Vypracovala: Ing. Anna Mattová
S pojmami ekonómia a ekonomika sa každý z nás stretáva v dennodenne a to či už v novinách, televízii, alebo v rozhovore s priateľmi. Stáva sa, že sa tieto pojmy často používame ako synonymá. Je to veľká chyba, lebo ich význam je odlišný.
Začiatky ekonomického myslenia siahajú do ďalekej histórie. Ekonomickými otázkami sa ľudia zaoberali od obdobia, keď im na uspokojovanie potrieb už nestačili len voľné statky v prírode a začali vyrábať.
Náuka, ktorá sa postupne začala zaoberať otázkami hospodárenia a hospodárskej činnosti ľudí pochádza z gréckeho slova oikonomia.
OIKONOMIA = správa domácnosti. Pojem ekonómia vznikol z dvoch slov:
OIKOS - dom, hospodárstvo
NOMOS - zákon, pravidlo.
Hoci sa ekonomickými otázkami ľudstvo prakticky zaoberalo od nepamäti, ekonómia ako veda vznikla oveľa neskôr. Až so vznikom a rozvojom kapitalizmu sa ekonómia začala osamostatňovať ako veda. Začiatky ekonómie ako vedy sa začíli písať v 18. storočí. Za zakladateľa ekonómie sa považuje škótsky filozof a ekonóm Adam Smith /1723 – 1790/. Základy ekonómie ako vedy položil vo svojom diele „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ /1776/, ktorá je často označovaná v skratke „Bohatstvo národov“. Zameriava sa v nej na skúmanie hospodárskej činnosti ľudí smerujúcej k nadobúdaniu a používaniu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby.
EKONÓMIA je spoločenskú vedu, ktorá predstavuje systém poznatkov a procesov, na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych statkov a o ich rozdelení medzi rôzne skupiny obyvateľstva. Skúma činnosti, ktoré sú spojené nielen s výrobou, ale aj rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb.
Členenie ekonómie
V závislosti od toho, ako ekonómia pristupuje ku skúmaným otázkam rozlišujeme:
Pozitívna ekonómia, ktorá objasňuje javy ekonomického života a vzťahy medzi ekonomickými subjektami. Zisťuje ako sa navzájom ovplyvňujú spotrebitelia a podniky a ako funguje celé hospodárstvo. Skúma javy také, ako sú a nezaoberá sa tým, aké by mali byť.
Normatívna ekonómiasa zaoberá výsledkami ekonomickej činnosti z hľadiska toho, čo je pre človeka dobré a čo zlé. Dáva návody a odporúčania ako riešiť konkrétne problémy. Usiluje sa vytvoriť model dokonalého ekonomického systému.
V závislosti od toho, ako ekonómia skúma jednotlivé ekonomické javy a procesy ekonómiu delíme na:
Makroekonómia/z gréck. makros = veľký/ skúma ekonomiku ako celok.Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, celkovou mierou nezamestnanosti, mierou inflácie a pod.
Mikroekonómia /z gréck. mikros = malý/ skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov, objasňuje ako napríklad firmy rozhodujú o tom, čo majú vyrábať, zaoberá sa stanovením cien, rozhodovaním spotrebiteľov o nákupe, vplyve cien na spotrebiteľov a pod.
Funkcie ekonómie:
Ekonómia plní tri funkcie:
-
poznávacia funkcia – ekonómia ako veda skúma a poznáva ekonomické javy, zákonitosti a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť.
-
Pragmatická funkcia– ekonómia sa usiluje o praktické vysvetľovanie a riešenie problémov spoločnosti. Poznatky, ku ktorým ekonómia ako veda dochádza sú podkladom na konanie v spoločnosti.
-
Metodologická funkcia – ekonómia je teoretickým a metodologickým základov pre ostatné ekonomické vedy a tvoria ju odvetvové ekonomiky /napr. ekonomika priemyslu, ekonomika poľnohospodárstva, ekonomika obchodu a pod./, priestorové ekonomiky /napr.ekonomika práce, ekonomika financií a pod./, priestorová ekonomika, dejiny ekonomických teórii a dejiny národného hospodárstva.
EKONOMIKA teoretické poznatky využíva prakticky.
Ekonomiku môžeme chápať ako:
-
činnosť – cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu statkov a služieb,
-
systém– je to štruktúra hospodárstva krajiny,
-
vedu – vedná disciplína, ktorá skúma hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia hospodárstva krajiny /napr. ekonomika zdravotníctva, ekonomika dopravy a pod./
Ekonomika sa často spája s hospodárstvom. Ekonomiku a hospodárstvo možno používať ako synonymá. Ich význam je rovnaký.
Ekonomikou /hospodárstvom/ rozumieme súhrn nástrojov, inštitúcií, princípov a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa uspokojujú ľudské potreby.
Použitá literatúra:
Ing. Ondrej Mokos a kol. – Ekonomika pre I.roč. študij.odboru TIS, I.vydanie 2008, ISBN 978-80-8091-120-1
J. Lisý – Z.Zamečníková – Úvod do makroekonómie pre OA – SPN II.vydanie 2007, ISBN – 978-89-10-01198-8
M. Jakubeková a kol. – Ekonomika pre št.odbory výrobného a nevýrob.zamerania, SPN I.vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8
VET – prednášky I.časť, vydavateľstvo Elita Bratislava 1990