Jednoduchosť tvaru kontinentu Južná Amerika je založená na jeho geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji. Nad geologicky starými hlbinami Tichého oceánu, na západ od Panamskej šije po južný koniec pevniny, boli v treťohorách a štvrtohorách vyvrásnené v úzkom pruhu do veľhorských výšok juhoamerické Kordillery, nazývané Andy. Druhú časť jadra pevniny tvorí rozľahlý starobylý Brazílsko-guyanský štít, zložený z najstarších hornín a vyvretých hlbinných telies. Medzi oboma hlavnými jednotkami, Andami a štítom, sa rozprestierajú rozľahlé nížiny: Orinocká, Amazonská a Laplatská. Oba celky pevniny sa viditeľne stýkajú len v oblasti strednej Bolívie, kde sa skladba západného kraja štítu ponára do hĺbky pod andské vrásy. Nachádza sa tu množstvo vodopádov, z ktorých Salto Angel (979 m) je najvyšší vodopád na svete. Najvyššou horou Brazílskej vysočiny je Pico de Bandeira (2 890 m n. m.), pričom najvyšším vrchom celého Brazílsko-guyanského štítu je osamelá Pico da Neblina (3 014 m n. m.). Najväčšou činnou sopkou je Guallatiri (6 071 m n. m.), ktorá sa nachádza v Čile.
.jpg)
Kordillery – Andy
Kordillery (zo španielskeho cordillera = pohorie) je treťohorné pásmové pohorie na západe Severnej a Južnej Ameriky s dĺžkou 15 500 km.
Andy (Cordillera de los Andes) je pohorie vypĺňajúce západnú časť Južnej Ameriky. Je to pokračovanie pohoria Kordillery zo Severnej a Strednej Ameriky. Tiahnu sa od severu na juh cez celú Južnú Ameriku, od Venezuely až po Patagóniu. Andy sú asi 7 000 km dlhé a až 500 km široké a ich priemerná výška je asi 4 000 m. Najvyšším vrchom je argentínska Aconcagua, vysoká 6 959 m. Andy zasahujú na územie týchto štátov: Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia, Čile a Argentína.
Geografia
Andy sa delia na viacero častí. Južné Andy v Argentíne a Čile. Centrálne Andy zasahujú do čilskej časti, pokračujú do Peru a Bolívie. Severné Andy zasahujú aj do čilskej a peruánskej časti, menej do Bolívie, ďalej pokračujú do Venezuely, Kolumbie a severného Ekvádoru. Po celej dĺžke ich tvoria dva paralelné chrbty Cordillera Occidentala Cordillera Oriental. V Kolumbii, severne od hranice s Ekvádorom sa rozdeľujú na tri rovnobežné chrbty, západný, centrálny a východný. Východný je jediným z horských chrbtov, ktorý zasahuje do Venezuely. Označenie cordillera pochádza zo španielčiny a znamená povraz. Andy sú asi 200 – 300 km široké takmer po celej dĺžke okrem Bolívijského ohybu, kde dosahujú šírku 640 km. Najsevernejšie časti pohoria tvoria ostrovy Aruba, Bonaire a Curaçao v Karibskom mori.
Geológia
Vznik Ánd je spojený s procesmi platňovej tektoniky, ktoré mali za následok subdukciu platne Nazca pod Juhoamerickú platňu. Hranica medzi platňami je v oceáne tvorená Peruánsko-čílskou priekopou. Najstariše andské horniny pochádzajú z prekambria a nachádzajú sa v Čile a Argentíne. Sú to napríklad slabo metamorfované flyšové sedimenty jednotky Puncoviscana. V priebehu kambria až triasu na západnú časť Gondwany narazilo viacero mikrokontinentov, ktoré sa stali jej súčasťou. Tieto zrážky boli spojené s výrazným vulkanizmom. Od začiatku jury sa v oblasti Ánd vyvinulo niekoľko sedimentačných paniev a vulkanických oblúkov rôzneho typu.
V Severných Andách vznikol vo formácii La Negravulkanický oblúk a predoblúková Tarapacská panva. Od titónu po neokóm bola táto panva zaplavená, neskôr počas vrchnej kriedy ju ovplyvňoval okolitý vulkanizmus a usadzovali sa v nej najmä červené kontinentálne sedimenty. V strede kriedy sa táto panva uzavrela a z hornín, ktoré boli vytlačené z tohto priestoru vznikla tzv. Proto Cordillera de Domeyko, ktorú v nasledujúcom období výrazne deštruovala erózia. Od vrchnej kriedy po eocén pokračoval v dôsledku subdukcie platne Nazca vulkanizmus, ktorý v priebehu oligocénu vystriedali intrúzie. V tomto období vznikli v olbasti Čile významné ložiská medenno-porfýrových rúd. Subdukcia platne Nazca spôsobila aj vznik Atacamského smerného posunu, významného zlomu ktorý postihol Pobrežnú kordilieru. V tomto priestore následne počas jury a ranej kriedy mohol vystúpiť granitoidný Pobrežný batolit
V Centrálnom segmente Ánd počas vrchnej jury a spodnej kriedy vznikli paralelné vulkanické oblúky, medzi ktorými sa nachádzali menšie zaoblúkové a okrajové panvy. Kôru tiež postihli viaceré intrúzie hlbinných hornín. Oblasť v jure zasiahla silná transgresia, ktorá umožnila vznik platformy Aconcagua. Neskôr more z oblasti ustúpilo a nasledoval významný vulkanizmus. Vo vrchnej kriede došlo k zmene tektonického režimu z pokojnej subdukcie Mariánskeho typu na napätý Čilský typ. Uzavreli sa viaceré staršie sedimentačné panvy a vulkanizmus sa presunul viac na východ. Ich uzavretie bolo spôsobil vznik Aconcaguského vrásovo-násunového pásma, pozdĺž východnej hranice Cordillera Principal vo vrchnej kriede až miocéne. Kvartérny vulkanizmus už neprebehol.
V Južných Andách od jury po kvartér prebiehal neustály vulkanizmus, najmä v oblasti Cordillera Principal a predoblúkovej panvy Neuquen, ktorá plnila morskými aj kontinentálnymi uloženinami, čo umožnilo vhodné podmienky pre akumuláciu uhľovodíkov, najmä ropy.
V Andách sa v dôsledku pokračujúcej subdukcie platne Nazca nachádza mnoho sopiek, ako napríklad Cotopaxi, jedna z najvyšších sopiek súčasného obdobia.
Zopakujte si:
1. Opíšte povrch Južnej Ameriky.2. Ktoré je najvyššie pohorie Južnej Ameriky a čím je charakteristické?
3. Ako môžeme rozdeliť toto pohorie?
Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.worldatlas.com
www.wikipedia.com
Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:South_America_satellite_orthographic.jpghttp://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Andes_70.30345W_42.99203S.jpg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Andes_Chile_Argentina.jpg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Andes_centrales.jpg
http://hqwallpapers.org/national-park-andes-patagonia-torres-del-paine-wallpaper-25329/