Magna Charta Libertatum

  • Magna Charta alebo Veľká listina (ang. The Great Charter).

  • Na Slovensku tradične známa aj ako Magna Charta Libertatum alebo Veľká listina slobôd.

  • Bol základný zákon anglickej stavovskej monarchie.

  • Bola podpísaná v roku 1215.

  • Podpísal ju kráľ Ján I. Bezzemok pod nátlakom anglickej šľachty po nepokojoch spôsobených jeho zahraničnou politikou a absolutistickým spôsobom vlády.

  • Obmedzila kráľovu suverénnu moc v prospech šľachty a mešťanov.

  • Tento dokument sa stal základom anglického a amerického práva, tvorí základný zákon anglickej stavovskej monarchie.

  • Okrem iného ustanovoval, že žiaden slobodný obyvateľ nesmie byť prenasledovaný alebo zatknutý bez zákonného rozsudku. Zakazoval kráľovi bez povolenia šľachty vyhlásiť mimoriadne dane a považuje sa za začiatok demokracie v Anglicku.

 

V roku 1215 vzbúrení anglickí baróni donútili kráľa Jána I. Bezzemka podpísať uvedený dokument.

 

 

Pozadie Magny Charty:

  • V 13. storočí malo Anglicko za sebou dlhú históriu vlády s účasťou všetkých – králi sa radili so svojimi zemepánmi a svojim poddaným pripisovali dobré panstvá.

  • Roku 1100 Henrich I., syn Viliama Dobyvateľa, vydal svoju Korunovačnú chartu, v ktorej sľúbil predovšetkým stabilnejšiu vládu v krajine.

  • Jeho cieľom bolo zmieriť ľudí v krajine a získať na svoju stranu predovšetkým odcudzených barónov.

  • V danom období k zmiereniu ale nedošlo.

  • Veľké nepokoje zasiahli krajinu po vražde arcibiskupa Tomáša Becketa za vlády Henricha II. v roku 1170.

  • Situácia sa ešte vyhrotila po tom, ako Ján I. Bezzemok prišiel o dedičstvo – lénne územia v severnom Francúzsku.

  • Uvedené územia pripadli francúzskemu kráľovi Filipovi II. Augustovi.

  • Nepokoje rástli a vyvrcholili po tom, čo Ján I. Bezzemok odmietol vymenovať za arcibiskupa v Cantebury Štefana Langtona, čím nahneval aj vtedajšieho pápeža.

  • Tento fakt viedol k otvorenej vzbure v krajine.

 

Ján I. Bezzemok začal čeliť otvorenej hrozbe a bol donútený vydať Magnu Chartu.

 

 

Charakteristika obsahu dokumentu:

  • Má viac ako 60 článkov.

  • Väčšina z nich sa zaoberá administratívnymi a právnymi záležitosťami.

  • Viaceré z nich boli zamerané na rozbitie Jánovej moci – vyhnanie zahraničných žoldnierov z krajiny, odpustenie obrovských pokút, prepustenie konkrétnych kráľovských úradníkov.

  • Ďalšie nariadenia boli smerované do hospodárskej oblasti – z niektorých riek sa mali odstrániť zábrany pre ryby, so zahraničnými obchodníkmi sa malo zaobchádzať rozumne, mali byť zrušené všetky obmedzenia lesného zákona.

  • Dôležitý článok sa týkal aj daní – mimoriadne dane sa už nemali vyberať bez dohody s kráľovstvom.

  • Články sa týkali aj súdnictva – žiadali spravodlivejšie a prístupnejšie súdy, bez dlhých prieťahov.

  • Najväčšiu novinku priniesol článok č. 61 – ustanovil veľkú radu barónov, ktorú tvorilo 25 členov.

  • Uvedená rada mal za úlohu preberať všetky sťažnosti na kráľa a jeho rozhodnutia.

  • Ak baróni napr. usúdili, že kráľ v nejakom spore, probléme neurobil do 40 dní nápravu, mohli sa zmocniť jeho hradov, pôdy a ostaného majetku dovtedy, kým neurobil nápravu.

