Vypracovala: Mgr. Zuzana Szőcsová

 

 

 

Význam kvapalín

  • Kvapaliny majú pre živé organizmy dôležitú funkciu

  • Cca ¾ povrchu planéty Zem pokrýva voda

  • Najdôležitejšia kvapalina – voda H2O – najvýznamnejšia a najrozšírenejšia zlúčenina vodíka, voda je dôležité polárne rozpúšťadlo

  • Voda sa využíva na pitie, varenie, v priemysle, ako rozpúšťadlo atď.

  • Prúd vody v riekach sa využíva vo vodných elektrárňach


 

Kvapaliny - charakteristika

  • kvapaliny = prechod medzi látkami pevného skupenstva a látkami plynného skupenstva

  • sú tvorené molekulami, molekuly vykonávajú tepelný pohyb a tento tepelný pohyb je výrazne odlišný od tepelného pohybu plynných látok

 

 

Štruktúra kvapalín:

  • kvapalina má pomerne zložitú štruktúru – usporiadanie častíc kvapaliny je stav medzi pravidelných usporiadaním častíc v pevnom ideálnom kryštály a absolútnym neusporiadaním častíc plynnej látky.

  • molekuly kvapalnej látky vykonávajú neusporiadaný kmitavý pohyb s frekvenciou 1012 Hz okolo jednotlivých rovnovážnych polôh a po veľmi krátko čase zaujmú novú rovnovážnu polohu – proces sa neustále opakuje

  • doba, počas ktorej ostáva molekula kvapaliny v rovnovážnej polohe sa skracuje zvýšením teploty

  • vzájomné vzdialenosti jednotlivých molekúl kvapalnej látky je cca 10-10 m

  • medzi molekulami kvapaliny pôsobia značné príťažlivé sily (napríklad vodíkové väzby, van der Waalsove sily) – jednotlivé molekuly sa nemôžu pri svojom pohybe od seba ľubovoľne vzdialiť, pohyb častíc kvapaliny je podstate obmedzenejší ako pohyb častíc plynnej látky

  • kvapaliny majú stály objem (závislosť objemu kvapaliny od teploty alebo tlaku je veľmi malá), ale nemajú stály tvar, sú tekuté

  • kvapaliny sú veľmi málo stlačiteľné

 

 

Vodíková väzba

Vodíková väzba – patrí medzi slabšie väzby, čo sa týka sily, zaraďujeme ju medzi kovalentnú väzbu a van der Waalsove sily.

Vznik: vodíková väzba vzniká v zlúčeninách medzi atómom vodíka H a atómom, ktorý má veľmi veľkú elektronegativitu a voľný (neväzbový) elektrónový par (O – kyslík, F – fluór, N - dusík).


Vodíková väzba je v podstate medzimolekulová interakcia medzi atómom vodíka jednej molekuly a elektronegatívnym prvkom druhej molekuly.

 

molekula vody H2O

szocova

 

  • Vodíková väzba sa označuje prerušovanou čiarou alebo bodovaním (keďže ide o medzimolekulové interakcie medzi kladným nábojom vodíka a záporným nábojom kyslíka)


  • Vyskytuje sa v polárnych zlúčeninách, ako napríklad v: HF, v amoniaku NH3, vo vode H2O a podobne.


  • Prítomnosť vodíkovej väzby je príčinou anomálnych vlastností zlúčenín, zvyšuje teplotu varu oproti analogickým zlúčeninám, ktoré vodíkovú väzbu nemajú.


  • Energia vodíkovej väzby sa pohybuje od 10 do 30 kJ. mol-1.


  • Vodíkovú väzbu nazývame aj vodíkový mostík.



 

Použitá literatúra:

Štefan Poláček, Jozef Kulich, Ján Tomáš, Alena Vollmanová, Anorganická chémia, SPU Nitra 2003, ISBN80-8069-137-1

Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Vydavateľstvo Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9