Absurdná dráma a Franz Kafka II.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

ZÁMOK

Zememerač K. prichádza do neznámej dediny, kde má nastúpiť do služieb zámku. No nie je to jednoduché – do zámku sa nedá dostať. Hľadá pomoc u obyvateľov dediny, no riešenie neprichádza. Keď sa po dlhšej dobe predsa len pohne dej, román končí - autor ho nedokončil. Ide o narážku na byrokraciu, v ktorej sa autor ako úradník pohyboval, a preto mal s ňou dostatok skúseností.

CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV:

• Je to zememerač, ktorý sa chce dostať do zámku.

• Bol veľmi tvrdohlavý.

• Ľudia mu spočiatku nedôverovali a nevedeli prečo sa chce dostať do zámku a správali sa k nemu zle.

• Cítil sa ako vyvrheľ.

• Žil v neustálej neistote.

• Nemal rád svojich pomocníkov, ktorí mu boli len na príťaž.

• Chcel sa oženiť s Friedou aj keď sa poznali len veľmi krátko.

• Vo Friede videl aj možnosť ako sa dostať do zámku.

FRIEDA - nepekné, malé, plavovlasé dievča so smutnými očami

• Najskôr bola chyžnou v hostinci Pri moste a neskôr šenkárkou v hostinci Panský dvor.

• Klammova milenka, kým sa nezoznámila s K.-om.

KLAMM - pán prednosta

• Tučný, nemotorný, fúzatý pán strednej postavy.

Krátky príbeh:

Román sa začína príchodom K. do dediny, kde bol povolaný ako zememerač. Hneď na začiatku sa však vyskytne niekoľko problémov. Nikto v dedine nevie o tom, že bol zememerač povolaný a ako sa K. neskôr dozvedá, v úrade došlo ku chybe a žiadnu zememeračskú prácu preňho nemajú. K. sa teda ocitá v úplne cudzom svete bez práce, unavený a odcudzený od ostatných ich vyčítavými pohľadmi.
Dedinka so zámkom akoby boli svojím svetom úplne mimo od ostatného sveta, a to aj atmosférou a aj fyzickým stotožneným, a to dreveným mostom:

„Dlouho stál K. na dreveném moste vedoucím od silnice ke vsi a díval se nahoru do zdánlivé prázdnoty.“

V ďalšej časti románu sledujeme, ako sa zdĺhavými a neúspešnými pokusmi K. usiluje dostať sa na zámok. Snaží sa všetkými prostriedkami, ale dostane sa najďalej k úradníkom, ktorí mu pridelia prácu školníka.

To už ale v dedine spoznal Friedu, pomocou ktorej videl ďalšiu šancu dostať sa na zámok. Frieda mu ukázala istého úradníka Klamma, ktorý vraj prichádza zo zámku. Zastihnúť ho je však nemožné, nikto o ňom skoro nič nevie, dokonca aj opisy jeho výzoru sa medzi dedinčanmi veľmi odlišujú.

Je potrebné zdôrazniť, že nikto v dedine nikdy nebol priamo v zámku. Niektorí tzv. šťastní jedinci sa dostali len do jeho blízkosti, iba do nejakej kancelárie v zámku. Preto vznikali aj pochybnosti, či vôbec tento zámok existuje. Rovnako sa dá pochybovať aj o tom, či je K. zememerač. Nič nie je jednoznačné.

PREMENA

Gregor Samsa je obchodný cestujúci, ktorý žije so svojimi rodičmi a sestrou v spoločnom byte. Gregor je dôležitý pre rodinu, pretože ju živí. V jednu noc mal veľmi nepokojné sny. Ráno sa zobudil a zistil, že sa premenil na „akýsi hmyz“. Ležal na chrbte, nemohol sa vôbec prevrátiť na nohy. Mal dve tykadlá, veľké okrúhle telo, veľký počet nožičiek, ktoré nevedel ovládať. No prvé, čo ho napadne je, že bude meškať do práce. Rodičia sa taktiež strachujú, čo sa s ním stalo. Najprv mu zaklope matka a upozorňuje ho, že je potrebné, aby už vstal do práce. Gregor sa zmôže len na poďakovanie. Matka si vôbec neuvedomí, že má iný hlas. Potom začne búchať na dvere otec aj so sestrou. Majú strach, že je chorý. Pokúša sa s nimi komunikovať, no miesto slov vychádzajú z izby len nejaké zvuky. Do bytu prichádza prokurátor firmy a chce vedieť, čo sa s Gregorom stalo, keď neprišiel do práce. Po veľkej námahe sa Gregor dostane z postele von a podarí sa mu otvoriť dvere. Reakcia jeho rodiny je odmietavá, pozerajú sa na neho s odporom. Všetci sú veľmi vyľakaní a nemôžu uveriť, že ten hmyz je Gregor. Otec ho zaženie späť do izby.

Keď sa večer prebral, zistil, že pred dverami je miska s mliekom a kúskami chleba. Žiaľ, mlieko, ktoré mal dovtedy rád, mu zrazu nevoňalo a on sa nemohol najesť. Sestra si potom všimla, že mlieko neje a začala mu nosiť šupy z kuchyne.

V ďalšej časti sú opisované duševné pochody Gregora, správanie rodiny k nemu po premene, ďalšie udalosti v rodine. Rodičia sa snažia zmieriť s jeho premenou, sestra sa dokonca o neho stará. No Gregor aj tak trpí, pretože ich vzťah nemôže taký ako predtým. Gregor sa začína meniť aj vnútorne, má pocity smútku, osamelosti, cíti vinu za nešťastie, ktoré rodina kvôli nemu prežíva. Najťažšie to znáša otec, ktorý po ňom hádže jablká. Jedno ho vážne zranilo.

