyselné, lebo jeho cieľ je priblížiť sa k smrti. Svetová vôľa ovplyvňuje aj partnerstvo u ľudí. Schopenhauer totižto tvrdí, že pôsobenie svetovej vôle ovplyvňuje aj výber manžela, manželky, či partnera a partnerky. Nie je to láska, ktorá dvoch ľudí spája, ale vhodné potomstvo. Vo vzťahu dvoch ľudí (manželov) nejde teda o šťastie, ale o vhodných potomkov, ktorí z takéhoto spolužitia narodia.
Schopenhauer mal zaujímavý názor na dedenie vlastností od svojich rodičov. Schopenhauer totižto tvrdí, že od matky človek dedí cit a inteligenciu a od otca charakter. Sám o sebe tvrdí, že svoj súcit k iným a svoj geniálny intelekt zdedil po matke. Je to zaujímavý názor, keďže svoju matku nemal moc v láske a keďže s ňou mal väčšinou problém, tak sa s ňou v neskoršom živote ani nestretával. Naopak tvrdil, že svoju živelnosť zase zdedil po otcovi.
Aj napriek pesimizmu, ktorý je vo filozofii Schopenhauera všadeprítomný, sa snaží v neskoršej fáze svojho života o vymanenie sa z pazúrov svetovej vôle. Nikdy sa však človek nedokáže z vôle vymaniť úplne, len môže zmierniť jej pôsobenie. Shopenhauer dokonca nachádza 4 spôsoby vymanenia sa zo svetovej vôle:
-
Súcit – práve súcit s ostanými, nám pomôže pochopiť, že aj iný človek má svoje trápenie a toto trápenie môže byť aj väčšie ako to naše. Práve toto vedenie nám pomôže zmierniť naše vlastné utrpenie.
-
Dobrovoľný únik zo života (samovražda) – tento spôsob úniku z trápenia života však nie je až taký dobrý, lebo potvrdzuje nadvládu svetovej vôle.
-
Estetický zážitok – estetický zážitok je jeden z najlepších spôsobov odpútania sa od vôle. Tento zážitok, môžeme prežiť predovšetkým v umení, ale aj v iných oblastiach. Schopenhauer dosahuje estetický zážitok predovšetkým v hudbe. Iný však tento zážitok dosiahnu pri pozorovaní obrazu, či iného umeleckého diela.
-
Nirvána – je to ešte silnejší nástroj odpútania sa od vôle ako estetický zážitok. Nirvánu zažijeme v odpútaní sa od normálneho spôsobu života. Schopenhauer tvrdí: čím menej človek na život potrebuje, tým menej sa trápi a tým je spokojnejší. Nirvánu môžeme dosiahnuť predovšetkým životom v askéze. Práve tento spôsob života nás od odpútava od trápenia sa a od svetovej vôle.
Filozofia A. Schopenhauera nachádza svojich zástancov žiaľ až po smrti samotného filozofa. Za svojho života bol Schopenhauer žiaľ nepochopený a mnohými odmietaný. Jeho filozofia je však dôležitou nadstavbou Kantovej filozofie a Schopenhauera považujeme za otca voluntarizmu.
Zopakujte si:
1. Porozprávajte o živote A. Schopenhauera2. Aký názor má Schopenhauer na filozofiu Hegela, Fichteho či Schellinga?
3. Čo je hybnou silou všetkých vecí a procesov?
4. Môže podľa Schopenhauera človek poznať realitu? Ako ju môže poznať?
5. Prečo Schopenhauer hovorí o tom, že sa človek len trápi? Vysvetlite!
6. Aké je východisko z trápenia človeka?
7. Ako je možné dosiahnuť nirvánu?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.