Kráľovná Spojeného kráľovstva

Vládla v rokoch 1837 – 1901.

Vládla 64 rokov (63 rokov a 7 mesiacov).

Nastúpila po Viliamovi IV., ktorý zomrel v roku 1837 a ktorý prispel k oslabeniu prestíže britskej monarchie.

 

Kráľovná Viktória mala pred sebou náročnú úlohu – pozdvihnúť monarchiu.

 


Sama Viktória si v predvečer nástupu na trón 20. júna 1837 zapísala do denníka:


„Keďže sa prozreteľnosť rozhodla uviesť ma do tohto postavenia, vykonám všetko, čo bude v mojich silách, aby som svoju povinnosť voči tejto krajine splnila. Som veľmi mladá a v mnohých ohľadoch, aj keď nie vo všetkých, neskúsená, ale viem celkom určite, že len málokto má takú vôľu a skutočnú túžbu vykonať všetko, čo je nevyhnutné a správne, než ja.“


Epochu, v ktorej vládla, nazývame viktoriánskou dobou (epochou).

V dobe jej nástupu krajinu ovládali sociálne otrasy, neskôr nasledoval hospodársky a politický rozmach ostrovného kráľovstva. Počas jej vlády sa britská monarchia stala impériom.

Je to obdobie rozvinutia priemyselnej revolúcie, vďaka ktorej sa britská monarchia stala „dielňou sveta“, jednou z najrozvinutejších industrializovaných krajín na svete.

Zároveň bola najmocnejšou krajinou sveta.

Veľká Británia počas vlády kráľovnej Viktórie ovládala veľkú časť sveta – okrem Austrálie do impéria patrila Britská India (dnešná India spolu s Pakistanom a Bangladéšom), Kanadské domínium, Nový Zéland, Malajzia, Rodézia, Bečuánsko a dnešná Juhoafrická republika, Nigéria, Britská východná Afrika, okupovaný Egypt, ako aj anglicko-egyptské kondomínium Sudán.

Spolu s manželom princom Albertom obnovili popularitu monarchie.

Obdiv u poddaných získali predovšetkým vďaka zodpovednému prístupu k povinnostiam, k ich precíznemu plneniu, ustáleným rodinným životom a výchovou detí.


 

Základné životopisné údaje:

  • Viktória Alexandra - 24. máj 1819, Kensingtonský palác Londýn – 22. január 1901, Osborne House, ostrov Wight.

  • Bola jedinou dcérou následníka trónu, vojvodu z Kentu a sasko-coburgskej princeznej Márie Lujzy.

  • Keď sa mala narodiť, rodičia sa rýchlo presťahovali z Nemecka do Londýna, aby pôvod dcéry bol čo najviac anglický.

  • Po náhlej smrti otca roku 1820 získala Viktória nástupnícke právo na anglický trón.

  • Dožívajúci kráľ Viliam IV. bol bezdetný, a tak sa zraky celého kráľovského príbuzenstva upierali práve na ňu.

  • Keď 20. júna 1837 zomrel kráľ Viliam IV., navštívil ju canterburský arcibiskup a premiér lord Melbourne. Okrem smutnej správy jej oznámil, že sa podľa zaužívaných zvyklostí práve stala anglickou kráľovnou.

  • 10. februára 1840 sa v Londýne konala veľkolepá svadba, Viktória sa vydala za princa Alberta Sasko-coburgského.

  • Viktória a Albert mali vtedy dvadsaťjeden rokov.

  • Ich manželstvo bolo považované za šťastné, hoci od začiatku mal Albert dosť ťažkú pozíciu. Široká verejnosť ho stále považovala za cudzinca a ani britská vláda mu nedávala veľké právomoci.

  • Do ich súkromného života zasahovala barónka Lehzenová. V dvornej spoločnosti mala významné postavenie. Bola správkyňou kráľovskej domácnosti, kontrolovala Viktóriinu korešpondenciu, a dokonca riadila úrad kráľovskej pokladnice.

  • Viktória barónku zbožňovala a v jej činnosti nevidela nič zlé, lenže Albert trpel. Veľmi ťažko znášal tretiu osobu, ktorá rozhodovala o mnohých maličkostiach.

  • Spory s barónkou nečakane vyriešili parlamentné voľby v roku 1841. Víťazní konzervatívci si vyhradili právo, aby popredné dvorné dámy nahradili politici. Aj barónka musela opustiť kráľovský dvor. Manželstvo Viktórie a Alberta sa upevnilo a v ďalších rokoch žili v pokoji a v zhode.

 

 

V rokoch 1840 – 1857 porodila Viktória štyroch synov a päť dcér a dostala prezývku „stará mama Európy“.

  • V roku 1861 postihlo Viktóriu nešťastie. Pred Vianocami zomrel na brušný týfus manžel Albert.

  • Tri roky po Albertovej smrti žila v izolácii, stránila sa spoločnosti, a keď zrazu vplyvná tlač začala hovoriť o abdikácii, odhodlala sa rozhodne vystúpiť v dolnej snemovni.

 

 

Viktória podporovala nevídaný hospodársky rozvoj a spoločenské reformy, ktoré vytvorili z britskej monarchie modernú priemyselnú spoločnosť. Viktoriánska epocha zrodila nový smer v umení, literatúre i architektúre. Kráľovná Viktória bola medzi verejnosťou veľmi obľúbená. Vždy dokázala vystupovať ako vážená a uznávaná kráľovská autorita. Najväčšie ovácie zažila v roku 1897 pri oslavách šesťdesiatročného panovníckeho jubilea.

Hlavné zmeny počas vlády kráľovnej Viktórie:
  • Celé obdobie jej vlády sa dnes nazýva viktoriánskym obdobím.
  • Stavebný sloh, v ktorom sa stavalo v jej ríši, sa volá viktoriánsky.
  • Jej prívrženci, ale aj všetci súčasníci sa nazývajú viktoriáni.
  • Za Viktóriinej vlády sa uskutočnili pokrokové zmeny - okrem iného vznikla polícia.
  • Do miest bola zavedená hygienicky čistá voda.
  • Spred domov sa začali odvážať odpadky.
  • Na uliciach sa objavila mestská doprava.
  • Rozvíjal sa priemysel i obchod, kde našli prácu mnohí obyvatelia.
  • Napriek tomu bolo však ešte veľa bedárov, pre ktorých viktoriáni zaviedli rôzne opatrenia, aby zmiernili ich chudobu.
  • Rozvinul sa slobodný obchod na základe dopytu a ponuky.
  • Britská monarchia sa stala svetovou finančnou veľmocou.
  • Britská monarchia sa stala lodiarskou veľmocou.
  • Viktoriáni boli považovaní za najpokrokovejších ľudí svojej doby.

 



Zopakujte si:
1. Uveďte najvýznamnejšie zmeny v britskej monarchii, ktoré sa uskutočnili za vlády kráľovnej Viktórie.
2. Uveďte dôležité fakty zo života kráľovnej Viktórie.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
http://www.sme.sk/c/5739863/kralovna-viktoria-sestdesiattri-rokov-na-trone-najvacsej-mocnosti.html#ixzz2j2qN5xny

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vikt%C3%B3ria_%28Spojen%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEovstvo%29