V demokratickom štáte sa okrem štátnych organizácií, ktoré zakladá štát, alebo jeho orgány vyskytujú aj organizácie dobrovoľné a záujmové, ktoré nezakladá štát ani štátne orgány, ale jednotlivci resp. isté skupiny ľudí s rovnakými záujmami. Tieto organizácie sledujú ciele, ktoré vedú k zveľadeniu týchto záujmov, respektíve k ich presadzovaniu a propagácií. Založenie spoločenskej organizácie je dobrovoľné a ich výskyt v spoločnosti ukazuje na zdravú občiansku štruktúru spoločnosti. Cieľ spoločenskej organizácie je:


  • uplatnenie a prejavenie svojich názorov a myšlienok pred politickým spektrom (politickou mocou)

  • umožnenie každému členovi vykonávať a vyznávať slobodne svoje záujmy a tiež ich zapojiť do politického života


K typickým spoločenským organizáciám patria rôzne spolky, napr. spolok žien, mládeže, odborové zväzy, umelecké spolky, organizácie kultúrne a cirkevné a pod.


Záujmové skupiny – jedná sa o skupiny ľudí, ktoré sa definujú ako neformálne politické zoskupenia, ktoré sa snažia svoje požiadavky presadiť prostredníctvom nátlaku na vládnu moc v štáte. Tieto skupiny sa však nemôžu nazvať politickými hnutiami, alebo stranami, a to aj keď ich cieľ môže niekedy byť zhodný. Na rozdiel od politickej strany sa záujmová skupina nesnaží prebrať moc a získať si politický vplyv, ale snaží sa len o presadenie istého záujmu. V súčasnosti sa ich nástrojom stáva „lobby“ – čiže presadzovanie svojich požiadaviek prostredníctvom vplývania na politikov vlády a tiež prostredníctvom médií na obyčajných ľudí – voličov.

K spoločenským skupinám zaraďujeme aj tkz. odborové zväzy. Na rozdiel od záujmových skupín sa odborové zväzy orientujú na zamestnancov a podmienky ich práce. Odborové zväzy sú najpočetnejšími spoločenskými organizáciami – čo sa týka počtu členov, ktorých zastupujú.

Výskyt odborových zväzov v spoločnosti je ukazovateľom stupňa demokracie spoločnosti. Úlohou odborových zväzov je zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov (Odborové zväzy vedú zo zamestnávateľom diskusie a jednania o zlepšení miezd, využití sociálneho fondu, či poskytnutí rôznych výhod pre zamestnancov). Dohoda odborových zväzov a zamestnávateľov je zakotvená v tzv. kolektívnej zmluve. Ďalšou úlohou odborov je ovplyvňovanie sociálnej politiky štátu v prospech zamestnancov, chrániť záujmy zamestnancov a ich presadzovanie, rovnako ako snaha o stále lepšie sociálne postavenie zamestnancov.

K početným spoločenským organizáciám patria aj nadácie resp. „organizácie pomoci“. Jedná sa o spolky, ktoré združujú majetok za účelom podpory rôznych humanitárnych, kultúrnych a sociálnych cieľov. Sú to organizácie, ktoré sa konkrétnym ľuďom snažia pomôcť finančne, alebo poskytnutím inej hmotnej pomoci (podpora mamičiek s deťmi, umelcov, študentov, chudobného obyvateľstva). Pomoc, ktorú nadácia ponúka nemusí byť len finančná ale môže mať aj formu rôznorodej hmotnej podoby (poskytnutie potravín, liekov, )

Neziskové organizácie – jedná sa o spoločenské organizácie, ktoré sa orientujú väčšinou na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti, ochrany duchovných a kultúrnych hodnôt a rôznych iných verejnoprospešných cieľov. Takáto organizácia zhromažďuje majetok, ktorý nesmie byť použitý v prospech zakladateľov organizácie, ale výlučne len na ciele, ktoré organizácia sleduje.

Ďalšou významnou spoločenskou organizáciou je občianske združenie. Takéto združenie zoskupuje občanov, ktorí chcú uspokojovať svoje záujmy a potreby. Na rozdiel od ostatných organizácií, sa občianske združenie orientuje výlučne na jej vlastných členov. Jej cieľom je realizácia záujmov jej členov. Je to teda viac-menej uzatvorená organizácia.

K spoločenským organizáciám patria aj rôzne feministické skupiny, občianske iniciatívy ale aj ekologické organizácie.

Všetky spoločenské organizácie sú z hľadiska času dlhodobé. Existujú však ale aj zoskupenia ľudí, ktoré nie sú dlhodobé, ale naopak krátkodobé. Nazývame ich aj „príležitostné skupiny“. Tieto skupiny existujú pre uskutočnenie jedného, alebo maximálne dvoch cieľov. Dosiahnutím týchto cieľov sa ich existencia končí. Ako typický príklad nám môže slúžiť skupina demonštrantov, ktorí demonštrujú za splnenie istých podmienok. Keď sa tieto splnia, končí sa existencia zoskupenia.



Zopakujte si:
1. Definuj spoločenskú organizáciu?
2. Definuj nadáciu!
3. Čo znamená slovo „lobby“ ?
4. Definuj občianske združenie!
5. Aká je to nezisková organizácia?
6. Aké ciele sleduje spoločenská organizácia?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009