Predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.

Slovenský básnik, dramatik a publicista.


koncosova

 

 

Základné životopisné údaje:

  • Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch.

  • Od detstva žil v Martine.

  • Vyučil sa za drogistu, po rozbití Československej republiky roku 1938 sa pokúšal ujsť najprv do Sovietskeho zväzu, neskôr na Západ.

  • Pri pokuse o útek ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora Hunswikl.

  • Z nútených prác v „ríši“ utiekol, vrátil sa na Moravu a zapojil sa do partizánskych akcií proti Nemcom.

  • V rokoch 1945 – 1953 bol redaktorom Rudého práva a Pravdy.

  • V 60. rokoch sa venoval literárnej práci.

  • V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády emigroval do Izraela a bol zbavený československého občianstva.

  • Po „oteplení“ politických pomerov v roku 1968 sa vrátil domov, no po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel do Rakúska.

  • Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989.

  • Na Slovensko prišiel roku 1990, bol činný ako publicista a na vydanie pripravil niektoré svoje diela, ktoré vyšli predtým po nemecky.

  • Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.

 

 

Literárna tvorba:

Próza:

  • Smrť sa volá Engelchen

  • Ako chutí moc

  • Smrť ministra

  • Súdruh Münchhausen,...

 

 

Poézia

  • Piesne ingotov

  • Bubny a činely

 

 

Dráma

  • Partizáni

  • Mosty na východ

  • Šiesta veľmoc

Publicistika – napísal veľké množstvo článkov, ktoré publikoval v rôznych novinách a časopisoch.

 

 

Autor o sebe:

Mal som štrnásť rokov, keď sa Hitler dostal k moci... Hoci som vtedy ešte presne nevedel, čo je to fašizmus, stal sa pre mňa zosobnením záhuby. Rozhodol som sa nepoddať. Nikomu. Proti fašizmu som bojoval slovami, činmi i zbraňou. Fašizmus bol porazený, ale pocit vlastného psychického ohrozenia, pocit, že sa stále kdesi brúsia nože, ma ani potom neopustil. Bola tu vydieračská jadrová politika Američanov. Proti tomuto nebezpečenstvu som nevidel inú možnosť odporu ako práve komunizmus. Videl, hľadal som v ňom jedinú záruku proti záhube. Hanebnosti, aké sa u nás napáchali, ma nevedeli zviesť z určenej cesty. Svinstvá, ktorých sme sa dopustili, bol to ten Hitler v každom z nás, a nemalo to nič spoločné s mojou predstavou o ľudskosti. Aj vo mne, aj v nás driemala beštia. V rokoch teroru sa v nás prebudila a urobila svoje. Myslel som si, že je povinnosťou komunistu urobiť všetko, aby tú beštiu v nás zničil. Vzbúril som sa. Vzbúril som sa o niečo skôr ako mnohí iní... Znovu musím zopakovať: v tomto boji som nebol sám, bol to zápas československej inteligencie, alebo aspoň jej čoraz viac sa rozrastajúcej väčšiny. A nebol to len zápas intelektuálov, čo koncom roka 1967 a začiatkom roku 1968 privodil prevratné zmeny. No bol som pri tom a bol som hrdý, že som bol niekde na čele medzi vzbúrencami. Už dávno nie z nadšenia. Už dávno nie z naivnej viery. Tento raz z číreho presvedčenia, že je tu vždy niekto, kto sa ma chystá zdrapiť za krk. Tento raz už nie fašizmus, tento raz odľudštený systém komunistickej moci. Zistil som, že je dôstojnejšie vzoprieť sa násiliu a urobiť všetko, čo je v silách jednotlivca, aby sa pomery zmenili k lepšiemu. Je lepšie žiť s takýmto vedomím, ako sa nečinne prizerať záhube, aká sa na nás valí.

(Siedma noc)


 

Ako chutí moc – román

  • Posledný vydaný román doma na Slovensku.

  • Autor dielo označil ako politický pamflet, zaobalený do románovej formy.

  • Román rozpráva o nových Stalinových pokračovateľoch v bývalom Československu.

  • Román analyzuje život a činnosť bývalého revolucionára a neskôr popredného straníckeho a politického činiteľa, ktorého začne ovládať moc a jeho mravný, politický, súkromný a ľudský život sa postupne rozkladá a likviduje.

