Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Jozef Gregor Tajovský - 1874 – 1940

Písal predovšetkým poviedky.

  1. O zdieraní ľudí, ktorí sa nemôžu a nevedia brániť – Maco Mlieč, Mamka Pôstková

  2. O alkoholizme a jeho dôsledkoch – Apoliena, Mamka Pôstková

  3. O ťažkej sociálnej situácii ľudí – Horký chlieb, Mamka Pôstková

  4. Spomienky na detstvo,  hlavne na starého otca, u ktorého autor spolu s bratom vyrastal – Do konca, Žliebky,...

 

 

Znaky jeho poviedkovej tvorby:

  1. Monografické poviedky – poviedky zamerané na jednu hlavnú postavu, ktorá pochádza z dedinského prostredia, žije vo veľmi biednych sociálnych pomeroch

  2. Postavy sú síce chudobné, ale sú naplnené bohatstvom citu

  3. Najčastejšie ide o postavy sluhov, učňov, siroty

  4. Väčšinu postáv autor osobne pozná, súcití s nimi

  5. V poviedkach sa objavuje aj kritika ľudí, najmä tých, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili sami, napr. alkoholizmom

  6. Útočí voči slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijímať vzdelanie

  7. Kritizuje sociálne pomery na dedine

  8. Väčšina poviedok má tzv. ja-rozprávanie, teda autor sa sám zúčastňuje na príbehu

 

S tematikou mesta má poviedku Apoliena. Resp. do mesta chodia na postavy vybaviť si dôležité veci, napr. v poviedke Mamka Pôstková – hlavná postava chodí do banky a MacoMlieč, kde Maco Mlieč vozieval richtára do mesta ako kočiš.


Apoliena – poviedka o postihnutom dievčati

Hlavné postavy:

Apoliena – dievča z chudobnej rodiny

Krátky príbeh:

Apoliena pochádzala z rodiny, ktorá bola chudobná a v ktorej otec veľmi pil. Opitý často a tvrdo Apolienu bil. Apoliena po bitke ohluchla. Matka ju vychudnutú a vystrašenú doviedla do mesta do služby, kde mala pracovať len za stravu. Slúžila u remeselníka, kde sa jej dvaja učni vysmievali, volali ju Poleno, lebo nepočula, sťažovali sa na jej prácu a smiali sa na nej. Neskôr sa ale dozvedeli, že matka ju poslala do mesta preto, aby viac netrpela bitky svojho otca. Učni sa zahanbili a začali Apoliene pomáhať.


Maco Mlieč – sociálne ladená poviedka

Hlavné postavy:

autor – rozprávač

Maco Mlieč

Krátky príbeh:

Maco Mlieč mal od detstva poškodený sluch. Po otcovej smrti odišiel k richtárovi do služby. Gazda matke vyplácal Macovu mzdu, ale po jej smrti už Maco pravidelný plat nedostával. Maco nepoznal skutočnú hodnotu peňazí, jemu samému sa zdalo, že nič nepotrebuje – všetko mu dá jeho gazda. Dostával stravu, sem – tam oblečenie, spávať mohol v maštali pri dobytku. A navyše sa Maco ešte tešil, že to všetko má zadarmo. Neuvedomoval si, že pre richtára je lacnou pracovnou silou.


Maco najprv robil kočiša – keď mu nový záprah prevrátil koč a zlomilo sa mu koleno, pán ho poslal najprv k lekárovi, čo Maca len utvrdilo v tom, že richtár je veľmi dobrý človek. Noha sa mu zle zrástla, ale Maco aj tak chodil za kravami ako pastier. Keď nevládal, dal mu richtár robotu pri voloch, potom sa vzorne staral o teliatka.


Z Maca sa ľudia často smiali, sluhovia ho ostrihali podľa rajnice tak, aby bol aj ostatným na posmech. Nemal sa kde umývať, dievky preto pri ňom nechceli sedieť a jesť. Misku s jedlom mu dávali preto na prah čeľadínca. Maco si mnohé veci uvedomoval, bol však ústupčivý, veľmi dobrý, všetko sa snažil brať z lepšej stránky.


