Vypracoval: L. Petrovič
MASKARÉNY Prírodné pomery
Geografia a geológia
Maskarény sú súostrovie vulkanického pôvodu ležiace v Indickom oceáne, východne od Madagaskaru. Toto súostrovie je tvorené ostrovmi Maurícius, Rodriguez (Maurícijská republika) a Réunion (Francúzsko). Väčšinu povrchu Maurícia tvorí ústredná náhorná plošina, ktorá sa dvíha juhozápadným smerom. Najvyšším bodom (a zároveň najvyšším bodom krajiny) je Piton de la Petite Riveére Noire (828 m). Na rozdiel od ostrova Réunion, na Mauríciu nie sú aktívne sopky. Na ostrove Réunion je najvyšším bodom Piton des Neiges (3 069 m), ale nachádza sa tu aj najaktívnejšia sopka na Zemi, Piton de la Fournaise (2 631 m). Najvyšší bod ostrova Rodriguez meria len 396 m. V súostroví nájdeme aj piesočným mostom prepojené koralové atoli pod názvom Agalega.
Vodstvo
Najväčšou riekou v súostroví je 35 km dlhá Grande Riviére, nachádzajúca sa na ostrove Maurícius. Táto rieka napája tiež známy vodopád Chamarel.
Podnebie
Súostrovie leží blízko obratníka kozorožca, takže má subtropické podnebie. Leto tu trvá od decembra do júna a zima od júla do septembra. V lete sa pohybujú priemerné teploty okolo 30°C. V zime v noci okolo 17°C, okolo obeda 24°C. Od septembra do novembra sa teploty pohybujú od 25 do 28°C. Vlhkosť vzduchu je na väčších ostrovoch (najmä na Mauríciu) vysoká. Priemerné zrážky sa tu pohybujú v rozmedzí 1 000 mm až 4 000 mm.
Rastlinstvo
Rastie tu približne 900 druhov kvitnúcich rastlín a papraďorastov. Asi 200 druhov rastlín je však už na pokraji vyhynutia. Na malom maurícijskom Okrúhlom ostrove nájdeme ojedinelé endemity paliem, ako tzv. hurikánová palma (Dictyosperma album), ktorej tu žije posledný jedinec, alebo vzácny druh miestnej palmy rodu Hyophorbe, z ktorých tu rastie už len niekoľko tuctov.
Živočíšstvo
Na ostrovoch pred príchodom človeka nežili žiadne cicavce, okrem netopierov. Cudzokrajné druhy (nielen cicavcov) sem chtiac alebo nechtiac introdukovali námorníci. Na Okrúhlom ostrove môžeme nájsť aj niekoľko endemitných plazov ako boa maurícijská (Bolyeria multocarinata). Jedným z najznámejších vtáčích druhov z ostrovov je dront nelietavý alebo dront maurícijský, ľudovo dodo (Raphus cucullatus) bol asi meter vysoký nelietavý vták z ostrova Maurícius z čeľade drontovité, ktorý bol vyhubený v 17. storočí.
Ochrana prírody
Na ostrovoch je ochrana prírody a ohrozených druhov veľmi intenzívna. V roku 1963 založil zoológ a spisovateľ organizáciu JWPT (Jersey Wildlife Preservation Trust), ktorej členovia rozmnožujú v zajatí ohrozené druhy a púšťajú ich do voľnej prírody. V strede ostrova Maurícius je významným chráneným územím NP Black River Gorges.
MAURÍCIUS
Maurícijská republika (Republic of Mauritius)
-
rozloha
počet obyvateľov
hustota zaľudnenia
hlavné mesto
úradný jazyk
2 040 km²
1 245 000
610,3 ob./km²
Port Louis
angličtina
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Maurícius je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény.
Socio-ekonomické pomery História
Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova. O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi a v roku 1721 sa ujali vlády. Ostrov zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu. V roku 1810 bol ostrov dobytý Britmi, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie. Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou.
Obyvateľstvo
Dve tretiny obyvateľov sú indického pôvodu, zvyšok sú prevažne miešanci. Asi 4% tvoria francúzsky hovoriaci obyvatelia európskeho pôvodu, asi 2% sú čínskeho pôvodu. Napriek tomu, že úradným jazykom je angličtina, najpoužívanejším je Morisien (kreolský jazyk s francúzskym základom), ktorý je materinským jazykom 80% obyvateľstva.
Územné členenie
Maurícius je rozdelený na 9 okresov:
Hospodárstvo
Maurícijská ekonomika spočíva hlavne na produkcii cukru, turizme, textilnom priemysle a finančnom odvetví. Cukrová trstina sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími významnými plodinami sú ananás, mango a liči. Úspech zaznamenáva aj pestovanie kvetov a rybolov. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií.
RÉUNION (FRANCÚZSKO)
-
rozloha
počet obyvateľov
hustota zaľudnenia
hlavné mesto
úradný jazyk
2 512 km²
816 364
323 ob./km²
Saint-Denis
francúzština
štátny znak
štátna (miestna) vlajka
Poloha
Réunion je zámorský department a zároveň zámorský región Francúzska, ležiaci v Indickom oceáne.
Socio-ekonomické pomery História
Francúzsko formálne zabralo Réunion v roku 1638 a v roku 1642 ho začalo osídlovať. Od roku 1674 bol v dŕžave Francúzskej Východoindickej spoločnosti. Spoločnosť však stratila všetky ostrovy v Indickom oceáne v roku 1814, okrem Réunionu. V toku 1946 sa stal zámorským departmentom a v roku 2003 ak zámorským regiónom.
Obyvateľstvo
Na ostrove žije viac ako 800 tisíc obyvateľov, z ktorých väčšina sú potomkovia afrických otrokov a francúzskych osadníkov. Pred ich príchodom nebol ostrov osídlený. Mulatská populácia používa prevažne réuniončinu (kreolizovaná francúzština, z normanskej francúzštiny a malgaštiny).
Územné členenie
Reúnion je francúzsky department č. 974. Administratívne sa delí do 4 arrondisementov, tie na 49 kantonov a 24 obcí (tie sú samosprávne a majú volené zastupiteľstvo).
Hospodárstvo
Na dvoch tretinách ornej pôdy sa pestuje cukrová trstina. Významným je export, cukru, rumu a vanilky. Celá ekonomika však spočíva na materskej krajine.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda
Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Topographic_map_of_Mascarene_Islands.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_arms_of_Mauritius.svg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Mauritius.svg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mauritius_districts_numbered.svg
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Blason_R%C3%A9union_DOM.svg
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:ReunionRadiantVolcanoFlag.png