  • Celý príbeh románu je koncipovaný ako mozaika spomienok fotografa Franka, rozprávača celého príbehu, na mŕtveho.

  • Príbeh je situovaný do niekoľkých dní veľkolepého štátneho pohrebu, počas ktorého Frank plní funkciu verejného oficiálneho fotografa.

  • Významným prvkom uvedeného diela je stajomňovanie – nepoznáme meno štátnika, miesto konania príbehu, štát,...

  • Autor v románe využil reportážno-groteskné rozprávanie.

 

 

Hlavné postavy románu:

Frank- banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí.

mŕtvy šéf kabinetu - prvý muž v krajine, zomrel ako 52. ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel) i charakterovo, postupne sa odcudzil.


Krátky príbeh diela:

Rozprávačom príbehu je Frank, fotoreportér, ktorý rozpráva príbeh svojho bývalého priateľa, s ktorého sa postupne stal prvý muž v krajine. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika, ktorý je bezmenný v celom diele. Rozlúčka je naplánovaná presne do detailov na dva dni. Frank má z toho urobiť fotoreportáž. Sleduje ľudí, ktorí sa tvária iba navonok, že im je to ľúto, no v skutočnosti je to i veľká komédia. Ľudí pokladal za hercov vystupujúcich na pódiu. Frank pôsobil ako fotograf už 20 rokov.

....................................................

„Frank bol svedkom ich malicherných sporov, ich smiešnych sporov a bojov o korytá, ich výbuchov zlosti, intríg, klebiet, ich lakomstva, ich pred svetom starostlivo skrývaných nerestí, ich druhej tváre.“

„Ani nenávisti v nich niet. Smrť je vážna, to áno, ale inak nič. Ten mŕtvy bol väčšine z nich ľahostajný. Nepoznali ho, nevedeli o ňom, kto je, aký je, takmer nič! Frank už bol pri viacerých štátnych pohreboch, aj pri takých, kde ľuďom tiekli slzy. Tu sú oči suché. Ten mŕtvy, ten podľa tlače a rozhlasu veľký a nenahraditeľný mŕtvy je nekonečne sám. Nemá nikoho. Pravdaže, je to divadlo.“

„A čo som ja? pomyslel si Frank. Nie som snáď tiež iba rekvizita?“

..............................

Tí, ktorých si kedysi vybral za spolupracovníkov sa teraz boja o svoje miesta. Príde i vdova Margitas otcom i sestrou mŕtveho. Frank spomína: boli priatelia od školských lavíc a jeho priateľ sa snažil byť vždy medzi prvými, že bol rebelom, neskôr burič a revolucionár. Kedysi Frankovi prebral Margitu a kvôli tomu sa i pobili, ale ostali priateľmi.

..................................

„Frank si márne láme hlavu. Nikdy už sa nedozvie, kedy si ten mŕtvy zjednodušil základné heslo svojho života na – ja som revolúcia, revolúcia som ja.“

.............................

Jeho priateľ si ju vzal za ženu, ale neskôr sa rozviedli, lebo mu nebola dosť dobrá. Teda nebola reprezentatívnou. Mali spolu syna Martina a „mŕtvy“ si to zariadil tak, aby mohol bývať s ním. Potom sa znova oženil so svojou sekretárkou, atraktívnou ženou, blondínou. Ona bola zlom v ich priateľstve. O mŕtvom štátnikovi sa rozpráva, že bol zbabelý vo vojne. Frank si ho však pamätá ako odvážneho, uvážlivého, pokojného. Bol však až zbytočne krutý. „Veľmi mu zazlieval, keď na mieste zastrelil chlapca, sopliaka, ktorý zaspal na stráži.“

Prvým skutočným smútkom za zosnulým bol smútok Martina, ktorý pracoval ako cestár (špinavý, silný, nekultivovaný – vtrhol na pohreb). Frank si ďalej spomína, že v posledných rokoch jeho priateľ už nedôveroval nikomu. Chcel mať všetku moc vo svojich rukách. Počas svojho pôsobenia urobil i veľa nesprávnych rozhodnutí, ale vinu vždy zvalil na iných.

