Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

 

ThDr. Jozef Tiso - pokračovanie

Prvá svetová vojna

  • Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval v auguste 1914 ako vojenský kňaz (poľný kurát) k trenčianskemu 71. pešiemu pluku.

  • V roku 1915 sa stal rektorom Teologického seminára v Nitre a učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie.

  • Od roku 1921 do roku 1924 – vo veľmi mladom veku – bol biskupský tajomník a učiteľ v Bohosloveckom seminári v Nitre.

  • V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou.

 

 

Prelomové obdobie 1918 – 1919 - ČSR

  • 19. decembra 1918 sa zúčastnil zakladajúceho zhromaždenia Slovenskej ľudovej strany v Žiline, kde ho zvolili za člena výboru strany.

  • Neskôr v Nitre založil miestnu pobočku strany a jej mládežnícku organizáciu Orol.

 

Tiso sa stal neskôr jednou z vedúcich osobností strany. Strana sa od roku 1925 nazývala Hlinkova slovenská ľudová strana. Andrej Hlinka založil Slovenskú ľudovú stranu ako katolícku stranu v roku 1913 v čase Rakúsko-Uhorska. Strana bojovala za autonómiu Slovenska v Česko-Slovensku a po roku 1923 sa stala najväčšou čisto slovenskou stranou na Slovensku. Bola to jedna z dvoch slovenských strán na Slovensku; ostatné strany buď reprezentovali národnostné menšiny alebo pôsobili (aspoň nominálne) v celom Česko-Slovensku.

 

V apríli 1920 HSĽS navrhla Tisa na kandidátsku listinu poslancov v trnavskom volebnom okrese.

  • 12. júna 1921 mal na orolskej manifestácii v Bánovciach použiť protičeské výroky, začo bol v roku 1923 odsúdený na 2 mesiace väzenia a 400 korún pokuty.

  • V tom čase bol už vytipovaný za Hlinkovho nástupcu a tlač ľudovej strany dostala pokyn, aby jeho odsúdenie výrazne spropagovala.

  • O dva mesiace ho povýšili na oblastného dekana celého bánovského dištriktu a menovali ho za hlavného škôldozorcu pre celú nitriansku oblasť.

  • 15. novembra 1925 sa stal poslancom Národného zhromaždenia, ktorým bol až do roku 1939.

  • Zakrátko bol zvolený za predsedu poslaneckého klubu HSĽS.

 

 

HSĽS vo vláde:

  • V januári 1927 HSĽS vstúpila do vlády.

  • Tiso sa stal ministrom zdravotníctva a telovýchovy.

  • Ako najúspešnejšie sa uvádzajú jeho aktivity pri výstavbe slovenských kúpeľných stredísk ako napr. Vysoké Tatry a kúpele Sliač.

  • Tiso sa ukázal ako zdatný rečník, na verejných zhromaždeniach dokazoval správnosť rozhodnutia a obhajoval nové postoje.

  • 8. októbra 1929 (po Tukovej afére) ministri za HSĽS vystúpili z vlády a Tiso sa začal opäť hlbšie venovať vnútrostraníckej práci.

  • V roku 1930 sa stal oficiálnym podpredsedom strany.

 

Po Hlinkovej smrti roku 1938 sa stal Tiso de facto vodcom strany.

 

 

Udalosti po Mníchovskej konferencii:

Nacistické Nemecko na základe rozhodnutia Mníchovskej konferencie z 29. septembra 1938 obsadilo Sudety a česko-slovenský prezident E. Beneš sa 5. októbra 1938 vzdal svojho úradu a neskôr emigroval z krajiny.

6. októbra 1938 sa v Žiline zišli predstavitelia slovenských politických strán a vyhlásili autonómiu v rámci Česko-Slovenska, čo sa nazýva Žilinská dohoda. Pražský parlament vzápätí prijal ústavný zákon 299/1938 Zb. o autonómii Slovenskej krajiny a prezident E. Hácha 7. októbra 1938 vymenoval Tisu za predsedu vlády autonómnej krajiny.

