V dnešnej kapitole sa budeme venovať „schopnostiam“. Schopnosti sú isté danosti človeka, ktoré mu umožňujú úspešne vykonať istú činnosť. Schopnosti veľmi úzko súvisia aj s talentom pre istú činnosť. Talentom určujme ako rozdielne dokážu ľudia vykonať istú činnosť za dodržania všetkých vonkajších aj vnútorných podmienok. Rozdiel je v rýchlosti, kvalite, či detailoch. Na tomto základe sa potom schopnosti rozdeľujú na niekoľko stupňov a to:

 

  1. Prvý stupeň – „Nadanie“ – je to suma istých schopností, ktoré sú nad priemerom a umožňujú človeku pomerne ľahko podávať nadpriemerné výsledky istej činnosti.

  2. Druhý stupeň – „Talent“ – je to suma istých schopností a daností, ktoré umožňujú aby ich držiteľ podával vo svojom odbore vysoko nadpriemerné výsledky. Talent je teda niečo viac ako len nadanie

  3. Tretí stupeň – „Genialita“ – je to suma istých schopností a daností, ktoré umožňujú človeku podávať vysoko nadpriemerné schopnosti, ktoré sú jedinečné a obdivuhodné. Človek s genialitou tvorí vrcholné diela v odbore svojej činnosti.


 

Genialita má pre spoločnosť veľmi dôležitý význam, lebo jej umožňuje, byť dokonalejšou a prináša jej vývoj a rozvoj. V spoločnosti sa rozlišujú 2 druhy géniov a to sú:


  1. Génius bez vlastnej vôle – je to taký typ génia, ktorý má genialitu vrodenú. Táto geniality sa prejaví už v detstve, bez zvláštneho pričinenia sa jedinca. Vrchol svojej geniality dosahujú takýto géniovia v mladom veku. Typickým príkladom je „geniálne dieťa“ – Mozart.


  1. Génius z vlastnej vôle – je to taký typ génia, ktorý si svoju genialitu vypracuje. Takýto génius musí získať vedomosti štúdiom a skúsenosti činnosťou. Stojí ho to veľmi veľa úsilia. Známy príklad je napr. Albert Einstein. Inak ako prvý typ génia dosahuje tento typ génia vrchol svojej geniality v neskoršom veku.



Schopnosti sú rôznorodé a každý človek má rôzne druhy schopností. Rozlišujeme pri tom hneď niekoľko druhov schopností a to sú:


  1. Schopnosti verbálne – sú to také schopnosti, ktoré pomáhajú človeku slovným spôsobom vyjadrovať svoju realitu a rôzne súvislosti reality.

  2. Schopnosť orientácie – je to schopnosť, ktorá umožňuje človeku predstavivosť v oblasti priestoru ale aj času. Takýto človek nemá problém predstaviť si istú vizualizáciu predmetu vsadenú do istého pozadia, či priestoru.

  3. Pamäťové schopnosti – sú to schopnosti pamäte. Je to schopnosť jedinca udržať si krátkodobú a dlhodobú pamäť. Ľudia s vyvinutou schopnosťou udržať pamäť sa dobre učia a pamätajú si rôzne detaily svojho života.

  4. Číselná pamäť (numerická) – je to schopnosť pracovať s číslami a všetkými operáciami, ktoré využívajú čísla.

  5. Psychomotorické schopnosti – sú to schopnosti, ktoré umožňujú človeku naraz používať dva až tri koordinované pohyby. Táto schopnosť býva vyvinutejšia u dievčat a žien viac ako u mužov. (Aj preto sa niekedy zvykne hovoriť, že žena zvládne naraz robiť viacero činnosti, pričom muž len jednu)

  6. Postrehová schopnosť (percepčná pohotovosť) – je to schopnosť jedinca rýchlym spôsobom registrovať napr. vizuálne podnety. Človek, ktorý má rýchly postreh dokáže vnímať detaily.

  7. Umelecké schopnosti – jedná sa o schopnosť jedinca vytvárať a prijímať umelecké entity.


So schopnosťami je nevyhnutne spojená aj inteligencia a tiež tvorivosť. O inteligencií sme hovorili o predošlých kapitolách, pričom sme sa venovali jej definícií a rozdeleniu. V tejto kapitole si preto predstavíme „tvorivosť“:


Tvorivosť definujeme ako sumu istých schopností, ktoré umožňujú vytvoriť niečo nové, niečo originálne, alebo vytvoriť vskutku originálne riešenie istého problému. Pojem tvorivosť pochádza z latinského slova „creo“ čo znamená v slovenčine „tvorím“. Tvorivosť v sebe nesie jeden dôležitý atribút a tým je sebarealizácia a autonómia. Tvorivý človek hľadá možnosti svojej realizácie a vždy si túto možnosť nájde.

Tvorivý človek má vskutku veľmi zaujímavé schopnosti a vlastnosti. Tvorivý človek je predovšetkým flexibilný. Flexibilita sa ukazuje v jeho myslení ale aj činnosti a nápaditosti. Tvorivý človek musí byť vnímavý a mať dobre vyvinutú intuíciu ako aj estetickosť. Vyznačuje sa aj istou emocionálnosťou a vytrvalosťou pri hľadaní nových riešení. Je zároveň sociálne senzitívny.



Zopakujte si:
1. Definuj schopnosti.
2. Aké stupne schopnosti poznáme?
3. Aké druhy schopnosti poznáme?
4. Definuj tvorivosť!
5. Aké vlastnosti má tvorivý človek?
6. Vysvetli pôvod pojmu „creo“!

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002.
A.Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009.