Medzi ochorenia krvného obehu patria tzv. civilizačné ochorenia, o ktorých sme už písali. Ide predovšetkým o infarkt myokardu, vysoký krvný tlak – hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, mozgovú príhodu.
Ďalej je možno spomenúť tzv. neurocirkulačnú asténiu (= srdcová neuróza, choroba citlivého srdca), kedy pociťované ťažkosti nie sú na organickom podklade.
Neurocirkulačná asténia je charakterizovaná stratou chuti k jedeniu pri spojení s nadváhou, zlou toleranciou chladu, pocitom ťažkého dýchania, bolesťami nôh, bolesťami brucha, nevoľnosťou, bledou kožou, nadmerným potením, častým močením, nespavosťou, únavou v ranných hodinách, zlou pamäťou, bolesťami pri srdci a pod. Je to komplex symptómov, ktorý ovplyvňuje rôzne orgány a sústavy. Toto ochorenie sa vyvíja kvôli poruchám funkcie centrálnej a/alebo periférnej nervovej sústavy. Srdečnou neurózou trpia častejšie ženy a citlivý a zraniteľný ľudia a ľudia, ktorí sa často dostávajú do ťažších životných situácií. Neurocirkulačná asténia sa vyvíja pod vplyvom psychického stresu, v období hormonálnych zmien, pri fyzickom, duševnom alebo emocionálnom preťažení a pod.
Pri ťažkostiach „so srdcom“ – sa ako základné vyšetrenie používa tzv. EKG, ktoré je založené na registrácii elektrickej aktivity srdca. Elektrokardiogram sa získa pomocou elektród priložených na povrchu tela, ktoré snímajú bioelektrické deje v srdci. EKG umožňuje zistiť rôzne poruchy srdcovej činnosti, rozlišujeme na ňom niekoľko elektronegatívnych a elektropozitívnych vĺn - oblé výchylky - a kmitov – hroty. Tieto kmity a vlny vyjadrujú depolarizáciu a repolarizáciu, t.j. zmeny elektrického potenciálu.
Obr. 1: EKG – vĺn a kmitov je päť, označujeme ich P, Q, R, S, T.
Ochorenia lymfatického obehu
Lymfatický systém je dôležitý i pre obranyschopnosť organizmu. Časť buniek lymfatického systému rozpoznáva cudzorodé látky (vírusy, baktérie, parazity, či napr. nádorové bunky) a spúšťa obrannú reakciu; ďalšia časť buniek sa priamo zúčastňuje na obrannej reakcii, ktorej prejavom je jeho reakcia – zväčšenie (lymfedém) a bolestivosť lymfatických uzlín a lymfatických ciev. Lymfedém je podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) spôsobený:
-
v približne tretine prípadov parazitmi
-
20 miliónov je komplikáciou pri rakovine prsníka - blokádou lymfatických uzlín nádorovými bunkami
-
2-3 miliónov prípadov je ochorenie spôsobené geneticky
-
najviac - približne 300 miliónov je lymfedém sprievodným javom pri chronickej žilovej nedostatočnosti.
1.) Parazitické ochorenia lymfatického systému
Sú problémom prevažne rozvojových krajín, kde je nízka úroveň zdravotnej starostlivosti, nízka úroveň hygienických opatrení a nevyhovujúca pitná voda.
Nasledujúce ochorenia lymfatického obehu predstavujú závažný problém hlavne vo vyspelých krajinách:
2.) Invázia malígnych buniek, rádioterapia, chemoterapia, či chirurgické výkony môžu narušiť odtok lymfy z príslušnej oblasti a spôsobiť jeho lymfedém.
3.) Primárne lymfaedémy – objavujú sa už u detí, dospievajúcich ale i u ľudí po 35. veku života.
Nádorové ochorenia lymfatického systému
Nádorové ochorenia vo všeobecnosti sa prejavujú nekontrolovaným množením buniek, z ktorých vznikne nádor – masa tkaniva. Nádorové bunky sa nekontrolovane delia, prenikajú do okolia, prerastajú do orgánov a ďalej sa množia. Zhubné bunky sa rýchlo množia a takéto nádory rastú rýchlo. Môžu prenikať do lymfatického a krvného obehu a zakladať tam metastázy – druhotné ložiská.