Keď ako šesťdesiatročný prechladol, cítil, že zomrie, rozhodol sa ísť za richtárom, aby sa s ním porátal. Prvýkrát ho vtedy pustili do izby. Gazda sa zahanbil, keď počul, že Maco sa obáva, že mu je dlžný za tie roky, počas ktorých u neho býval. Aj tak prešibaný gazda vypočítal sumu len za posledný rok – nie za celé roky služby. Maco ho poprosil, aby ho za tie peniaze dal pochovať ako slušného človeka s obradom, s krížom, na ktorom konečne bude napísané jeho meno Mlieč a nie Mliečnik, ako ho pre hluchotu prezývali. Ráno našli Maca mŕtveho a gazda mu vystrojil pohreb. Len sluhovia si šepkali, že vraj mal za čo.


Mamka Pôstková - sociálne ladená poviedka o veľmi ťažkom osude chudobnej ženy

Hlavné postavy:

Mamka Pôstková

Autor

Krátky príbeh:

Mamka Pôstková bola chudobná žena, ktorá celý život poctivo pracovala. Hoci pracovala ťažko, nedokázala ani tak vyžiť. Manžela mala opilca, ktorý nechcel pracovať, s ničím jej nepomáhal. Neskôr bol taký aj jej syn. Aby uživila seba (ale aj deti svojho syna a nevestu), požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Nikdy však nemala zisk, pretože bola príliš dobrá a neraz dala chlieb zadarmo deťom susedy a iným.


Jej tri korunky úradník (autor) dávno pripisoval k iným vyšším sumám, ale neodvážil sa jej to povedať. Mamka Pôstková totiž považovala za hriech nesplatiť to, čo si požičala. Aj naďalej nosila po šestáčikoch splátky do banky. Dala sa zjednať aj na sezónne práce na Dolniaky, zarobené korunky schovala u gazdu, ale ten ich prehajdákal. V zime spadla z pôjda, zlomila si ruku, liečili ju len ženy z dediny, v komôrke skoro zamrzla, obec ju musela dať do búdy pre nakazených cholerou. Synovi sa vtedy pohlo svedomie a zobral ju k sebe. Mala svojho syna rada, aj keď pil, všetko mu odpustila. Predala postupne všetky šaty, aby mali čo jesť. Na jar predala aj poslednú perinku a prišla zaplatiť úrok z troch koruniek. Bola rozhodnutá si ešte zarobiť na svoj pohreb, preto chcela ísť pracovať do repy.


 

 

Božena Slančíková Timrava – 1867 – 1951

 Znaky Timravinej tvorby:

  • Písala predovšetkým psychologické a spoločensko-analytické poviedky.

  • Zobrazuje život na dedine, ktorú dokonale poznala.

  • Zameriavala sa na ženské postavy (protirečivé, zložité, komplikované), na ich vnútorný svet a myšlienkové pochody.

  • Mužov zachytila ako slabochov, málo imponujúcich.

  • Všíma si aj život vidieckej inteligencie.

  • Využíva humor, iróniu, výsmech, prezývky.

  • Využíva ľudovú reč.

  • B. S. Timrava sa vo svojej tvorbe zameriavala predovšetkým na ženské postavy.

  • Jej postavy pochádzajú z prostredia slovenskej inteligencie a zo sedliackeho prostredia.

  • Často v jej tvorbe vystupujú negatívne postavy (Ťapákovci).

  • Autorka sa nevyhýba ich kritike.

  • Často rieši vzťahové problémy medzi ľuďmi – členmi rodiny, susedmi, manželmi (Skon Paľa Ročku).

  • Komentuj konanie postáv, ich postoje, reči...

  • Kritizuje zadubenosť, lenivosť, nečistotnosť, susedské hádky, zlé vzťahy v rodinách (Ťapákovci).

  • Autorka patrí medzi najkritickejších autorov v období slovenského literárneho realizmu.

  • Veľmi hodnotné sú najmä jej psychologické poviedky, v ktorých vynikla v charakteristike postáv.

  • K svojim postavám je často ironická, nekompromisná.

 

Dielo s tematikou mesta:

Skúsenosť

  • Novela.

  • Autobiografické dielo.

  • Zobrazuje v nej život malého mesta a jeho kolorit.

  • Autorka v novele prejavila stanovisko k aktuálnym národno - spoločenským problémom.

  • Ako jediná z Timravinej tvorby sa odohráva mimo jej rodného kraja.

