Preukazateľne vynaložené výdavky sú skutočné výdavky, ktoré si daňovníci – fyzické aj právnické osoby môžu uplatniť na vyčíslenie základu dane.

 

Fyzické osoby, ktoré sa tak rozhodli, v prípade, že ich uplatňujú aj pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti:

  1. môžu viesť daňovú evidenciu, ak spĺňajú zákonom určené podmienky, alebo

  2. v zmysle zákona o účtovníctve vedú jednoduché alebo podvojné účtovníctvo.


 

Daňová evidencia je akýmsi zjednodušeným jednoduchým účtovníctvom, pri ktorom podnikateľovi „odpadnú“ niektoré činnosti ako účtovné výkazy, inventarizácia či kurzové rozdiely. Musí však čiastočne rešpektovať niektoré účtovné pravidlá a v úplnej miere všetky ostatné pravidlá (daň z príjmov či DPH). Nemôžu ju viesť podnikatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov a presiahnu zákonom stanovený limit pre obrat.


Jednoduché účtovníctvo eviduje reálne vynaložené výdavky na základe účtovných predpisov. Je náročnejšie na znalosť najmä účtovných predpisov a celkovú prácnosť.


Podvojné účtovníctvo nevedú len právnické osoby, ale povinne aj niektoré samostatne zárobkové činné osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom registri.


Všetkým daňovníkov, ktorí vykonávajú určitú podnikateľskú činnosť vzniká pri ich činnosti viacero druhov nákladov. Ide napríklad o spotrebu materiálu a energií, opotrebenie dlhodobého majetku, vyplatené mzdy, nakúpené služby, zaplatené rôzne poplatky.


Z pohľadu zákona o dani z príjmov sú – základné pravidlo.

  • výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov – daňovo uznaný bude len taký výdavok /náklad/, ktorý priamo alebo nepriamo súvisí so zdaniteľnými príjmami.


  • preukazateľný výdavok – musí byť preukázaný dokladom, napríklad faktúrou, kúplnou zmluvou, dokladom z elektronickej registračnej pokladnice, výpisom z bankového účtu, inventárnou kartou a podobne. V prípade, že daňovník nevie vydokladovať výdavok, tento sa daňovo neuzná.


  • Zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v daňovej evidencii – musí byť zaznamenaný v účtovnej evidencii daňovníka na základe riadnych účtovných dokladov a v zmysle zákona o účtovníctve a tiež ďalších právnych noriem upravujúcich vedenie účtovnej evidencie, alebo zaevidovaný v daňovej evidencii podľa zákona o dani z príjmov.


 

Daňovým výdavkom môže byť:

  • tovar, nakúpený za účelom predaja - podvojnom účtovníctve je nákladom len tovar predaný, teda nie ten, ktorý daňovník skladuje na sklade a zatiaľ ho nepredal. Rovnako aj z evidencie v jednoduchom účtovníctve je zrejmé, ktorý tovar sa predal a ktorý sa ďalej skladuje.

  • Materiál - pri ktorom je podstatná jeho spotreba. Spotrebou materiálu je jeho použitie na výrobu výrobkov firmy bez ohľadu na to, či ide o hlavný (napríklad drevo pri nábytku) či pomocný materiál (napríklad skrutky či kladivo).

  • Zamestnanci - nejde len o mzdy, zamestnávanie so sebou prináša mnoho povinných platieb a nákladov, ktorých väčšina je daňovo uznateľná. Mzdy sú uznateľné v ich hrubej výške, vrátane všetkých súvisiach zložiek – patria sem teda napríklad aj náhrady za vyčerpanú i nevyčerpanú dovolenku či náhrady pri „péenke“. Okrem hrubých miezd ide aj o

  • Odvody platené zamestnávateľom (35,2 % z hrubých miezd) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne – tieto odvody platí zamestnávateľ zo „svojho“, keďže ide o sumu presahujúcu hrubú mzdu zamestnanca

  • Povinný odvod do sociálneho fondu vo výške 0,6 % z hrubých miezd – nákladom je každomesačná tvorba fondu. Z takto tvoreného sociálneho fondu sa neskôr hradia plnenia poskytnuté zamestnancom – príspevky na dopravu, príspevky na stravovanie, rekreácie a zdravotná starostlivosť zamestnancov či kultúrne a športové podujatia. Tieto však už nie sú nákladom – ide už len o použitie vytvoreného fondu.