Malígne nádory majú viacero foriem – delíme ich na:
-
solídne (pevné)
-
leukémie – ochorenia krvi, krvotvorby, kostnej drene a lymfatického systému.
a
-
primárne (nádor je na pôvodnom mieste)
-
sekundárne (nádor vzniká následkom metastatických procesov)
V prípade leukémii nádorové bunky cirkulujú po tele už od začiatku ochorenia. Lymfatické cievy sú pre nádorové bunky transportnou sieťou – lymfou sa rozširujú a ktorýchkoľvek uzlinách môžu vytvoriť metastázy.
Lymfóm – t.j. nádorové ochorenie lymfatických uzlín – patri k častým nádorovým ochoreniam. Pojmom lymfóm označujeme viacero typov malígnych nádorových ochorení lymfatického systému. Na svete je týmto ochorením postihnutých viac ako milión ľudí, z čoho je približne 55% mužov. Vyvolávajúca príčina ochorenia nie je známa, úlohu zohráva napríklad porucha imunity, nie však životný štýl či stravovacie návyk. Jedným z prvých príznakov ochorenia býva zväčšenie lymfatickej uzliny kdekoľvek na tele, preto každú zväčšenú uzlinu bez predchádzajúceho napr. infekčného ochorenia je potrebné vyliečiť – skoré stanovenie diagnózy zvyšuje šance na vyliečenie. Ďalšími varovnými príznakmi – i bez hmatateľných uzlín je nočné potenie, chudnutie, či zvýšenie teploty vo večerných hodinách.
Rozdeľujeme dva základné typy lymfómov – Non-Hodgkinov lymfóm – NHL – a Hodgkinov lymfóm – HL.
NHL – Non-Hodgkinov lymfóm je najrozšírenejším typom rakoviny lymfatického systému, za posledných 40 rokov sa jeho výskyt zvýšil až o viac ako 80% každoročne postihne viac ako 300 000 ľudí. Existuje 30 podtypov NHL. NHL je podmienený nádorovou transformáciou lymfocytov. Zväčšené uzliny sú spravidla veľké, pružné a nebolestivé. Pri tzv. indolentných – skrytých – lymfómoch sa môžu uzliny zväčšovať, miznúť, meniť, znovu sa objavovať na iných miestach aj niekoľko rokov pokiaľ ochorenie na plno prepukne. Aj pri skorom záchyte ochorenia má však NHL horšiu prognózu ako HL.
HL – hodgkinov lymfóm je vzácnejší, ročne postihne približne 60 000 ľudí, prevažne v mladšom veku (15 – 30 rokov) a potom u starších – nad 60 rokov. HL sa začína šíriť v lymfatických uzlinách, postupne z jednej do druhej, no môže sa šíriť i mimo lymfatický obeh. Prvým príznakom býva veľká a tvrdá uzlina, najčastejšie na krku, v nadkľúčnej jamke či podpazuší. Typickým príznakom je bolesť uzlín po požití i malého množstva alkoholu a svrbenie pokožky na tele, medzi ďalšie príznaky patrí nočné potenie, teplota nad 38°C a úbytok na váhe za posledných 6 mesiacov o viac ako 10% hmotnosti. Na úplné vyliečenie má pri tomto ochorení 75 – 95% pacientov (pri včasnej diagnóze).
Medzi zhubné ochorenia, ktoré často postihujú lymfatický systém a často metastázuje do uzlín, patrí malígny melanóm a karcinóm prsníka (do uzlín v podpazuší).
Zopakujte si:
1. Ako možno dosiahnuť, aby sa zhubné ochorenie diagnostikovalo včas?2. Ako rozdeľujeme zhubné nádory?
3. Čo je to neurocirkulačná asténia?
4. Aké vlny a kmity rozoznáme na zázname z EKG?
Použitá literatúra:
http://www.priznakynemoci.com/srde%C4%8Dn%C3%AD_neur%C3%B3zawww.cievy.sk
vlastné poznámky
Novotný, I. – Hruška, M.: Biologie člověka pro gymnázia, Fortuna, Praha, 2008