Vypracovala: Ing. Anna Mattová



 

Podnik je základnou hospodárskou jednotkovou a v rámci národného hospodárstva je prostredníctvom svojich vstupov a výstupov prepojený s okolitým prostredím, Toto prostredie sa nazýva podnikateľským prostredím.


Podnikateľské prostredie zahŕňa všetky subjekty /podniky, štátne a zákonodarné orgány, banky a podobne/, ktoré na podnik určitým spôsobom pôsobia a ovplyvňujú ho.

 

Podnikateľské prostredie a vzťahy v ňom závisia od stupňa otvorenosti ekonomiky – teda od miery jej prepojenia s inými ekonomikami. V otvorenej ekonomike je podnikateľské prostredie oveľa širšie, ovplyvňujú ho vzťahy so zahraničím /zahraničné podniky, zahraničné trhy, medzinárodné dohody a podobne/.


 Úspešnosť každého podniku závisí od správne a reálne vytýčených cieľov. Vytyčovanie podnikových cieľov je zložitý rozhodovací proces. V tomto procese sa zosúlaďujú predovšetkým záujmy rôznych záujmových skupín /vlastníci, manažéri, zamestnanci, dodávatelia, štát a podobne/.

 

Rozhodujúce slovo pri vytyčovaní podnikových cieľov majú vlastníci podniku, pretože doň vložili kapitál a teda majú právo o ňom rozhodovať. Záujmy manažérov a ostatných zamestnancov nebývajú vždy totožné so záujmami vlastníkov. Od aktivity manažérov a zamestnancov však závisí úspešné plnenie podnikových cieľov a preto tieto záujmy treba tiež brať do úvahy pri vytyčovaní cieľov. Zároveň však podnik nesmie pri vytyčovaní cieľov ignorovať ani záujmy externej záujmovej skupiny a to záujmy svojich zákazníkov, štátu, či dodávateľov.

 

Pri vytyčovaní podnikových cieľov je teda potrebné nielen zosúladiť záujmy jednotlivých záujmových skupín, ale tieto ciele aj usporiadať podľa významu.

 

 

Členenie cieľov

  • podľa dôležitosti možno podnikové ciele rozčleniť na:

  1. Vrcholový cieľ – najdôležitejší spomedzi podnikových cieľov, vyjadruje želaný budúci stav podniku, k najčastejším cieľom patrí napríklad dosahovanie zisku, či prežitie podniku.

  2. Čiastkové ciele– slúžia na dosiahnutie vrcholového cieľa, sú to väčšinou konkrétne ciele na kratšie časové obdobie.

 

z časového hľadiska sa podnikové ciele členia na:

  1. Dlhodobé ciele – za dlhodobý cieľ sa považuje cieľ na 3 až 5 rokov, tu patrí aj vrcholový cieľ. Významné dlhodobé ciele, ktoré určujú základné dlhodobú orientáciu podniku sa nazývajú strategické ciele.

  2. Krátkodobé ciele – ciele vytýčené na obdobie 1 až 3 roky. Sú to konkrétne, operatívne, väčšinou čiastkové ciele.

 

  • Podľa obsahu možno podnikové ciele rozčleniť na:

  1. ekonomické ciele – súvisia s ekonomickou činnosťou podniku a sú zamerané najčastejšie na dosiahnutie:

  • určitých výkonov podniku a týkajú sa napríklad objemu, štruktúry, či kvality vyrábaných výrobkov,

  • určitej úrovne finančných ukazovateľov podniku, napríklad výšky finančných zdrojov, rezerv, likvidity a podobne,

  • určitých hospodárskych výsledkov podniku ako napríklad výnosy, zisk, rentabilita a podobne.

  1. sociálne ciele – sú obyčajne podriadené ekonomickým cieľom /napríklad zdravotnícke služby v podniku, kaderníctvo a podobne.

 

Pre úspešný rozvoj podniku je ale potrebné, aby mal podnik vypracovanú stratégiu /program/ svojho ďalšieho rozvoja. Ide o vytýčenie dlhodobých strategických cieľov podniku a určenie spôsobov a postupov ktorými možno vytýčené ciele dosiahnuť.

 

Podľa základného cieľa, ktorý určuje obsah podnikovej stratégie, existuje niekoľko typov stratégií:

  1. ofenzívnastratégia – jej cieľom je dosiahnuť vedúce postavenie na trhu. Táto stratégia je náročná na zdroje, výskum, vývoj. Spočíva v objavení nových špičkových výrobkov a progresívnych technológií, v dôsledku čoho podnik dosahuje mimoriadne zisky.

  2. mierne ofenzívna -jej výsledkom je postavenie podniku ako druhého na trhu. Je schopný sa prispôsobiť inovačným zmenám konkurencie a zabezpečiť drobné technické inovácie nového výrobku, ktoré ho odlíšia od výrobku konkurenta. Táto stratégia je náročná na konštrukčnú prípravu výroby a vyžaduje inovačné zázemie.

  3. defenzívna stratégia –zameriava sa na udržanie už dosiahnutej pozície na trhu. Orientuje sa na dosahovanie lepších výsledkov prostredníctvom znižovania nákladov, využívaním know-how a marketingu.

  4. zostatková stratégia– cieľom je zlepšenie existujúceho postavenia na trhu na úkor ostatných účastníkov trhu – podnik sa priživuje na trhu. Podnik sa orientuje na minimalizáciu svojich nákladov bez toho, aby rozvíjal vlastný výskum a vývoj.

 

 

 

Použitá literatúra:

 R. Šlosár a kol.: Podniková ekonomika pre 1. ročník OA, SPN Bratislava 1995, ISBN 80-08-02612-X