  • Stravovanie zamestnancov - zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom po 4 hodinách práce jedno hlavné teplé jedlo. Či už má vlastnú jedáleň, poskytuje zamestnancom stravenky do jedálne inej firmy alebo im poskytuje najrozšírenejšie stravovacie poukážky, ktoré môžu použiť takmer kdekoľvek, firma nemusí hradiť celú sumu stravenky. Ide minimálne 55% z ceny jedla, maximálne 55% zo sumy stravného pre pracovné cesty trvajúce 5 až 12 hodín. Sumu, ktorá zodpovedá týmto podmienkam, si môže dať firma do daňových nákladov.

  • Ostatné náklady pre bezpečnosť a rozvoj zamestnancov - výdavky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (školenia, ochranné pracovné pomôcky), výdavky na zdravotnú starostlivosť zamestnancov, vzdelávanie a rekvalifikácia a podobne.

  • Cestovné náhrady pri pracovnej ceste zamestnanca - ak podnikateľský subjekt vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, nákladom pre firmu sú cestovné náhrady, vyplatené tomuto zamestnancovi. Ide najmä o stravné (určené podľa času trvania cesty), ubytovanie, cestovné a rôzne vedľajšie výdavky. Cestovným je buď preplatenie cestovného lístka verejnej dopravy či vypočítaná náhrada za použitie vlastného automobilu zamestnanca.

  • Stravné SZČO - aj SZČO si môže uplatniť stravné za každý odpracovaný a pracovný deň. Stravné mu však nepatrí za dni, keď ho získal inak – napr. mu stravenku poskytol prípadný zamestnávateľ (v prípade, že podniká popri zamestnaní) či si vypočítal stravné ako súčasť cestovnej náhrady pri pracovnej ceste. Dokladmi pre uplatnenie stravného pre SZČO bývajú predovšetkým nakúpené stravovacie poukážky, rozúčtované v zmysle účtovných predpisov. Menej častým, avšak možnými spôsobmi je faktúra od jedálne alebo reštaurácie či každodenné zbieranie bločkov za každý obed.

  • Pohonné hmoty - ak si firma chce uplatniť maximum zo sumy nakúpených pohonných hmôt, musí povinne viesť knihu jázd, v ktorej vecne, časovo i vzdialenostne zdokladuje každú jednu firemnú jazdu a prepočíta spotrebu v zmysle predpisov. Ak sa chce tejto evidencii vyhnúť, môže si prácu zjednodušiť uplatnením paušálnych výdavkov na pohonné hmoty - 80% z nakúpenej sumy je možné dať do nákladov bez akejkoľvek evidencie. Túto výhodu môžu použiť aj platitelia DPH, no rovnako ako daň z príjmov si však musia upraviť aj odpočítanie DPH. Naopak, nemôžu ju využiť firmy, ktoré nemajú dané auto zaradené v obchodnom majetku. Z právnických osôb ide o spomínané využívanie súkromného automobilu zamestnanca či napríklad spoločníka, pri SZČO to nepôjde pri automobile, ktorý daná SZČO neeviduje v účtovníctve či daňovej evidencii.

  • Reklama - tlačená inzercia, elektronické média, webové stránky, náklady na „social media“ expertov, kliková „pay-per-click“ reklama, čokoľvek, čo propaguje firmu, jej činnosť a produkty v tých najmodernejších formách je daňovo uznateľným nákladom. Jedno obmedzenie tu predsa len platí – reklamné predmety, ktoré firma bezplatne rozdáva potenciálnym či existujúcim zákazníkom, musia byť v maximálnej cene 16,60 EUR za kus.

