Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Slovenský literárny realizmus:

  • 1880 – 1918

 

 

Spoločensko – politické podmienky:

  • Uvedené literárne obdobie sa začína formovať krátko po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií.

  • Ide o obdobie Rakúsko – Uhorska – obdobie sociálneho, národného, kultúrneho i jazykového útlaku.

  • Do roku 1918 už neexistovala žiadna slovenská stredná škola.

  • Rástlo zlé sociálne postavenie ľudu, bieda, hlad, chudoba, choroby.

  • Významným spolkom sa stal spolok Detvan (vznikol v roku 1883 v Prahe) – organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, podnecoval záujem o Slovensko.

  • Kultúrnym centrom doby sa stalo mesto Martin – vznikla tu kníhtlačiareň, ženský spolok Živena, Muzeálna slovenská spoločnosť. V meste postavili Národný dom (súčasná stará budova Divadla SNP).

  • Na politickej scéne pôsobila predovšetkým Slovenská národná strana a neskôr vznikli Hlasisti.

 

 

Slovenský literárny realizmus sa rozvíjal v troch vlnách:

1.vlna – 1880 – 1900 – opisný realizmus

Hlavní predstavitelia:S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, T. Vansová, M. Kukučín, E. Maróthy – Šoltésová


  • Hlavným centrom ich pôsobenia bol Martin.

  • Zobrazovali predovšetkým zemiansku vrstvu, zamýšľali sa nad jej budúcnosťou, všímali si aj jej vzťahy s ostatnými spoločenskými vrstvami.

  • Prikláňali sa teda k súčasným témam – pohľad na súčasnosť je ale vonkajší, nepreniknutý do hĺbky.

  • Písali poéziu – dominoval v nej sylabotonický veršový systém.

  • Forma: veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby.

  • Z prózy písali črty, kresby, poviedky, novely a romány.


2. vlna – 1900 – 1918 – kritický realizmus

Hlavní predstavitelia:B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Čajak, Ľ. Podjavorinská, J. Jesenský


  • Autori výrazne uprednostňovali poviedku a novelu, menej sa vyskytujú románové diela.

  • Zameriavali sa na sociálnu situáciu ľudu a vnútorný život a svet človeka, objavil sa i pohľad na život mestského človeka.

  • Autori sa snažili analyzovať danú skutočnosť, prinášajú neprikrášlený obraz o živote jednotlivých vrstiev, najmä najnižších.

  • Autori prenikajú do psychiky postáv, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob.

  • Rozvíja sa aj dráma – zameriavala sa na konflikty z aktuálneho života.

  • V poézii sa zjednodušila jazykovo-gramatická zložka básní.

  • Básne zobrazovali vnútorný citový život lyrického subjektu.


3. vlna – 1918 – 1945:

A, Doznievanie tradičného (ideálneho) realizmu – J. Jesenský, L. Nádaši Jégé, H. Gregorová


  • Dôraz je kladený na prózu, predovšetkým na román.

  • Do diel prenikajú nové literárne smery, napr. naturalizmus.


B, Sociálno-psychologický realizmus – M. Urban, J. Cíger Hronský, Š. Letz


  • Prevláda novela a román.

  • Autori si všímajú vnútorný svet človeka v stave ohrozenia – sociálneho, vojnového, citového.


C, Socialistický realizmus – P. Jilemnický, F. Kráľ, V. Mináč, L. Mňačko, A. Bednár, A. Plávka, P. Horov,...


  • Diela písané podľa presne určenej schémy – schematické diela.

  • Základnými znakmi sú triednosť (výber robotníckeho alebo roľníckeho prostredia, robotníckej postavy), straníckosť (využitie marxisticko-leninskej ideológie, víťazstvo komunistických myšlienok), ľudovosť (jazyk „ľudu“, jednoduché umelecké formy bez experimentovania), pravdivosť („odhaľovanie“ historickej pravdy)...

 

 

Janko Jesenský

  • Mesto dobre poznal, žil v ňom.

  • K jeho obrazu pristupuje veľmi kriticky.

  • Využíva pri zobrazovaní mesta satiru a humor.

  • Niektoré postavy sú vykreslené až ako groteska.

  • Všíma si také javy, ako je ohováranie, sliedenie po súkromí iných, neustále komentovanie iných,, oblečenie malomeštiakov, ich zvyky a obyčaje, vyvolávanie škandálov, závisť, sebectvo, intrigánstvo, pomstychtivosť, rozpadajúce sa vzťahy v rodinách, politické intrigy, klientelizmus, protekciu, voľné mravy mnohých ľudí, najmä mladých,...

