Charakteristika biotopu:

  • Stojaté vody, mierne tečúce vody s bahnitým dnom

  • Preferujú miesta kde sa vyskytuje bohatá vegetácia a miesta kde sa môžu slniť a aj vyhľadávať úkryty

  • Vhodné podmienky pre kladenie vajíčok a ich inkubáciu


Potravu korytnačky močiarnej predstavujú:

  1. rôzne vodné bezstavovce, napríklad: rôzny hmyz, červy alebo mäkkýše

  2. živí aj stavovcami, napríklad: žubrienky, žaby

  3. Mäkké časti rastlín, vodné riasy


  • Aktivita korytnačky močiarnej – apríl až október, korytnačky prečkávajú zimu zahrabané v bahne vo vode (zimný spánok - hybernácia)

 

Rozmnožovanie:

  • Párenie: apríl – máj, párenie začína krátko po prebudení, prebieha vo vodnom prostredí, samce si vábia samice takzvaným svadobným tancom, párenie trvá asi 2 týždne, počas ktorých sa páry zdržujú spolu

  • Po párení asi mesiac samička znesie okolo 5 až 22 vajec, tie sú následne zahrabané do piesčitej pôdy alebo piesku

  • Inkubačná doba je závislá od teploty vzduchu a pôdy, zvyčajne trvá 60 až 120 dní, v našich klimatických podmienkach mláďatá po vyliahnutí prečkávajú zimu v pôde, vychádzajú na jar a putujú do vody. Mláďatá majú mäkký pancier, dosahujú dĺžku asi 2,5 až 3,8 cm, sú veľmi zraniteľné. Pancier tvrdne až v treťom roku života.

  • Mláďatá pohlavne dozrievajú vo veku 5 – 10 rokov

 

Faktory ohrozenia:

Faktory ohrozenia korytnačky močiarnej delíme na:

a.) nepriame

b.) priame


Nepriame faktory ohrozenia, napríklad:


  1. Narušovanie prirodzených biotopov

  • Základná príčina zníženia počtu jedincov korytnačky močiarnej na Východoslovenskej nížine. Lokality, ktoré sú vhodné pre život korytnačiek ubúdajú vďaka melioračným zásahom - melioračné zásahy vplývajú na výšku hladiny spodnej vody – znižujú ju, a vďaka budovaniu rôznych hrádzí brániacim sezónnym záplavám.


  1. Klimatické vplyvy

  • Zrážky – zdroj vody a vlahy pre lokality, ktoré sú oddelené od hlavných tokov riek, pri nízkom množstve zrážok tieto lokality môžu vysychať. Pri poklese hladiny vody sú korytnačky ohrozené počas zimného spánku, pretože pri extrémne nízkych teplotách v zimných mesiacoch a nízkej hladine vody môže dôjsť k premrznutiu bahennej vrstvy, v ktorej korytnačky zimujú a môže dôjsť k ich úhynu.

  • Teplota – vplýva na sezónnu aj dennú aktivitu korytnačiek. Pri veľmi nízkych teplotách v zimnom období, ktoré trvajú dlhšie sa môže znížiť aj počet mláďat.


Na znižovanie početnosti jednotlivých populácii sa podieľa napríklad aj migrácia korytnačiek. Korytnačky z biotopov, ktoré sú narušené migrujú čím klesá početnosť danej populácie. Pri poklesnutí počtu jedincov v danej populácii pod kritickú hranicu sa stáva populácia nestabilnou a môže dôjsť k jej úplnému zániku. Kritická hranica v našich podmienkach predstavuje približne 100 reprodukcie schopných jedincov.


Priame faktory ohrozenia, napríklad:


  1. Predácia

  • Dospelé samčeky nemajú v podstate žiadneho prirodzeného predátora, nikdy neopúšťajú vodné prostredie. Samičky, ktorá sa pohybujú na miesto kladenia vajíčok sa v niektorých prípadoch môžu stať korisťou líšok alebo diviakov. Zraniteľné sú najmä vajíčka a mláďatá, ktoré ešte nemajú úplne stvrdnutý pancier. Na súši sa stávajú korisťou líšok, diviakov, kún alebo havranov, vo vode ich lovia napríklad užovky alebo napríklad volavky, čajky a podobne.


  1. Negatívny vplyv človeka

– v dnešnej dobe sa priamy lov korytnačiek nevykonáva, lovia sa len náhodne pri love rybárov

  • Vajcia korytnačiek a mláďat sú ničené pri poľnohospodárskej činnosti, keďže sú v pôde takmer celý rok



Použitá literatúra:
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica, Program záchrany chráneného kriticky ohrozeného druhu korytnačka močiarna (Emys orbicularis), text: MVDr. Adriana Burešová, MVDr. Stanislav Danko, RNDr. Milan Novotný, Ing. Peter Havaš, Fridrich Szalay, Banská Bystrica, 2001

Zdroje obrazkov:
http://plazyunas.com/druhy-plazov/korytnacka-mociarna-emys-orbicularis-linnaeus1758/
http://www.zoobojnice.sk/plazy/zivocich/korytnacka-mociarna