Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Edvard Beneš
-
28. máj 1884, Kožlany – 3. september 1948, Sezimovo Ústí
-
Bol český politik a štátnik, druhý česko-slovenský prezident v rokoch 1935-1938 a 1945-1948 (1940-1945 bol prezidentom v exile), dlhoročný minister zahraničia, jeden rok predseda vlády.
-
Bol jedným z vodcov odboja za vznik Česko-Slovenska počas prvej svetovej vojny, predstaviteľom odboja za obnovenie Česko-Slovenska počas druhej svetovej vojny, národným socialistom, ideológom čechoslovakizmu a autorom Benešových dekrétov.
-
Edvard Beneš sa narodil v Kožlanoch pri Plzni ako najmladší syn roľníka (10. dieťa).
-
V mladosti študoval najprv na gymnáziu v Prahe a po maturite na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity.
-
Od roku 1904 študoval vo Francúzsku na Sorbonne a Slobodnej škole politických vied, v roku 1907 v Berlíne.
-
Štúdiá Edvard Beneš zakončil v roku 1908 v Dijone doktorátom práv, o rok neskôr potom v Prahe zložil rigorózne skúšky.
-
Tri roky vyučoval na obchodnej akadémii v Prahe, od roku 1912 prednášal ako docent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.
-
Po vypuknutí prvej svetovej vojny organizoval český vnútorný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii v organizácii Maffie.
-
Zaisťoval spojenie odboja s T. G. Masarykom, ktorý bol v exile vo Švajčiarsku.
-
1. septembra 1915 odišiel do zahraničia, kde spolupracoval s Masarykom a M. R. Štefánikom.
-
V Paríži organizoval zahraničný protirakúsky odboj a reorganizoval kuriérnu službu pre spojenie s domácim odbojom.
-
V roku 1916 sa Edvard Beneš podieľal na ustanovení Československej národnej rady, v ktorej zastával miesto generálneho tajomníka.
-
Spoločne so Štefánikom získal súhlas dohodových mocností na zakladanie česko-slovenských vojenských jednotiek a prispel tak ku vzniku samostatných légií vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, ktoré sa úspešne zapojili do bojov prvej svetovej vojny.
-
Dôležitým výsledkom Benešovej diplomacie bolo uznanie Československej národnej rady ako predstaviteľky nového štátu Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom.
-
Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskej republiky 28. októbra 1918 bol menovaný ministrom zahraničia.
-
V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu Slovenska.
-
Edvard Beneš pomáhal zakladať Spoločnosť národov, bol jej podpredseda, člen Rady a predseda (1935).
-
Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti.
-
Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko a na krajiny Balkánu, Rumunsko a Juhosláviu, s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. Malú dohodu.
-
V rokoch 1921–22 zastával Edvard Beneš funkciu česko-slovenského predsedu vlády, poslancom parlamentu bol v rokoch 1919–26 a 1929–35.
-
Bol členom a podpredsedom Čs. strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku.
-
Po abdikácii T. G. Masaryka zo zdravotných dôvodov (Masaryk mal v tom čase už 85 rokov) bol zvolený 18. decembra 1935 za hlavu štátu.
-
V rovnakom roku uzavrelo Česko-Slovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom a s Francúzskom.
-
Vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu v prípade konfliktu zmluva viazala na predchádzajúcu pomoc Francúzska. Najneskôr od roku 1927 bol slobodomurárom.
-
V roku 1935 formálne vystúpil z čs. strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca; Beneš odmietal marxizmus a boľševizmus, ale socializmus (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický.
-
Po prijatí Mníchovskeho diktátu z 30. septembra 1938 Beneš 5. októbra 1938 abdikoval na funkciu česko-slovenského prezidenta a 22. októbra 1938 odletel pravidelnou linkou do Londýna.
-
Neskôr odcestoval do Spojených štátov, kde prednášal na univerzite v Chicagu.
-
V roku 1939 v Paríži Beneš založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja (zanikol 9. júla 1940).
-
Po okupácii českých krajín a vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 prehlásil Mníchovský diktát za neplatný a zaslal protest proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy vládam hlavných európskych mocností i USA.
-
V júli 1940, už v Londýne vytvoril exilovú štátnu reprezentáciu, tzv. dočasné štátne zriadenie (prozatimní čs. státní zřízení) a prevzal funkciu exilového česko-slovenského prezidenta.
-
Veľká Británia uznala česko-slovenskú exilovú reprezentáciu už 21. júna 1940.
-
V roku 1941 Beneš autorizoval Operáciu Antropoid, atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha uskutočnený 27. mája 1942. Jednalo sa o ojedinelú diverznú akciu proti nepriateľovi na okupovaných územiach. Následkom atentátu a Heydrichovej smrti v júni 1942 však nacisti vypálili obce Lidice a Ležáky a zaviedli stanné právo. Následkom nemeckých represálií zahynulo asi 15000 obyvateľov Protektorátu. Aj následkom tejto akcie vlády Francúzska (exilová vláda) a Veľkej Británie prehlásili Mníchovskú dohodu za neplatnú (ešte v roku 1942).
-
V priebehu vojny Beneš dosiahol uznanie exilovej vlády všetkými spojencami. 12. decembra 1943 uzavrel v Moskve novú spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom. Tam tiež začal jednať s česko-slovenskými komunistami o povojnovej podobe Česko-Slovenska (pozri aj Heliodor Píka). Na jar 1945 Beneš odcestoval cez Moskvu na oslobodené územie republiky; v Košiciach vymenoval prvú povojnovú vládu, ktorá prijala 5. apríla Košický vládny program, 16. mája pricestoval do Prahy. 28. októbra bol potvrdený vo funkcii prezidenta a následne bol opäť zvolený 19. júna 1946.
-
Počas okupácie a neexistencie parlamentu vydávala exilová vláda prezidentské dekréty, ktoré Beneš ako najvyšší činiteľ štátu podpisoval a po ktorom sú často nepresne nazývané „Benešovými dekrétmi“. Povojnové dekréty, ktorými sa upravovalo znárodnenie priemyslu, konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov sú dodnes kontroverzné. Organizácie vyhnancov sa zatiaľ márne snažia o zrušenie týchto legislatívnych noriem.
-
Benešova nerozhodnosť vo februári 1948 uľahčila komunistom prevzatie moci v krajine. Jediní, kto sa za Beneša otvorene postavil, boli študenti, ktorí boli následne surovo zbití na Nerudovej ulici. Počas politickej krízy, vyvolanej komunistami, mu na protest ministri demokratických strán (okrem Jana Masaryka) ponúkli svoju demisiu. Beneš ich demisiu po komunistickom nátlaku 25. februára 1948 prijal a poveril zostavením novej vlády predsedu KSČ Klementa Gottwalda.
-
Nová Gottwaldova vláda už bola - až na Jana Masaryka - komunistická. V máji sa prezident komunistom pokúsil vzoprieť, keď odmietol podpísať novú česko-slovenskú ústavu vlády predsedu KSČ K. Gottwalda, tzv. Ústava 9. mája 1948.
-
Dňa 3. septembra 1948 Edvard Beneš zomrel v Sezimovom Ústí.
Zopakujte si:
1. Uveďte najdôležitejšie životopisné údaje E. Beneša.
2. Priblížte jeho politickú činnosť.
3. Vysvetlite podstatu Benešových dekrétov.
Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
Súkromné materiály autorky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Edvard_Bene%C5%A1
Zdroj obrázku:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Edvard_Bene%C5%A1