14. storočie – označované ako hrôzostrašné a temné:
-
V Európe zavládla chladnejšia klíma.
-
Európu zachvátil hladomor: 1315 – 1317.
-
Šírili sa početné epidémie: 1348, 1360, 1371, 1381.
-
V roku 1337 vypukla storočná vojna.
-
Byzancia bojovala proti nátlaku Turkov.
-
Rád nemeckých rytierov viedol vojenské výpravy v Prusku.
V roku 1348 zachvátila Európu obrovská katastrofa v podobe šírenia moru.
Pôvodcom moru je bacil, ktorý prenáša blcha na potkana a potkan na človeka, resp. sa prenáša z človeka na človeka. Rozlišuje sa mor bubonický so zdurenými uzlinami a pľúcny mor, ktorý sprevádza vykašliavanie krvi. V danom období sa mor nedal liečiť, sú voči nemu účinné len antibiotiká, ktoré v danom období ešte neboli objavené.
Dôsledky epidémie:
-
Usmrtila tretinu obyvateľstva Európy.
-
Priniesla obrovské rodinné tragédie.
-
Vyvolala paniku v mnohých krajinách.
-
Výrazne sa podpísala na hospodárskom vývoji v Európe.
-
Vyvolala prenasledovanie Židov.
Mor sa v tomto období rozšíril z Ázie. Priniesli ho lode z Krymu, kde sa mor dlhodobo šíril. Lode kotvili predovšetkým v španielskych a talianskych prístavoch a odtiaľ sa postupne mor dostal do celej Európy. Prešiel cez alpské a pyrenejské priesmyky, prenikol do južných oblastí Francúzska. Loďami plaviacimi sa cez Atlantik prenikol k Baskom a do Normandie, preniesol sa cez La Manche a šíril s v Írsku, Anglicku, na juhu Škandinávie. Smerom na východ sa dostal aj do Uhorska a do Ruska.
Prejavy choroby:
-
Choroba sa prejavovala zápalom lymfatických uzlín.
-
V podpazuší, na krku a v slabinách vznikali zdureniny, ktoré postupne stvrdli a sčerneli.
-
Podľa predchádzajúcich symptómov sa táto epidémia nazývala aj čierny mor.
-
Chorý dostával zároveň horúčku, blúznil, krvácal.
-
Smrť prichádzala do niekoľkých dní.
Šírenie choroby:
-
Choroba postihovala najmä miesta s vysokou koncentráciou obyvateľstva.
-
Výrazne sa šírila v mestách.
-
Najviac vystavení chorobe boli bedári.
-
Boli zle živení, slabí, preto nedokázali dostatočne bojovať voči chorobe.
-
Navyše boli veľmi slabo oblečení, v podstate len v handrách, otrhaných kožušinách, nedodržiavali hygienu.
-
Ľudia vôbec nevedeli, z čoho sa choroba šíri.
-
Mysleli si, že sa šíri vzduchom, iní tvrdili, že potravinami či vodou.
-
Vôbec netušili, že chorobu šíria potkany.
-
Lekári si tiež nevedeli s chorobou rady.
-
Niektorí tvrdili, že treba jesť len ľahké jedlá, málo piť, prechádzať sa na vzduchu, keď je „čerstvo“, bývanie udržiavať v suchu a teple.
-
Lekári zakazovali dokonca lásku, tvrdili, že choroba sa šíri dotykmi, bozkami, dokonca aj slovami.
-
Koľko ľudí v skutočnosti podľahlo chorobe nevieme, pretože sa v danom období neviedli nejaké štatistiky o počte obyvateľov či mŕtvych.
Postoj ľudí k chorobe:
-
Veľká väčšina ľudí si nevedela chorobu vysvetliť.
-
Mnohí sa utiekali k mágii, k astrológii, k vešteniu.
-
Čím viac bolo obetí, tým viac sa ľudia dovolávali pomoci a ich volanie postupne nabralo charakter kolektívneho volania.
-
Kazatelia hlásali, že choroba je Boží trest, veriaci obviňovali sami seba, že chorobu vyprovokovali vlastnými hriechmi.
-
Vo Francúzsku napr. prechádzali mestami sprievody ľudí, ktorí sa bičovali – flagelanti – tí dokonca tvrdili, že mor priniesli kresťania.
-
Obviňovali Židov, tých, ktorí „zabili Krista“.
-
V krajinách rástla protižidovská nálada, flagelanti dokonca žiadali upálenie všetkých Židov.
Epidémia v roku 1348 priniesla nenávisť medzi ľuďmi, rasizmus, obrovský pokles morálky.
Zopakujte si:
1. Charakterizujte situáciu v Európe v 14. storočí.2. Charakterizujte príčiny šírenia moru.
3. Vysvetlite dôsledky epidémie pre Európu a ľudstvo.
Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
STEVENSON, J.: Dejiny Európy. 1. slov. vyd. 2002. Cesty. Praha. ISBN80-7181-874-4