 

 

Ján I. Bezzemok

  • Narodil sa roku 1167 ako najmladší syn anglického kráľa Henricha II. a Eleonóry Akvitánskej.

  • Po smrti brata Richarda bol 27. 5. 1199 korunovaný za anglického kráľa.

  • Ján bol najobľúbenejším synom Henricha II., ktorý inač svoje deti nemal veľmi v láske. Práve zvesť o tom, že Ján sa zúčastnil sprisahania proti otcovi spôsobila Henrichovi mŕtvicu a zomrel.

  • Ján mal množstvo negatívnych vlastností. Bol to slaboch, krutý a úskočný, ktorý na dosiahnutie cieľov neváhal použiť akékoľvek prostriedky.

  • Vládol už v čase Richardovho pobytu na križiackej výprave a počínal si neuveriteľne kruto. Vyžadoval nepravidelné dane, čím ožobračoval roľníkov.

  • Podvolil sa Filipovi II. a francúzske majetky v rodine prijal ešte za Richardovho života ako léno od francúzskeho kráľa. Richard preto rozpútal vojnu, no po jeho smrti Ján roku 1200 hneď uzavrel mier.

  • Naopak dohodol svadbu svojej netere Blanky Kastílskej a Filipovho syna Ľudovíta, pričom v prípade bezdetnosti určil Blanku za svoju dedičku. Dohoda dlho nevydržala. Filip poznal slabosť Jána a tak si voči nemu počínal ako voči vazalovi. Keď sa v nejakom spore k nemu nedostavil, prehlásil všetky francúzske léna za majetok kráľa, čo samozrejme vyvolalo vojnu. Ján, ktorý bol vtedy po uši zamilovaný do krásnej Izabely z Bretónska, nekonal dostatočne rýchlo a tak Filip čoskoro ovládol takmer všetky plantagenetovské majetky a zjednotil územie takmer celého Francúzska.

  • Smutného konca svojich majetkov sa dožila ešte aj kráľovná Eleonóra, ktorá krátko nato roku 1204 zomrela.

  • Ján sa čoskoro dostal do sporu aj s cirkvou a pápežom, ktorý na jeho krajinu uvalil interdikt.

  • Pápež zároveň požiadal Filipa II., aby viedol križiacku výpravu proti Anglicku. Ján v poslednej chvíli ustúpil, povolal opäť biskupov a dokonca prijal anglickú korunu ako léno od pápeža. Tým získal čas a zatiaľ pripravil spolu s cisárom Otom IV. obrovskú armádu proti Francúzsku.

  • Francúzi proti presile bojovali statočne a podľa tradície práve vtedy vznikol pocit francúzskej spolupatričnosti a národnej jednoty.

  • Pre Jána mala prehra katastrofálne následky doma. Proti nenávidenému kráľovi vznikla silná a najmä jednotná opozícia, ktorá žiadala spísať pravidlá medzi kráľom a šľachtou, cirkvou a mestami.

  • Neúspešný bol aj koniec života Jána Bezzemka. Do krajiny vpadol francúzsky následník trónu Ľudovít a nechal sa korunovať za kráľa. Šľachta hromadne opúšťala Jána.

  • Vtedy však Ján kuriózne zomrel. Najedol sa broskýň, ktoré zapil muštom. Táto kombinácia mu spôsobila črevné ťažkosti, na ktoré v noci z 18. na 19. októbra 1216 zomrel.

  • Páni rýchlo podporili jeho deväťročného syna Henricha, radšej ako by mali kráľa Francúza.



Zopakujte si:
1. V ktorej krajine bola prijatá Magna charta?
2. Aké udalosti predchádzali prijatiu uvedeného dokumentu?
3. Ktorý panovník vydal Magnu chartu?
4. Čo priniesla Magna charta v danej krajine?

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
http://www.zsphorova.sk/dejepis/anglicko/jan.html