  • Autorka vychádza z osobných skúseností, keď v prvom polroku 1900 bola spoločnicou vdovy Pavly Országhovej, rodenej Beniačovej v Dolnom Kubíne.

  • Prostredie národne uvedomelej spoločnosti v írečitom slovenskom kraji dáva autorke možnosť zaujímať stanovisko priamo k problematike národnooslobodzovacieho boja.

  • Timravin obraz slovenskej spoločnosti je veľmi kritický.

  • Skutočnosť, že postihnutí sa poznali a boli spoznávaní, spôsobila, že pri prvom uverejňovaní novely v Slovenských pohľadoch v ďalšom pokračovaní všeličo vypadlo (časť chýbajúceho textu sa podarilo nájsť v pozostalosti Jozefa Škultétyho, ktorá sa potom zaradilo do vydania v Sobraných spisoch II, 1956).

  • Aj napriek výslovnej žiadosti autorky z 8. apríla 1902, aby sa nevynechalo nič „obzvlášť o synovi sestry Bukovičovej“, vypadli najmä miesta, týkajúce sa tohto Martinčana a v súvislosti s tým aj kritické miesta o martinskom vedení národa, o Vajanskom, o pomere Martinčanov a hlasistov.

  • Timrava dotknutá takýmito zásahmi sa odmlčala a v roku 1903 neuverejnila nič. „Myslela som, že nieto potreba na mňa“, napísala Škultétymu na žiadosť o príspevok (7. decembra 1903).

 

Hlavné postavy:

pani Bukovičová- bohatá a povýšenecká osoba s maskou národovkyne, v spoločnosti usmievavá a príjemná dáma, no doma je žena - tyran, ktorá sa vŕši na slúžkach i na svojej spoločníčke Maríne

Marína Majtáňová – žena, ktorá vysoko prevyšuje pani Bukovičovú a jej okolie, je schopná žiť aj plným, opravdivým citovým životom, s chuťou slúžiť veci svojho národa úprimne, bez pretvárky, bez falošných kompromisov a bez vyhliadky na vlastný zisk a pohodlie

 

Krátky príbeh:

Dej sa začína rozhovorom Maríny s jej matkou a sestrou, ktoré ju presviedčajú, aby na rok odcestovala, spoznala kúsok sveta. Marína o tom začne uvažovať, až nakoniec sa rozhodne tak spraviť. Mesto, do ktorého sa mieni presťahovať sú Vodňany, ktoré tiež nazýva Kocúrkovom, pretože tu žijú povahovo zvláštni ľudia. V tom meste má každý na tvári masku a hrá sa na veľkého národovca, no skutočnosti je to tak, že tu každý každého ohovára a namiesto toho, aby sa staral o svoj vlastný život, stará sa do života druhých. Marína, na odporúčanie jej známeho – Cyrila Krymského – sa dostáva k vdove Bukovičovej, kde pracuje ako spoločnica (slúžka). Tá nemá rada nikoho okrem seba, tak každému nachádza rôzne chyby a ani Marína nie je výnimkou. V tomto dome žije bez chvíľky pokoja, súkromia a v neustálom strachu z pani Bukovičovej. Žela, krstňa vdovy Bukovičovej, je taká istá ako samotná pani a tiež na Maríne nachádza samé nedostatky, napríklad Marínin účes, klobúk či kabát, pretože sa neriadia najnovšou módou. Jedného dňa sú pani Bukovičová spolu so Želou a Marínou pozvané do Lehoty na oslavu menín tamojšieho farára. Na oslavu však nejde ako hosť, ale ako slúžka, ktorá pomáha znášať jedlo zo stola. Spoznáva sa tu s Boženou, ktorá je rozdielnej povahy ako jej sestra Žela. Po obede sa s ňou ide prejsť na čerstvý vzduch, člnkovať sa a po prvýkrát za celú dobu sa cíti aspoň kúsok voľná, odviazaná.

 

 

 

Zopakujte si:

    1. Vysvetlite zákl   adné znaky fungovania miest na Slovensku v 19. storočí.

    2. Uveďte autorov, ktorí sa venovali vo svojej tvorbe obrazu mesta a malomeštiakov.

    3. Charakterizujte    pani Bukovičovú.

 

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1. vyd. 1997. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-43-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9

http://www.timrava.sk/dielo.php?data=dielo4

http://www.metoo.sk/content/view/11949