Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.
|
Tomáš Garrique Masaryk |
1918 - 1935 |
|
Edvard Beneš |
1935 – 1938, 1945 - 1948 |
|
Emil Hácha |
1918 - 1939 |
|
Jozef Tiso |
1939 - 1945 |
|
Klement Gottwlad |
1948 - 1953 |
|
Antonín Zápotocký |
1953 - 1957 |
Antonín Zápotocký
Bol to česko-slovenský politik.
Druhý komunistický prezident Česko-Slovenska.
Základné životopisné údaje:
-
1884 – 1957
-
Narodil sa v obci Zákolany, zomrel v Prahe.
-
Bol vyučený kamenár.
-
Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára.
-
Vyučil sa za kamenára, od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače.
-
Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa A. Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád.
-
Roku 1920 sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč.
-
Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.
-
V 20. rokoch patril A. Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení Komunistickej strane Československa, v rokoch 1922–1925 bol generálnym tajomníkom strany.
-
Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny.
-
V 30. rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory).
-
Organizoval známy štrajk v Moste roku 1932.
-
V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme.
-
Od roku 1928 pôsobil vo výkonnom výbore Rudej odborovej internacionály.
-
V rokoch 1939 – 1945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
-
Po návrate z tábora roku 1945 sa A. Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.
-
18. júna až 18. júla 1946 predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu.
-
15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR.
-
21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky (po zosnulom K. Gottwaldovi).
-
A. Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali, známe sú jeho prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady.
-
V prejave sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka – hovoril napr., že ktokoľvek z poľnohospodárov chce vstúpiť do JRD, môže.
-
Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. A. Zápotocký preto vzápätí na svoje snaženie rezignoval.
-
Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt.
Menová reforma v roku 1953:
-
Je nazývaná aj veľkou peňažnou lúpežou.
-
Komunistická strana Československa (KSČ) sa ňou pokúšala o nápravu ekonomiky.
-
Menovými opatreniami chcel komunistický režim riešiť rastúce problémy v zásobovaní, vyvolané prestavbou priemyslu a úpadkom násilne kolektivizovaného poľnohospodárstva.
-
Všetkých občanov Československa pripravila o úspory.
-
Krajinu zachvátila vlna protestov, stávok a demonštrácií.
-
Nasledovalo zatýkanie a väznenie nespokojencov.
-
Reforma bola tajne pripravovaná od polovice roku 1952 za pomoci Sovietskeho zväzu. Zainteresovaní odborníci (organizátorov prvých prípravných krokov bolo asi 10) pracovali v prísnej izolácii, niekedy aj mimo územia republiky.
-
V sobotu 30. mája 1953 UV KSČ a Národné zhromaždenie schválili návrh na zrušenie viazaného trhu a na prevedenie menovej reformy.
Aj keď sa o možných zmenách medzi ľuďmi špekulovalo už dávnejšie, nečakané oznámenie vlády o peňažnej reforme bolo šokujúce, pretože až do posledných májových dní prezident A. Zápotocký uisťoval národ, že „naša mena je pevná a menová reforma nebude“.
Menová reforma z 30. mája 1953 nielenže hrubo narušila dôveru obyvateľov k štátnej moci, ale znamenala aj zavedenie papierových peňazí s neúčelnou hodnotovou skladbou (3- a 25-korunáčky), vzdialených domácej výtvarnej tradícii.
Navrhli ich grafici moskovskej ceninovej tlačiarne GOZNAK Sergej Akimovič Pomanskij a Jurij Ivanovič Sokolov. Štyri až päť týždňov, ktoré mali na spracovanie návrhov siedmich platidiel, a motívy určené pražským Ministerstvom financií, im neumožnili hľadať samostatné výtvarné riešenia, hoci aj v rámci umeleckej školy, ktorej patrili. Preto použili priestorové riešenia starších sovietskych platidiel a cenín.
Vzorom štátoviek po 1, 3 a 5 Kčs boli sovietske 1-, 3- a 5-rubľovky z roku 1922, líce 3-korunáčky je zjednodušená variácia storubľovej obligácie z roku 1952, líce 25-, 50- a 100-korunáčky je inšpirované lícom 3-rubľovky z roku 1938, ruby týchto bankoviek sú riešené podľa storubľovky z roku 1947. Líce 10-korunáčky má spoločné prvky s československou korunovou poukážkou z roku 1944 a s rumunskou 10-leiovkou, ktorú v GOZNAKu tlačili roku 1951. Rub 10-korunáčky vznikol zjednodušením líca 50-rubľovky z roku 1947.
Zopakujte si:
-
Uveďte základné životopisné údaje A. Zápotockého.
-
Charakterizujte jeho politické smerovanie vo funkcii prezidenta.
-
Uveďte podstatu menovej reformy z roku 1953.
Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
http://www.panovnici.cz/antonin-zapotocky#cv
http://www.eurotopshop.sk/bankovky/reforma.htm
Zdroj obrázku:
http://www.nezapomente.cz/zobraz/1952_zemrel_antonin_zapotocky
