Aurélius Augustín 354 - 430
Aurélia Augustína považujeme za najvýznamnejšieho filozofa, mysliteľa stredovekej filozofie – patristiky. Rovnako ako väčšina filozofov stredoveku je aj Augustín kňazom a neskôr biskupom. A. Augustín sa symbolicky k Bohu obrátil až vo svojich 33 rokoch, kedy si uvedomil, že chce viesť život oddaný práve Bohu. Dovtedy bol bohém a dokonca aj zlodej. Veľkú zásluhu na jeho obrátení má však jeho mama - svätá Monika. Aurelius Augustin bol jeden z najvýznamnejších cirkevných otcov vtedajšej doby. Staral sa o chorých a tiež o chudobných. Pri svojom biskupstve vybudoval kláštor, kde ponúkal miesto klerikom, ktorí tu žili v chudobe a odriekaní. Augustín vychovával aj nových katechumenov a svojich pokračovateľov.
Najvýznamnejšie dielo, ktoré Augustín napísal bolo dielo „Vyznania“. V tomto diele napísal o svojom najťažšom prechode od bohéma k skromnému chudobnému človeku, ktorý miluje Boha. Je to istý druh spovede, a zároveň hlbšie hľadanie pravdy. Hľadaním pravdy sa Augustín zaoberá v celej svojej filozofickej koncepcií.
Augustín nechápal filozofiu ako konkurentku teológie, ba naopak patril medzi prvých filozofov, ktorý obe koncepcie považoval za tie, ktoré sa doplňujú a nie sa vyvracajú. Augustin tvrdí, že on filozofiu tvorí, lebo je to láska k múdrosti a je spolupracovníčka teológie. Vo svojej koncepcií sa tak zaoberá okrem iného skúmaním najvyššieho bytia – Boha. Poznanie Boha sa uskutočňuje prostredníctvom vnútra človeka. Poznanie je spojené s pochybovaním, pričom práve pochybnosťou sa začína človek približovať filozofií. Každý človek, ktorý pochybuje si totiž uvedomuje, že existuje istá pravda, ktorú treba presne pochopiť.
Boh je strojcom všetkého čo je, čo jestvuje. V mysli Boha totiž existujú isté pravzory – idey nášho sveta. Práve podľa týchto ideí je stvorený svet a všetko, čo v ňom existuje. Svet je teda odrazom ideí Boha, ktorý celý svet riadi a uskutočňuje. Boh je k človeku taký milostivý, že ho stvoril na svoj obraz. Augustín tvrdí, že človek je podobný Bohu svojou dušou. Je to tá najvyspelejšia bytosť na zemi. Boh je naproti tomu najvyspelejšia forma bytia vôbec. Boh je absolútny – absolútna krása, dobro a aj podstata všetkého, čo poznáme.
Človek je Božím stvorením, ktoré sa skladá z hmotného tela a nehmotnej duše. Dušu považuje Augustín za nadradenú, lebo jedine človek má dušu, ktorá je stvorená na obraz Boží. Augustín pritom rozoznáva 3 mohutnosti duše, ktoré považuje za istý obraz Božej Trojice – teda Otca, Syna a Ducha Svätého. Tieto mohutnosti sú pamäť, vôľa, rozum. Práve tieto 3 mohutnosti človeka robia iným, lepším a Augustín ich považuje za dôkaz Božej existencie.
Augustín sa venoval hľadaním dôkazov Božej existencie a tvrdil, že okrem mohutností duše k dôkazom existencie Boha jednoznačne patrí aj komplikovanosť človeka ako takého. Človek je zložitý tvor a treba vynaložiť veľa úsilia, aby sme ho spoznali. Každý je iný, každý je jedinečný. Jedinečnosť ho približuje k Bohu. Boha Augustín považuje za isté meradlo dobra. Každý človek chápe dobro inak. Tento rozpol tkvie v jeho jedinečnosti. No musí existovať istá merná jednotka, ktorá ukazuje hodnotu dobra. Touto jednotkou je jednoznačne Boh. Augustín celú svoju filozofickú koncepciu smeruje na Boha a jeho jedinečnosť, no na otázku „Kto je Boh“ ? Odpovedá veľmi stroho „Viem, keď ho mám popísať neviem“. Boha musíme cítiť vo svojom vnútre - až potom ho poznáme.
Veľmi zaujímavá je koncepcia dejín podľa Augustína. Podľa neho totiž celé dejiny sú bojom dobra a zla. Dejiny sú istým bojiskom v čase. Augustín ich rozdeľuje na 3 časti:
-
Začiatok dejín – je datovaný časom padnutia anjelov. Nazačiatku mali padlí anjeli šancu sa rozhodnúť, buď ísť cestou dobra a prikloniť sa Bohu, alebo ísť cestou zla a odvrátiť sa od Boha. Niektorí zvolili druhú možnosť a tým sa začínajú dejiny.
-
Stred dejín je charakterizovaný príchodom spasiteľa Ježiša Krista. Je to milostivý prejav Boha voči ľudom. Odsúdením svojho syna na smrť Boh ukázal svoju lásku k ľuďom. Aj počas stredu dejín však stále prebieha odpor padlých anjelov voči Bohu.
-
Koniec dejín je charakterizovaný víťazstvom Božej ríše nad ríšou diabla. Všetko bytie sa znovu navráti k Bohu a bude tvoriť jednotu – lásku k Bohu. Láska k Bohu znamená v ponímaní Augustína láska k blížnemu svojmu a zároveň aj prekonanie pýchy a sebalásky. Naopak ríša diabla predstavuje sebeckosť, egoizmus a pýchu.
V otázkach etiky zastáva Augustín veľmi originálny postoj. Hovorí, že človek, ktorý v sebe našiel Boha, našiel lásku k Bohu. Takýto človek je nesebecký a plný lásky k blížnemu svojmu a práve tento človek môže konať všetko čo len chce, lebo všetko čo urobí je dobré. Známy je výrok „Miluj a konaj čo len chceš“.
Vo svojej filozofickej koncepcií spomína Augustín predovšetkým Boha ako jedinečné, večné bytie, ktoré je základom všetkého. Koncepcia Boha a človeka však nie je nová. Revolučná je ale jeho koncepcia dejín, ktorá sa objavuje v rámci filozofie po prvý krát. Práve touto svojou koncepciou Augustín ukázal ako je filozofia a teológia navzájom previazaná a že netvoria protiklad, ale naopak súlad.
Zopakujte si:
1. Kedy sa narodil Aurélius Augustín?2. Do ktorého filozofického prúdu ho zaraďujeme?
3. Ako vníma a chápe Augustín človeka?
4. Ako vníma a chápe Augustín Boha?
5. Čo odpovedá na otázku „Kto je Boh“?
6. Prečo je výnimočná jeho koncepcia dejín v rámci filozofie?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.