Mníchovská dohoda ukladala Česko-Slovensku vyriešiť postavenie maďarskej a poľskej menšiny do troch mesiacov, po neúspechu komárňanských rokovaní 9 – 13. 10. 1938, ktoré za česko-slovenskú stranu viedol Tiso, sa hranice Slovenska upravili 2. novembra 1938 rozhodnutím medzinárodnej arbitráže vo Viedni.

Po vyhlásení autonómie sa české a slovenské politické strany na Slovensku (s výnimkou komunistov a sociálnych demokratov) dobrovoľne zjednotili a v novembri 1938 vytvorili „Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu - Stranu slovenskej národnej jednoty“. Táto strana tvorila základ budúceho autoritatívneho režimu prvej Slovenskej republiky. V januári 1939 slovenská vláda oficiálne zakázala všetky strany okrem HSĽS-Strany slovenskej národnej jednoty, „Nemeckej strany“ (strany Nemcov na Slovensku) a „Zjednotenej maďarskej strany“ (strana Maďarov na Slovensku).

HSĽS-Strana slovenskej národnej jednoty fungovala ako prakticky výhradná legálna politická organizácia na Slovensku.

 

 

Slovenská republika

Vo februári 1939 predstavitelia Nemecka podnikali kroky smerujúce k obsadeniu pomníchovského Česko-Slovenska. Česko-Slovensko malo svoje hranice garantované signatármi Mníchovskej konferencie, preto sa Hitler snažil o „samovoľný rozpad“ ČSR a zvyšoval tlak na osamostatnenie sa Slovenska.

  • Dňa 9. marca 1939 bolo na Slovensku vyhlásené štatárium – tzv. Homolov puč.

  • Prezident E. Hácha odvolal Tisu a na post predsedu autonómnej vlády vymenovala K. Sidora.

  • Tiež na územie Slovenska vtrhli z Česka povolané vojenské oddiely, ktoré začali obsadzovať administratívne budovy.

  • Na odpor sa im postavili študenti a Hlinkova garda.

  • Hitlerove návrhy na vyhlásenie samostatnosti Slovenska K. Sidor odmietol. Deklarácia samostatnosti prečítaná Ferdinandom Ďurčanským vo viedenskom rozhlase 11. 3. 1939 ostala bez ozveny.

  • V takej situácii prijal Tiso 13. marca 1939 pozvanie A. Hitlera do Berlína, kde ho počas rozhovorov Hitler žiadal o urýchlené („blitzschnell“) vyhlásenie samostatnosti a hrozil rozdelením Slovenska medzi jeho susedov.

  • Tiso však odmietol vyhlásiť samostatnosť priamo z Berlína.

  • Telefonicky sa spojil s česko-slovenským prezidentom E. Háchom a predsedom vlády Slovenska K. Sidorom a dohodli sa, že na ďalší deň zvolajú slovenský snem.

  • 14. marca 1939 na neverejnom zasadnutí slovenského snemu Tiso vo svojom prejave referoval o rokovaniach v Berlíne. Celé rokovanie parlamentu sa nieslo v atmosfére strachu a neistoty.

  • Nedošlo ani k tradičnému hlasovaniu. Poslanci len povstali a zaspievali pieseň „Hej Slováci“.

 

Vyhlásenie samostatnosti znamenalo koniec prvej Československej republiky, Čechy a Moravu Hitler následne 15. marca obsadil bez rizika vojenskej konfrontácie s Anglickom a Francúzskom.

  • Tiso bol ministerským predsedom Slovenského štátu od 14. marca 1939 do 26. októbra 1939.

  • 1. októbra 1939 sa stal oficiálne predsedom „Hlinkovej slovenskej ľudovej strany – Strany slovenskej národnej jednoty“ a 26. októbra 1939 sa stal prezidentom Prvej slovenskej republiky.

