Slovenský názov: bobor vodný
Latinský názov:Castor fiber
Trieda: cicavce (lat. Mammalia)
Rad: hlodavce (lat. Rodentia)
Čeľaď: bobrovité (lat. Castoridae)
Biotop: vodný – osídľuje stojaté a tečúce vody, v ktorých je voda dosahuje dostatočnú hĺbku v nížinných oblastiach a v podhorských oblastiach. Žije v jazerách, rybníkoch a vo väčších tečúcich vodách. Vyskytuje sa najmä v miestach, kde je dostatok mäkkých drevín na brehoch, akými sú napríklad jelše, brezy alebo vŕby. Bobry žijú v kolóniách, samček a samička zostávajú spolu celý život – vedú monogamný spôsob života.
Vplyv na okolitú krajinu
- bobry vplývajú najmä na hydrologické podmienky, svojou činnosťou menia charakter a vzhľad vodnej plochy alebo brehovej línie vodného toku.
Stavby:
Na svoje stavby bobor využíva hlinu, kamienky, blato, štrk, vetvy stromov. Na brehoch si vytvára obydlia - brlohy, ktorých vchod je pod vodou a ostatná časť je položená vyššie a je suchá. Staviteľom sú hlavne samičky, pretože samčeky sa starajú o dovážanie a podávanie materiálu. Stavia i hrádze, ktorými prehradí tečúcu vodu a takzvané bobrie hrady. Bobrie hrádze si bobor stavia, aby zvýšil a rozšíril hladinu vody. Dĺžka hrádze môže dosahovať niekoľko sto metrov a výška hrádzí dosahuje cca 15 až 50 cm, na krátkych úsekoch aj do 100 cm. Bobrie hrady pozostávajú z kopy vetiev a hliny. Hate predstavujú priečne stavby cez vodný prevažne plytší tok, dosahujúce dĺžku aj niekoľko sto metrov a výšku niekoľko metrov. Hate sú výsledkom činnosti viacerých generácií. Sú to trvalé stavby, ktoré sú schopné udržať aj človeka. Na rozdiel od bobrích hrádzí bobrie hate menej tesnia, pretože sú v nich ponechané štrbiny na prietok vody a ich úpravou regulujú hladinu v zdrži. Pri povodniach bobry vyhrabávajú bočné kanály v hatiach, ktorými prevádzajú prívaly vôd.
Párenie:
- prebieha od januára do marca, vábia sa prostredníctvom výlučkov z pižmových žliaz, ktoré má aj samček aj samička, samička rodí po cca 104 - 107 dňoch gravidity (koncom mája až začiatkom júna) mláďatá. Počet: 3 až 7 mláďat, prevažne však 3. Mláďatá majú srsť a vidia. Krátky čas po narodení sú schopné plávať. O mláďatá sa starajú rodičia i o rok starší súrodenci. Mlieko pijú okolo dva mesiace, potom prechádzajú na tuhú stravu, ktorou sú vetvičky a mladé lístky.
Pohlavné dospievanie:
- okolo 3 až 4 roku života
Bobor sa priemerne dožije: 15 až 20 rokov
Potrava:
- výlučne rastlinná potrava, kôra stromov – napríklad najmä: vŕba, topoľ, jelša, bylinná strava, ktorú tvorí vodná vegetácia a vegetácia na brehu. Chrup bobra je prispôsobený spôsobu výživy. Bobor má veľké a silné hryzáky, ktoré sústavne dorastajú. Drevo hryzie tak, že vrchnými hryzákmi si ho pridržiava a spodnými hryzie drevo.
Zopakujte si:
1. Uveďte latinský názov bobra vodného.2. Uveďte čím sa živí bobor vodný.
Použitá literatúra:
http://snaturou2000.sk/zivocichy/bobor-vodnyhttp://www.enviromagazin.sk/enviro5_2/bobor.html
http://www.sopsr.sk/cinnost/programy/PZ_Castor_fiber.pdf
Ing. Dušan Valachovič v spolupráci s: RNDr. Jaromír Šíbl a Mgr. Michal Adamec, ŠOP SR Banská Bystrica, Program záchrany bobra vodného, Banská Bystrica 2008, str. 3