Československí a slovenskí prezidenti – Klement Gottwald, Antonín Zápotocký II.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.

Antonín Zápotocký

Bol to česko-slovenský politik.

Druhý komunistický prezident Česko-Slovenska.

Základné životopisné údaje:

• 1884 – 1957

• Narodil sa v obci Zákolany, zomrel v Prahe.

• Bol vyučený kamenár.

• Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára.

• Vyučil sa za kamenára, od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače.

• Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa A. Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád.

• Roku 1920 sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč.

• Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.

• V 20. rokoch patril A. Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení Komunistickej strane Československa, v rokoch 1922–1925 bol generálnym tajomníkom strany.

• Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny.

• V 30. rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory).

• Organizoval známy štrajk v Moste roku 1932.

• V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme.

• Od roku 1928 pôsobil vo výkonnom výbore Rudej odborovej internacionály.

• V rokoch 1939 – 1945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

• Po návrate z tábora roku 1945 sa A. Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.

• 18. júna až 18. júla 1946 predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu.

• 15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR.

• 21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky (po zosnulom K. Gottwaldovi).

• A. Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali, známe sú jeho prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady.

• V prejave sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka – hovoril napr., že ktokoľvek z poľnohospodárov chce vstúpiť do JRD, môže.

• Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. A. Zápotocký preto vzápätí na svoje snaženie rezignoval.

• Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt.

Menová reforma v roku 1953:

• Je nazývaná aj veľkou peňažnou lúpežou.

• Komunistická strana Československa (KSČ) sa ňou pokúšala o nápravu ekonomiky.

• Menovými opatreniami chcel komunistický režim riešiť rastúce problémy v zásobovaní, vyvolané prestavbou priemyslu a úpadkom násilne kolektivizovaného poľnohospodárstva.

• Všetkých občanov Československa pripravila o úspory.

• Krajinu zachvátila vlna protestov, stávok a demonštrácií.

• Nasledovalo zatýkanie a väznenie nespokojencov.

•  Reforma bola tajne pripravovaná od polovice roku 1952 za pomoci Sovietskeho zväzu. Zainteresovaní odborníci (organizátorov prvých prípravných krokov bolo asi 10) pracovali v prísnej izolácii, niekedy aj mimo územia republiky.

• V sobotu 30. mája 1953 UV KSČ a Národné zhromaždenie schválili návrh na zrušenie viazaného trhu a na prevedenie menovej reformy.

Aj keď sa o možných zmenách medzi ľuďmi špekulovalo už dávnejšie, nečakané oznámenie vlády o peňažnej reforme bolo šokujúce, pretože až do posledných májových dní prezident A. Zápotocký uisťoval národ, že „naša mena je pevná a menová reforma nebude“.

Menová reforma z 30. mája 1953 nielenže hrubo narušila dôveru obyvateľov k štátnej moci, ale znamenala aj zavedenie papierových peňazí s neúčelnou hodnotovou skladbou (3- a 25-korunáčky), vzdialených domácej výtvarnej tradícii.

Navrhli ich grafici moskovskej ceninovej tlačiarne GOZNAK Sergej Akimovič Pomanskij a Jurij Ivanovič Sokolov. Štyri až päť týždňov, ktoré mali na spracovanie návrhov siedmich platidiel, a motívy určené pražským Ministerstvom financií, im neumožnili hľadať samostatné výtvarné riešenia, hoci aj v rámci umeleckej školy, ktorej patrili. Preto použili priestorové riešenia starších sovietskych platidiel a cenín.

Vzorom štátoviek po 1, 3 a 5 Kčs boli sovietske 1-, 3- a 5-rubľovky z roku 1922, líce 3-korunáčky je zjednodušená variácia storubľovej obligácie z roku 1952, líce 25-, 50- a 100-korunáčky je inšpirované lícom 3-rubľovky z roku 1938, ruby týchto bankoviek sú riešené podľa storubľovky z roku 1947. Líce 10-korunáčky má spoločné prvky s československou korunovou poukážkou z roku 1944 a s rumunskou 10-leiovkou, ktorú v GOZNAKu tlačili roku 1951. Rub 10-korunáčky vznikol zjednodušením líca 50-rubľovky z roku 1947.

Zopakujte si:

1. Uveďte základné životopisné údaje A. Zápotockého.

2. Charakterizujte jeho politické smerovanie vo funkcii prezidenta.

3. Uveďte podstatu menovej reformy z roku 1953.

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://www.panovnici.cz/antonin-zapotocky#cv

http://www.eurotopshop.sk/bankovky/reforma.htm

Zdroj obrázku:

http://www.nezapomente.cz/zobraz/1952_zemrel_antonin_zapotocky