 

 

Nezávislosť Slovenska

Postavenie autonómnej krajiny v rámci Česko-Slovenskej republiky bolo vystriedané nezávislosťou, získanou od Hitlera na jeho nátlak vo forme politického vydierania slovenskej strany, čo spôsobilo rozpad Česko-Slovenska. Nemecko si „Ochrannou zmluvou“ zaistilo vojenské i hospodárske pozície, ktoré si ďalej posilnilo počas salzburských rokovaní v júli 1940.

 

 

Tiso a židovská otázka

  • Autonómna vláda pod vedením Tisu okrem toho, že iniciovala hromadný odsun Čechov zo Slovenska, 4. novembra 1938 vydala vládne nariadenie o tzv. postrku 7 500 Židov na územia, ktoré boli odstúpené Maďarsku.

  • Tento zámer sa však Tisovi nepodarilo splniť, lebo väčšina deportovaných sa vrátila späť, pretože maďarské úrady ich odmietli prevziať. Po vyhlásení samostatnosti 14. marca 1939 po vzore Norimberských zákonov zaviedla i na Slovensku protižidovské rasové zákonodarstvo.

 

9. septembra 1941 vyšlo Nariadenie č. 198 o právnom postavení Židov.

  • Prezident Tiso 15. mája 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov, ktorý štvrť roka po začatí spätne zlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „pracovných“ táborov. Okolo 1 000 osobám podpísal prezidentskú výnimku spod protižidovského zákona.

 

Deportácia Židov zo Slovenska začala v marci 1942. 25. marca 1942 odišiel z Popradu prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Osvienčim. Vyvážanie Židov do koncentračných táborov pokračovalo až do 20. novembra 1942. V priebehu roka 1942 zo Slovenska odtransportovali celkovo 57 628 slovenských Židov, z ktorých podľa dostupných údajov prežilo len 280 až 800 osôb.

 

 

Slovenské národné povstanie

  • Po vstupe nemeckých vojsk na územie Slovenska a následnom vypuknutí SNP, Tiso nevyužil vzniknutú situáciu, ale naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca.

  • Po potlačení povstania v Banskej Bystrici 30. októbra 1944 vystúpil na terajšom Námestí SNP s ďakovným prejavom a vyznamenával nemeckých vojakov.

 

 

Proces a poprava

  • Tiso stratil moc po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli 1945, ušiel a skrýval sa v rakúskom kláštore v Kremsmünsteri.

  • Tu ho objavila americká vojenská polícia, ktorej bol vydaný po predchádzajúcom súhlase mníchovského kardinála Faulhabera.

  • Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napokon bol odsúdený za zradu na trest smrti obesením.

  • Proces sa začal 2. decembra 1946 a rozsudok bol vynesený 15. apríla 1947.

  • Spolu s Tisom bol v tomto procese odsúdený na smrť aj F. Ďurčanský (v neprítomnosti) a A. Mach na 30 rokov väzenia (zo zdravotných dôvodov bol rozsudok nad ním vynesený o mesiac neskôr v osobitnom pojednávaní).

  • Tiso bol popravený v skorých ranných hodinách 18. apríla 1947 na dvore Justičného paláca v Bratislave.

  • Neskôr bol v tajnosti pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Uveďte základné životopisné údaje J. Tisu.

  2. Charakterizujte jeho činnosť v rámci HSĽS.

  3. Popíšte jeho činnosť a postavenie po Mníchovskej konferencii.

  4. Vysvetlite riešenie židovského problému počas trvania Slovenskej republiky.

 

 

 

Použitá literatúra:

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://www.slovensko39-45.estranky.sk/clanky/---thdr-jozef-tiso/zivotopis-dr_-jozefa-tisu.html

http://archive.is/qxWl

Súkromné materiály autorky