Nakoniec Gregor od žiaľu a smútku zomiera, aj pod vplyvom zranenia jablkom, pretože sa nemôže zmieriť s tým, že sa pre svoju rodinu stal príťažou.

Krátka ukážka:

„Milí rodičia,“ povedala sestra a na začiatku buchla po stole, „tak to ďalej nejde! Ak to snáď vy nechápete, ja to chápem. Nechcem pred touto obludou vyslovovať meno svojho brata a poviem teda len: musíme sa jej zbaviť. Skúsili sme všetko, čo je v ľudských silách, aby sme sa o ňu starali a trpezlivo ju znášali, myslím, že nám nikto nemôže ani to najmenšie vytknúť...Keby nám rozumel, bolo by snáď možné nejako sa s ním dohodnúť. Ale takto. Musí preč!“ zvolala sestra, „to je jediný prostriedok, otec. Musíš len prestať myslieť na to, že je to Gregor. Veď naše nešťastie je vlastne v tom, že sme tomu tak dlho verili. Ale ako by to mohol byť Gregor, on by už dávno uznal, že ľudia nemôžu žiť spolu s takýmto zvieraťom, a bol by dobrovoľne odišiel. Nemali by sme potom brata, ale mohli by sme ďalej žiť a chovať v úcte jeho pamiatku.“

„A teraz?“ spýtal sa Gregor sám seba a rozhliadol sa potme okolo. Skoro zistil, že sa teraz už vôbec nemôže pohnúť. Nečudoval sa, skôr mu pripadalo neprirodzené, že sa na tých tenkých nožičkách mohol naozaj až dosiaľ pohybovať. Inak sa cítil pomerne dobre. Bolelo ho síce celé telo, ale mal pocit, že bolesti budú slabnúť a nakoniec úplne pominú. Sotva už cítil zhnité jablko v chrbte a zapálené miesto okolo, úplne pokryté mäkkým prachom. Na rodinu spomínal s dojatím a láskou. O tom, že musí zmiznúť, bol presvedčený ešte viac ako sestra. V tomto stave prázdneho a pokojného rozjímania zostal až do chvíle, keď na veži odbila tretia hodina ranná. Keď všade vonku za oknom začalo svitať, bol ešte živý. Potom mu hlava sama od seba celkom klesla a za chrípotu mu slabo unikol posledný dych.

Keď skoro ráno prišla slúžka – samým krikom a zhonom, hoci ju často prosili, aby to nerobila, tak búchala dverami, že keď prišla, už sa nedalo v celom byte spať - nevšimla si pri svojej krátkej návšteve na Gregorovi nič zvláštne. Myslela si, že naschvál leží tak nehybne a hrá sa na urazeného, vždy si myslela, že je schopný všelijakých nápadov. Pretože držala náhodou v ruke dlhý smeták, chcela ním Gregora od dverí popchnúť. Keď to bolo bezvýsledné, nahnevala sa a trochu do Gregora šťuchla, a až keď ho bez odporu odsunula z miesta, spozornela. Keď potom zistila, ako sa veci majú, vyvalila oči, zapískala, dlho však nemeškala, ale prudko otvorila dvere do spálne a hlasno zvolala do tmy:“Poďte sa pozrieť, ono to zdochlo; leží to tam celkom zdochnuté!“

AMERIKA - román

• Názov románu Amerika(1927) pochádza od Maxa Broda (veľmi blízky priateľ F. Kafku).

Krátky príbeh:

Hlavná postava je šestnásťročný Karl Rossmann. Rodičia ho pošlú do Ameriky, pretože ho zviedla slúžka a má s ním dieťa. V New Yorku ho čaká strýko. V jeho dome držia Karla veľmi prísne a oddelene od vonkajšieho sveta. Keď ho raz pozvú k otcovmu obchodnému priateľovi, cíti sa tam veľmi príjemne a slobodne. Zvláštne okolnosti však spôsobia, že sa vráti neskoro domov. Karl dostane od strýka list, že sa už nesmie vrátiť do jeho domu. Teraz sa môže spoľahnúť len sám na seba, no presadí sa. Jeho prijatím do prírodného divadla v Oklahome sa román končí.

ORTIEĽ (ROZSUDOK) - poviedka

Ako je u Kafku bežné, čitateľ je konfrontovaný s absurdným príbehom. Georg Bendemann píše list svojmu priateľovi do Petrohradu. Jeho priateľovi sa na rozdiel od neho v živote nedarí, preto mu zamlčí v listoch mnoho zo svojho života. Po dlhom váhaní sa rozhodne, že mu napíše o tom, že sa zasnúbil. Keď príde Georg s listom za otcom, počas hádky sa dozvie, že jeho otec je už dlho v kontakte s jeho priateľom, ktorý už dlho o všetkom vie. Otec odsúdi Georga na smrť utopením. Hneď na to vybehne syn z domu a skočí do rieky.

Jedným z kľúčov, prečo otec vyhlásil rozsudok smrti, môže byť Kafkov pocit menejcennosti a želanie, byť predsa v súzvuku s otcom. Viac než Georgovi Bendemannovi, je autor podobný priateľovi z Petrohradu, ktorý nechápe pomerom vo vlasti, je odcudzený, starý mládenec a navyše chorý.

Zopakujte si:

1. Uveďte dôležité fakty zo života F. Kafku.

2. Charakterizujte dielo Premena.

3. Charakterizujte dielo Zámok.

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://www.metoo.sk/11907/franz-kafka-proces-obsah-literarneho-diela

http://premena.ym.sk/2010/09/08/obsah/