Vypracovala: Mgr. Zuzana Szőcsová
Povrchové napätie
- charakteristickou vlastnosťou kvapalín je povrchové napätie - na časticu, ktorá sa nachádza vo vnútri kvapaliny pôsobia sily vo všetkých smeroch (ako je to vidieť na obrázku nižšie), ak sa častica kvapaliny dostane na povrch kvapaliny zo strany plynnej fázy silové pôsobenie nie je a z toho dôvodu sú povrchové častice kvapaliny vťahované do vnútra kvapaliny – čím sa stláča celý povrch kvapaliny a kvapalná látka sa snaží vytvoriť čo najmenší povrch (pri danom objeme) – toto prebieha za predpokladu, že na kvapalinu nepôsobia iné vonkajšie sily – teda vytvára sa tvar gule (guľa - geometrický tvar, ktorý má najmenší pomer objemu a plochy). Povrchové napätie je teda sila, ktorá pôsobí na povrchu kvapaliny. Povrchové napätie označujeme γ. Obrázok znázorňuje pôsobiace sily na častice kvapalnej látky (šípky).
- povrchové napätie má teda pôvod v medzimolekulových silách
- môžeme ho vyjadriť vzťahom:
Kde F – sila, l - dĺžka
Viskozita
-
Vlastnosť kvapalín, ktorá súvisí s pôsobením príťažlivých síl medzi jednotlivými časticami kvapaliny nazývame vnútorné trenie rovnobežných vrstiev kvapalnej látky pri jej toku, čo sa prejavuje ako viskozita.
koeficient viskozity, ktorý označujeme η
Kde F je sila, ktorá je potrebná k prekonaniu vnútorného trenia vrstiev so stykovou plochou S, dx – vzdialenosť vrstiev, dv – rozdiel rýchlostí pohybu dvoch vrstiev
-
Koeficient viskozity nepriamo závisí od teploty
-
Veľký koeficient viskozity – kvapalné látky sa pohybujú pozvoľne, napríklad glycerol
-
Malý koeficient viskozity – kvapalné látky sú pohyblivejšie, napríklad acetón
-
Fluidita = tekutosť určitej kvapalnej látky
Použitá literatúra:
Štefan Poláček, Jozef Kulich, Ján Tomáš, Alena Vollmanová, Anorganická chémia, SPU Nitra 2003, ISBN80-8069-137-1
Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Vydavateľstvo Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9