 

Demokrati

  • Spoločenský román.

  • Dvojzväzkový román.

  • Prináša obraz malého mesta – Staré Mesto (Bánovce nad Bebravou) a veľkého mesta - Nové Mesto (Bratislava).

  • V románe podal satirický obraz buržoáznej spoločnosti po vzniku Československej republiky, najmä jej politických a úradníckych kruhov.

  • V diele, najmä v druhej časti odhaľuje podvody a manipulácie politických strán v časoch volieb, boj strán o mastné hrnce, karierizmus, pokrytectvo a bezzásadovosť mnohých politikov a úradníkov.

  • Jesenský strhol masky z tvárí týchto falošných, pokryteckých pseudodemokratov. Preto i názov románu – Demokrati – je ironický, spoločnosť ešte do pravej demokracie nedorástla.

  • Román sa skladá z jednotlivých epizód, spojených hlavnou postavou – právnikom (dr.) Jánom Landíkom, ktorý sa pre svoje demokratické názory dostáva do konfliktu so spoločnosťou.

 

Krátky príbeh:

Komisár (megbízott) vidieckeho okresného úradu Ján Landík sa v miestnom hostinci stretne s mäsiarom Tolkošom. Obaja sú nadchnutí myšlienkou rovnosti a demokracie, preto spolu zakladajú spolok „Rovnosť“. Tolkoš sa Landíkovi priznáva, že sa mu veľmi páči kuchárka Hanka, avšak pred verejnosťou sa hanbí s ňou ukazovať, keďže je iba obyčajná slúžka. A tak sa Landík, aby demonštroval rovnosť,  aby dokázal Tolkošovi, že on je skutočným demokratom, staví sa s ním, že celý týždeň bude Hanku odprevádzať domov. Hanka spočiatku neverí jeho úmyslom, ale neskôr pochopí, že Landík je čestný. On sa časom do Hanky skutočne zamiluje. To vedie k hádke s Tolkošom, rozpadu spolku a Tolkošovej nenávisti. Žiarlivý Tolkoš začne písať anonymné listy Hanke, jeho mame a šéfovi. Tolkoš v týchto listoch Landíka očierňuje, a preto začína mať Landík nepríjemnosti. Láska medzi Landíkom a Hankou prekáža aj Landíkovmu šéfovi. Za „trest“ prekladajú, ale na významnejšie miesto – na Krajinský úrad v Bratislave. Osudy Hanky a Landíka sa dočasne rozchádzajú. V Novom Meste (Bratislava) sa stretáva s advokátom (politikom, podnikateľom) Petrovičom a jeho dcérou Želkou, ktorá je typickou predstaviteľkou veľkomestskej „zlatej mládeže“. Začne flirtovať s Landíkom. Petrovič začne podporovať politickú kariéru Landíka a zaúča ho do praktík vysokej politiky. Petrovič je vypočítavý karierista, jeho strana, ale i všetky ostatné politické strany voličov podvádzajú, ich program je založený na prázdnych sľuboch, ktoré nikdy nesplnia. V rámci volebnej kampane posielajú Landíka do Starého Mesta. Stretáva sa tu po viac než roku s Hankou. Obaja zistia, že sa ešte stále majú radi. Landík sa rozchádza so Želkou, zoberie si za ženu Hanku. O Hanke vysvitne, že v skutočnosti nie je slúžkou, ale dcérou statkára (statkár-földbirtokos) Dubca. Želka sa kvôli majetku chystá vydať za starého sukničkára Dubca, tým by sa stala Hankinou macochou a Landíkovou svokrou. Anička s Landíkom žijú šťastne, nie sú odkázaní na iných.

 

Ukážka z diela Demokrati – úryvok

A tebe, Anička, musím blahoželať.

— K čomu? — spýtala sa potichu a nastrašené odtiahla plece od Janíkovho.

— K budúcej macoche.

— K akej macoche?

— Nuž k Želke. Bude ti macochou, ak sa vydá za pána otca.

— Preboha!

— Len o jedno ťa prosím: nepýtaj od nich nikdy nič.

