Československí a slovenskí prezidenti – Tomáš Garrique Masaryk, Edvard Beneš I.

Vypracovala: Mgr. Monika koncošová

Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.

Tomáš Garrique Masaryk – prvý prezident ČSR

• 7. marec 1850, Hodonín – 14. september 1937, Lány

• Český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, poslanec rakúskeho ríšskeho snemu (1891 – 1893, 1907 – 1914).

• Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne.

• Jeho otec, Jozef Maszárik, bol Slovák z Kopčian, chudobný kočiš na cisárskom statku.

• Jeho matka bola Theresia Kropaczek.

• Detstvo prežil na Hodonínsku.

• Po skončení ľudovej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeči sa krátko vyučil vo Viedni za zámočníka a za kováča v Čejči.

• Potom navštevoval klasické gymnázium v Brne a neskôr vo Viedni, kde aj roku 1872 zmaturoval.

• Po skončení gymnaziálnych štúdií študoval filozofiu na Viedenskej univerzite, ktorú absolvoval s doktorátom v roku 1876.

• Potom odišiel študovať do Lipska, aby sa venoval ďalšiemu filozofickému štúdiu.

• V Lipsku sa zoznámil s americkou študentkou Charlotte (Charlie) Garrigueovou.

• V roku 1878 sa vzali v New Yorku a Tomáš prijal meno Tomáš Garrigue Masaryk.

• Z manželstva sa narodilo celkom 6 detí: Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana.

• Medzitým prijal miesto suplenta klasických jazykov na viedenskom gymnáziu.

• S Charlie sa teda vrátili do Viedne.

• V roku 1879 predložil T. G. Masaryk habilitačnú prácu „Der Selbstmord als soziale Massenerscheinung der Gegenwart“ (Samovražda ako sociálny hromadný zjav súčasnosti), na základe ktorej bol vymenovaný za súkromného docenta filozofie na Viedenskej univerzite.

• V roku 1882, kedy sa pražská univerzita rozdelila na nemeckú a českú, ponúkla T. G. Masarykovi česká univerzita miesto mimoriadneho profesora filozofie.

• V Prahe sa zapojil do českého politického života a začal študovať českú problematiku.

• Jeho populárne prednášky na univerzite mu získali veľa mladých stúpencov, medzi iným aj Slovákov študujúcich v Prahe, ktorých tam v tom čase z dôvodu intenzívnej maďarizácie v Uhorsku študovalo pomerne veľa.

• Slovenskí študenti ako napríklad Vavro Šrobár a Milan Rastislav Štefánik boli združení v spolku Detvan a Masaryk ich primäl k vydávaniu časopisu Hlas (odtiaľ názov hlasisti) a venovaniu sa materiálno-duchovnému pozdvihnutiu Slovákov.

• Od roku 1897 bol T. G. Masaryk riadnym profesorom Karlovej univerzity v Prahe.

• V roku 1891 bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu i českého zemského snemu.

• Po dvoch rokoch pôsobenia ako poslanec sa vzdal poslaneckého mandátu, založil časopis Nová doba a venoval sa vedeckej práci – napísal diela o Husovi, Havlíčkovi, Pascalovi, o českej otázke a o sociálnej otázke.

• V roku 1893 sa vzdal aj mandátu poslanca v ríšskom i zemskom sneme kvôli rozporom s vedením mladočeskej strany, ktorej bol členom.

• Roku 1900 založil vlastnú realistickú stranu, ktorej predsedom bol až do roku 1914.

• Bojoval za samourčovacie právo národov, zasadzoval sa za osemhodinový pracovný čas a za všeobecné hlasovacie právo. (Strana sa v rokoch 1900 – 1905 nazývala Česká strana ľudová a v rokoch 1905 – 1914 Česká strana pokroková.)

• Roku 1907 bol znovu zvolený za poslanca ríšskeho snemu.

• Ako poslanec bránil práva českého národa. Po Černovskej tragédii na Slovensku v roku 1907 v ríšskom sneme vyslovil aj ostrý protest proti uhorskému postoju voči Slovákom.

• Svoje filozofické a politické názory ozrejmil v dielach ako Česká otázka, Otázka sociální (1898, kritické protimarxistické dielo), Rusko a Evropa.

• Na začiatku svojej politickej dráhy Masaryk ešte obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy.

• Po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914 (Masaryk mal vtedy už 64 rokov) už v októbri toho istého roku spracoval prvú predstavu o Česko-Slovenskom štáte.

• Keďže pochyboval o životaschopnosti Rakúska-Uhorska, emigroval v decembri do západnej Európy - v decembri 1914 Taliansko, potom Švajčiarsko, Paríž a od jesene 1915 Londýn.

• V zahraničí nadviazal styky so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa do čela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.

• Išlo o to presvedčiť štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušiť.

• Bol v kontakte so Štefánikom, ktorý Masarykovi vybavil audienciu u francúzskeho predsedu vlády Brianda.

• V roku 1916 založil v Paríži spolu s Edvardom Benešom a Štefánikom Česko-slovenskú národnú radu (akúsi dočasnú vládu vznikajúceho Česko-Slovenska), ktorej sa stal predsedom.

• Medzi májom 1917 a marcom 1918 bol Masaryk v Rusku, kam sa vybral organizovať česko-slovenské légie. Zažil tam Októbrovú revolúciu v roku 1917.

• Potom odcestoval do Kanady a Ameriky.

• V máji 1918 sa podieľal na príprave Pittsburskej dohody medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov.

• 14. októbra 1918 sa stal predsedom dočasnej česko-slovenskej vlády v Paríži a 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu.

• 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) zvolilo za prezidenta, ale až 20. decembra 1918 sa vrátil z emigrácie do Čiech.

• 21. decembra pricestoval do Prahy a 22. decembra 1918 prečítal členom vlády svoje prvé prezidentské posolstvo.

• V dobe od roku 1914 do roku 1937 bol Masaryk celkom sedemnásťkrát navrhnutý na ocenenie Nobelovou cenou za mier.

• V roku 1924 vydal svoje pamäti o zahraničnom odboji nazvané Světová revoluce. V rokoch 1920, 1927 a 1934 ho parlament opätovne zvolil za prezidenta, ale v 14. decembra 1935 odstúpil zo zdravotných dôvodov.

• Zostal žiť na zámku v Lánoch, kde i o necelé dva roky neskôr, v septembri 1937, zomrel.

Zopakujte si:

1. Priblížte roky detstva a mladosti T. G. Masaryka.

2. Charakterizujte jeho štúdiá.

3. Vysvetlite a popíšte politickú činnosť T. G. Masaryka.

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

Súkromné materiály autorky

http://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Garrigue_Masaryk

Zdroj obrázku:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Garrigue_Masaryk