Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.

 

 


Tomáš Garrique Masaryk


1918 - 1935


Edvard Beneš


1935 – 1938, 1945 - 1948


Emil Hácha


1918 - 1939


Jozef Tiso


1939 - 1945


Klement Gottwlad


1948 - 1953


Antonín Zápotocký


1953 - 1957


 

Antonín Zápotocký

Bol to česko-slovenský politik.

Druhý komunistický prezident Česko-Slovenska.


koncoosva

 

Základné životopisné údaje:

  • 1884 – 1957

  • Narodil sa v obci Zákolany, zomrel v Prahe.

  • Bol vyučený kamenár.

  • Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára.

  • Vyučil sa za kamenára, od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače.

  • Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa A. Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád.

  • Roku 1920 sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč.

  • Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.

  • V 20. rokoch patril A. Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení Komunistickej strane Československa, v rokoch 19221925 bol generálnym tajomníkom strany.

  • Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny.

  • V 30. rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory).

  • Organizoval známy štrajk v Moste roku 1932.

  • V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme.

  • Od roku 1928 pôsobil vo výkonnom výbore Rudej odborovej internacionály.

  • V rokoch 1939 – 1945 bol väznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

  • Po návrate z tábora roku 1945 sa A. Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.

  • 18. júna18. júla 1946 predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu.

  • 15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR.

  • 21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky (po zosnulom K. Gottwaldovi).

  • A. Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali, známe sú jeho prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady.

  • V prejave sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka – hovoril napr., že ktokoľvek z poľnohospodárov chce vstúpiť do JRD, môže.

  • Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. A. Zápotocký preto vzápätí na svoje snaženie rezignoval.

  • Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 na infarkt.

 

 

Menová reforma v roku 1953:

  • Je nazývaná aj veľkou peňažnou lúpežou.

  • Komunistická strana Československa (KSČ) sa ňou pokúšala o nápravu ekonomiky.

  • Menovými opatreniami chcel komunistický režim riešiť rastúce problémy v zásobovaní, vyvolané prestavbou priemyslu a úpadkom násilne kolektivizovaného poľnohospodárstva.

  • Všetkých občanov Československa pripravila o úspory.

  • Krajinu zachvátila vlna protestov, stávok a demonštrácií.

  • Nasledovalo zatýkanie a väznenie nespokojencov.

  •  Reforma bola tajne pripravovaná od polovice roku 1952 za pomoci Sovietskeho zväzu. Zainteresovaní odborníci (organizátorov prvých prípravných krokov bolo asi 10) pracovali v prísnej izolácii, niekedy aj mimo územia republiky.

  • V sobotu 30. mája 1953 UV KSČ a Národné zhromaždenie schválili návrh na zrušenie viazaného trhu a na prevedenie menovej reformy.

 

Aj keď sa o možných zmenách medzi ľuďmi špekulovalo už dávnejšie, nečakané oznámenie vlády o peňažnej reforme bolo šokujúce, pretože až do posledných májových dní prezident A. Zápotocký uisťoval národ, že „naša mena je pevná a menová reforma nebude“.

Menová reforma z 30. mája 1953 nielenže hrubo narušila dôveru obyvateľov k štátnej moci, ale znamenala aj zavedenie papierových peňazí s neúčelnou hodnotovou skladbou (3- a 25-korunáčky), vzdialených domácej výtvarnej tradícii.

Navrhli ich grafici moskovskej ceninovej tlačiarne GOZNAK Sergej Akimovič Pomanskij a Jurij Ivanovič Sokolov. Štyri až päť týždňov, ktoré mali na spracovanie návrhov siedmich platidiel, a motívy určené pražským Ministerstvom financií, im neumožnili hľadať samostatné výtvarné riešenia, hoci aj v rámci umeleckej školy, ktorej patrili. Preto použili priestorové riešenia starších sovietskych platidiel a cenín.

Vzorom štátoviek po 1, 3 a 5 Kčs boli sovietske 1-, 3- a 5-rubľovky z roku 1922, líce 3-korunáčky je zjednodušená variácia storubľovej obligácie z roku 1952, líce 25-, 50- a 100-korunáčky je inšpirované lícom 3-rubľovky z roku 1938, ruby týchto bankoviek sú riešené podľa storubľovky z roku 1947. Líce 10-korunáčky má spoločné prvky s československou korunovou poukážkou z roku 1944 a s rumunskou 10-leiovkou, ktorú v GOZNAKu tlačili roku 1951. Rub 10-korunáčky vznikol zjednodušením líca 50-rubľovky z roku 1947.

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Uveďte základné životopisné údaje A. Zápotockého.

  2. Charakterizujte jeho politické smerovanie vo funkcii prezidenta.

  3. Uveďte podstatu menovej reformy z roku 1953.

 

 

 

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://www.panovnici.cz/antonin-zapotocky#cv

http://www.eurotopshop.sk/bankovky/reforma.htm

 

 

 

Zdroj obrázku:

http://www.nezapomente.cz/zobraz/1952_zemrel_antonin_zapotocky