To bolo to isté, ako keď chudobou urazené štrnásťročné chlapča vravelo matke: „Nepýtaj od nich, mamička, ja nechcem.“

— Lebo v nepýtaní je dvojaká sladkosť, —— objasnil Landík, —— trošku sladkosti z chudákovej pomsty a trošku pomsty z chudákovho šťastia: nemusieť prosiť a mať pritom niekoho, komu môžeš o tom povedať úprimné slovíčko… A ak to môžeš urobiť, nie si vlastne ani chudák… Anička, my sme nie chudáci.

 

Pani Rafiková

  • Autor napísal satirickú poviedku roku 1898.

  • Patrí do diela Malomestské poviedky.

  • V poviedke zosmiešňuje malomeštiactvo, obmedzenosť, zlomyseľnosť a sebectvo.

  • Všetky negatívne vlastnosti typické pre malomeštiactvo autor sústredil v osobe pani Rafikovej.

  •  Autor na kritiku malomeštiactva použil karikatúru a skratku.

  • Poukázal na zlé stránky slovenského malomesta na konci 19. storočia a ako zbraň proti nemu použil často zbraň najlepšiu - smiech.

 

 Hlavnou postavou diela je pani Rafiková.

Pani Rafiková je staršia dáma, malá a okrúhla. Veľmi si potrpí na svoje postavenie, manželovi  rozkazuje, má služobníctvo a dcére Miluške nedovolí vykonávať žiadnu prácu, pretože ju miluje opičou láskou. Najradšej by bola, keby dcéra len čítala romány a učila sa po francúzsky. Nie je preto prekvapujúce, že Miluška, ktorá síce nie je zlá, ale má veľmi deformované predstavy o živote. Sníva o bohatých grófoch. Pani Rafiková tyranizuje aj svojho manžela. Pre dcéru vyhliadla budúceho manžela, advokáta Brveníka, ktorý sa práve prisťahoval do mestečka. Intrigami sa snaží zabezpečiť ho pre svoju dcéru. Ale Brveník v mestečku stretáva dávnu lásku vdovu Malinovú. Pani Rafiková dokonca rozšíri, že Brveník si bude brať jej dcéru. Píše anonymy, ohovára. Veľkou ranou pre pani Rafikovú je zistenie, že Brveník si vezme vdovu Malinovú a jej dcéra Miluška utiekla s mladým mužom, ktorý hovoril po francúzsky.

Pani Rafiková zostáva úplne zúfalá, ale nie preto, že by sa bála o dcéru ale kvôli tomu, čo ľudia povedia.

 

Ukážka z diela Pani Rafiková – úryvok

Boli ste vy už v meste Ľanovom? Nie? Nuž tak nepoznáte pani Rafikovú. Ach, to vám je zvláštna osoba. Dovoľte, aby som vám ju predstavil.

Pani Rafiková je asi osemdesiatdvakilová osôbka. Tvár vysmiata, červená, guľatá. Briadka s troma podbradkami — na uštipnutie. Pozriete sa na ňu odpredku, nazdáte sa, že je to ostrm ďateliny. Navrchu tenké a potom vždy hrubšie a hrubšie, bez drieku. Nemôžete nijako pochopiť, čo robí tá kopa ďateliny pred zlatníckym výkladom. Pozriete od chrbta, zasa len ostrm ďateliny. Pozriete od boku, to isté. Až keď sa priblížite, udriete sa po čele a vykríknete:

„Ľaľa, veď je to akási pani!“

A tu zbadáte i elegantnú zamatovú bundu, astrachánovú čiapku s akýmisi guľkami a perom. No a keď sa pohne svojím vážnym krôčkom, zafučí ako kováčske mechy — tak ste už celkom presvedčení, že to nebola kopa sena, tým menej ostrm ďateliny.

Toto je pani Rafiková. Lenže keď povieme: „pani Rafiková“, nevieme ešte celkom nič. Môžeme si napríklad pomyslieť, že je skaderuka-skadenoha. Môže nám aj to zísť na um, že je to kupcová, alebo vdovička po úradníkovi. Ba všetci čerti nám môžu pošepnúť, že ju budeme za Židovku považovať. Aby sa nám to nešťastie nestalo, povieme hneď, že je pani Rafiková roztomilá polovička pána podsudcu.

 

 

 

Zopakujte si:

    1. Vysvetlite základné znaky fungovania miest na Slovensku v 19. storočí.

    2. Uveďte autorov, ktorí sa venovali vo svojej tvorbe obrazu mesta a malomeštiakov.

    3. Charakterizujte pani Rafikovú.

 

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1. vyd. 1997. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-43-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9

http://www.timrava.sk/dielo.php?data=dielo4

http://www.metoo.sk/content/view/11949