  • Komunikácia - telefóny pevné i mobilné, internet, počítačové siete a informačné systémy, poštovné, kuriér do každodenného firemného života bez diskusie patria

  • Technika - počítače, tablety, softvéry, kancelárska technika, kancelárske potreby, výrobné a dopravné stroje

  • Nájomné - nájomné za kancelárie, firemné obchodné čí skladové priestory je štandardným a bežným nákladom. Pri nájomnom, ktoré platí firma fyzickej osobe, však môžu ísť do daňových nákladov len v roku, v ktorom ich firma tejto osobe aj zaplatila.

  • Budovy a stavby – ak firma vlastní svoje priestory na obchod, kancelárie či výrobu (napríklad závody či dielňe), patria rovnako do nákladov. V ich prípade je však nutné ich tam dostať prostredníctvom odpisov

  • Majetok a odpisy - spomínaný hmotný majetok (napríklad automobil, budovy, stroje či počítač) i nehmotný majetok (napr. softvér či licencie) je nutné pri nákupe posúdiť z hľadiska jeho výšky. Ak suma za každý jeden kus majetku prevyšuje 1 700 EUR pri hmotnom majetku a 2 400 EUR pri nehmotnom majetku, nemôže ísť do firemných nákladov naraz v jednom roku. Odpisuje sa postupne prostredníctvom daňových odpisov v zmysle zákona o dani z príjmov. Ak firma nakúpi majetok v sumách nižších alebo rovných, môže ísť do nákladov naraz. Pravidlá pre odpisovanie sú rozdielne pri majetku obstaranom prostredníctvom lízingu a majetku obstaranom iným spôsobom.

  • Úroky - úroky z úverov a pôžičiek, či už boli poskytnuté na obstaranie majetku alebo ako krátkodobá výpomoc a úroky pri lízingu

  • Odvody SZČO - odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne platia i SZČO, u ktorých ide rovnako o plnohodnotný daňový výdavok.

  • DPH z nakúpených tovarov a služieb - platitelia DPH si DPH z nakúpených tovarov a služieb odpočítavajú v rámci daňového priznania k DPH, z tohto titulu pre nich nemôže byť táto DPH daňovým nákladom. Daňovým nákladom je iba pre neplatiteľov DPH. Platitelia DPH si môžu túto DPH uznať iba vtedy, ak na jej odpočítanie nemajú právo alebo si DPH odpočítavajú iba čiastočne (s použitím koeficientu). Platitelia DPH si môžu ako náklad uznať aj DPH, ktorú musia odviesť pri zrušení registrácie a netýka sa odpisovaného majetku.

  • Vzdelavánie a osobný rozvoj - SZČO môže doškoľovať, vzdelávať a trénovať sám seba, SZČO i právnická osoba, ktorí sú zamestnávatelia, môžu rovnakým spôsobom zvyšovať výkon svojich zamestnancov.



Daňovým výdavkom nemôže byť:

  • Náklady na reprezentáciu – pohostenie partnerov a zamestnancov, pracovné obedy a pod.

  • Výdavky na osobnú potrebu SZČO

  • Daň z príjmov

  • Prirážky a úroky týkajúce sa dane z príjmov

  • Penále a pokuty okrem pokút ukotvených v zmluvách, ktoré boli zároveň aj zaplatené

  • Daň z príjmov

  • DPH, ktorú si platitelia DPH môžu odpočítať

  • Výdavky, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie nedaňových príjmov – napr. oslobodených príjmov z prenájmu

  • Prípadné úplatky.



Zopakujte si:
1. Akú evidenciu musia viesť daňovníci, ktorí si uplatňujú preukazateľne vynaložené výdavky?
2. Vysvetlite aké sú to výdavky /náklady/ daňovo uznané za podmienky, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, sú preukazateľné a zaúčtované v účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii?
3. Vymenujte, čo môže byť v zmysle zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom.
4. Čo v zmysle zákona o dani z príjmov nemôže byť daňovým výdavkom?

Použitá literatúra:
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 7. 2013
Majcherová, B.: Daňová sústava pre obchodné akadémie, SPN, druhé prepracované vydanie 2012, ISBN 978-80-01881-9