.....................................

„Čistil. Čistil a čistil. Osvedčil sa. Poslali ho vyčistiť zasvinený kraj. Žiadali od neho: buď rozhodný, pevný, tvrdý a nepodplatiteľný. A nesentimentálny. Neboj sa tvrdých činov a pamätaj, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za triesky ťa nikto nebude volať na zodpovednosť. Tak rúbal. Triesky lietali. Vyrúbal kraj, povolali ho vyššie. Prerúbaval sa od spodku. Podtínal pozíciu „doktor kabinetu“.“

...................................

Obával sa atentátu. Vtedy mu už na ňom nezáležalo, ale prišlo mu ho raz ľúto, keď urazil cudzieho diplomata. Pozval ho do svojej vily na koňak, štátnik sa opil a Frank ostal osamote s jeho druhou ženou, ktorá ho očarila svojím pôvabom. Jeden druhého však „nemali radi“, ale Frankovi sa strašne páčila. Skoro došla aj k incidentu v štátnikovom dome. Neskôr štátnik ochorel a bol v nemocnici, lenže ani Frank nedokázal prísť za ním – v tejto časti autor ilustruje pominuteľnosť moci. Medzi ľudom sa šíria správy, že štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) - nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia. Na tom mal zásluhu Galovič(politický rival štátnika), ktorý ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list.

...................................

„Štátnik nemôže. Štátnik nesmie. Žiadny štátnik ešte neumrel na urémiu. Štátnik nemá právo voliť si príčinu smrti. Prinajmenšom nie verejne. Môže umrieť na čokoľvek, to je jeho súkromná vec, ale verejne nesmie.“

..............................

Na cestnú stráž prichádza aj Miklík (Muklík - prezývka). Od malička žaloval, bol udavačom. Nebol obľúbený. Písal do novín, vždy to, čo vyhovovalo danému režimu - „prevracal kabáty“. Prídu sa s ním rozlúčiť aj Veronika Hatalová (stará učiteľka) i Judita, partizánske dievča, ktoré malo vo vojne zápletku so štátnikom. V súčasnosti sa venuje chovu psov. U Juditiných rodičov našiel úkryt štátnik. Oni boli lekárnici, ale neskôr ich zničil, lebo si myslel, že sú špióni (otec si písal s jedným Izraelčanom). Po pohrebe Frank navštívi Margitu i jej syna v zaplesnivenom byte, pretože od štátnika nechcela žiadne peniaze. Cestou domov sa zastaví v bare Manhattan, v ktorom robí Licka a stretnú tu profesora Fondu, s ktorým spomínajú na ich bývalého priateľa.

.................................................

„Keď sa s ním bližšie zoznámiš, vnikneš do dobrodružstva, ktoré sa volá svetové dejiny. Pochopíš z nich všetko. Aj dnešok? Aj dnešok. Práve dnešok. Je neuveriteľné ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby. Od čias lovu mamutov. Človek je ešte vždy v svojej podstate lovcom mamutov.

Mamutov už dávno niet ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa.

A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto prapodstatu maskovali.“

.....................................

Charakteristika moci:

„Ako s ňou vie zaobchádzať? Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“

........................................

Frankovi ho však bolo ľúto:

„Dopustil sa nejednej hanebnosti, neraz zneužil moc, ktorá mu nepatrila, zapríčinil nejedno ľudské nešťastie. Ale to všetko bolo predsa len akosi cítiť človekom. Jeho pohnútky, jeho motívy, jeho kroky neboli vždy dôstojné, ale vyplývali z ľudských, i keď nie čistých a správnych pohnútok. Bol to predsa len človek. Chybujúci. Možno aj biedny a nešťastný človek.“.

...........................................



Zopakujte si:
1. Uveďte najdôležitejšie fakty zo života autora.
2. Charakterizujte vo všeobecnosti jeho literárnu tvorbu.
3. Charakterizujte dielo Ako chutí moc.
4. Charakterizujte Franka – hlavnú postavu diela Ako chutí moc.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3
SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda Bratislava. ISBN 64-050-99
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ladislav-mnacko
Súkromné materiály autorky

Zdroje obrazkov:
http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/ladislav-mnacko