Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

V 5. storočí p.n.l. – Demokritos a Leukipos prvý krát použili pomenovanie atóm, z gr. atomos – nedeliteľný. Tvrdili, že každá látka je zložená z atómov, ktoré sú nezničiteľné, maličké, neviditeľné a nedeliteľné.

V 18 storočí John Dalton vytvoril prvú ucelenú teóriu – Daltonovu atómovú teóriu. Jej nedostatkom bolo, že atóm považoval za nedeliteľný. Daltonova atómová teória mala niekoľko bodov:

1. prvky sú zložené z malých, neviditeľných častíc – atómov. Atómy jedného prvku sú rovnaké, atómy rôznych prvkov sa líšia hmotnosťou a veľkosťou.
2. Počas chemickej reakcie nastáva vzájomné spájanie, oddeľovanie a prestupovanie atómov. Atómy nevznikajú, nezanikajú a ani sa nemenia.
3. Spájaním atómov dvoch a viacerých prvkov vznikajú chemické zlúčeniny.

Z tejto teórie priamo vyplýva zákon zachovania hmotnosti pri chemickej reakcii a zákon stálych hmotnostných pomerov.

V 19. storočí vznikol Thomsonov model atómu. Thomson tvrdil, že atóm je guľa, v ktorej je kladný náboj vykompenzovaný záporným elektrickým nábojom.
Vytvoril tak „model hrozienkového koláča“.

- kladný náboj

- záporný náboj

 

Rutherfordov planetárny model – 1911

Rutherford bombardoval kovovú fóliu alfa časticami. Väčšina z nich kovovou fóliou prešla bez zmeny smeru a málo alfa častíc sa odrazilo späť. Z toho usúdil, že alfa častica musela naraziť na kladný elektrický náboj, ktorý zaberá veľmi malú časť atómu, ale v ktorom je sústredená až 99% hmotnosti atómu. Kladnú časť atómu nazval jadro.
Dnes vieme, že priemer jadra atómu je 10000 až 100000 krát menší ako priemer celého atómu.
Rutherford vytvoril planetárny model atómu, podľa ktorého okolo kladne nabitého jadra obiehajú záporne nabité elektróny ako planéty okolo Slnka.

 

Bohrov model atómu – 1913

Podľa Rutherforda sa žiarenie, ktoré vychádzalo z atómu vysvetľovalo tak, že elektrón vyžaruje sústavne svoju energiu pri pohybe okolo jadra. V dôsledku toho sa malo pozorovať spojité spektrum vysielaného žiarenia a elektrón by sa mal po špirálovitej dráhe zrútiť do jadra. Životnosť atómov by bola veľmi malá, čo nebolo pozorované.
Na základe zdokonalenia prístrojov bolo objavené, že spektrum žiariacich atómov je čiarové.

Vysvetlenie podal Neils Bohr svojimi dvoma postulátmi.

a.) elektrón sa v atóme nachádza len v stavoch s určitou energiou. Chápeme to tak, že elektrón sa môže pohybovať okolo jadra len po takých kruhových dráhach, ktorých dĺžka sa rovná celistvému násobku vlnovej dĺžky elektrónu.
2πr = n.λ
λ – vlnová dĺžka elektrónu, elektrón ma dualistický charakter. Môže byť aj častica aj vlnenie.
b.) Atóm vyžaruje energiu iba keď elektrón preskakuje z vyššej energetickej sféry na nižšiu.
Rozdiel energii sa vyjadruje ΔE = E2 – E1 , pričom E2 > E1

 

Kvantovo mechanický model atómu (1924 - 27)

Vytvorili ho štyria fyzici - zakladatelia kvantovej fyziky – Louis de Broglie, Ernest Schrodinger, Heisenberg a Max Born.

Kvantovo mechanický model atómu hovorí, že pre elektrón nemôžeme v danom časovom okamihu určiť súčasne presnú polohu a hybnosť.
Tento model umožňuje vypočítať pravdepodobnosť s akou sa elektrón vyskytuje v určitej oblasti atómu. Výpočet tejto pravdepodobnosti výskytu elektrónu v okolí bodu daného súradnicami x,y,z v čase t nám umožňuje Schrodingerova rovnica pre vlnovú funkciu Ψ
( psí). Ψ = f (x,y,z,t)
Výraz Ψ2 nazývame orbital.

Orbital je oblasť okolo jadra, v ktorej sa elektrón nachádza s 99% pravdepodobnosťou.

 

Zopakujte si!!!

1. Charakterizujte orbital.
Orbital je miesto okolo jadra, kde sa elektrón nachádza s 99% pravdepodobnosťou.

2. Akým spôsobom Rutherford zistil, že v atóme sa nachádza miesto s kladným nábojom.
Rutherford bombardoval kovovú fóliu alfa časticami. Väčšina z nich kovovou fóliou prešla bez zmeny smeru a málo alfa častíc sa odrazilo späť. Z toho usúdil, že alfa častica musela naraziť na kladný elektrický náboj, ktorý zaberá veľmi malú časť atómu, ale v ktorom je sústredená až 99% hmotnosti atómu. Kladnú časť atómu nazval jadro.

 

Použitá literatúra:

Chémia pre 1. ročník gymnázií, Kolektív autorov, SPN,2003

www.wikipedia.sk