Spoločenstvo

Spoločenstvo – cenóza – je rôznorodé spoločenstvo zložené z populácií z rôznych druhov, poprepájané zložitými vzájomnými medzidruhovými vzťahmi. Skúmaním spoločenstiev sa zaoberá biocenológia: rastlinné spoločenstvá študuje fytocenológia a živočíšne študuje zoocenológia.

Biocenózy podľa fyzikálno-chemických podmienok prostredia delíme naterestrické (suchozemské), limnické (sladkovodné) a marinné (morské a oceánske) spoločenstvá.

Podľa stupňa ovplyvnenia spoločenstva človekom rozoznávame spoločenstvá pôvodné (neovplyvnené človekom), prirodzené (ovplyvnené človekom, aj keď sa podobajú na pôvodné) a umelé (vytvorené človekom).

Cenózy (spoločenstvá) žijú v biotopoch a dajú sa z nich vyčleniť čiastkové spoločenstvá, ktoré sú úplne závislé na celej biocenóze a medzidruhových vzťahoch. Čiastkové spoločenstvá nie sú schopné autoregulácie.

O hmotnosti všetkých organizmov, ktoré sú prítomné v biocenóze v určitom okamihu informuje biomasa, ktorá sa vyjadruje najlepšie v jednotkách energie – t.j., koľko energie je viazanej v tele všetkých jedincov (množstvo energie nezodpovedá, ak biomasu vyjadríme hmotnosťou).

 

Niektoré biocenózy sú charakteristické určitými druhmi ktoré sa v nich vyskytujú – hovoríme o vernosti druhov ku konkrétnemu spoločenstvu – fidelite. Podľa stupňa fidelity rozličujeme druhy:

  • eucénne (najtesnejší vzťah k danému spoločenstvu)

  • tychocénne (súčasť niekoľkých spoločenstiev)

  • acénne (nenáročné druhy - vyskytujú sa vo mnohých spoločenstvách)

  •  xenocénne (zavlečené druhy)

 

Základné členenie spoločenstva berie do úvahy dva typy priestorovej štruktúry:

  • horizontálna štruktúra - plošné členenie

  • vertikálna štruktúra - výškové, resp. hĺbkové členenie

 

Štruktúra spoločenstva sa mení aj v čase, podľa čoho rozlišujeme:

  • zimné mesiace - hyemál

  •  predjarie - prevernál

  • jarné mesiace - vernál

  • letné mesiace - aestivál

  • jesenné mesiace - autumnál

  • neskorá jeseň - postautumnál

 

 

Populácia

Pojmom populácia označujeme súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore, jednotnom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi. Priestorové ohraničenie populácie je geografické (rieka, údolie, roklina), alebo ekologické (napr. skupina kríkov v lúčnom spoločenstve).

Znaky populácie delíme na štrukturálne a dynamické.

I. štrukturálne znaky

  1. hustota - množstvo jedincov populácie na plošnú, priestorovú, prípadne objemovú jednotku

  2. rozptyl – interpretuje súčasné rozdelenie jedincov danej populácie v priestore.

  3. habitus – komplex morfologických znakov (hmotnosť, veľkosť, sfarbenie), ktoré sú vlastné všetkým členom danej populácie

  4. etilita – (veková skladba populácie) – súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii; uvádza sa ako podiel jedincov, ktoré v čase skúmania populácie patrili k jednotlivým vývinovým stupňom.

  5. sexilita (pomer pohlaví) – pomer zastúpenia jednotlivých pohlaví v populácii.

  6. morbidita (chorobnosť) – značí zdravotný stav populácie v % chorých a nakazených jedincov.

  7. správanie – t.j. súhrn rôznych reakcií, počínania živočíchov na rozličné podnety živočích koná individuálne, teda nezávisle od kolektívu, alebo kolektívne, t.j. ako člen populácie.

  8. konštitúcia– t.j. vrodená alebo naučená schopnosť jedinca podávať fyziologické výkony.

  9. natalita – značí počet živonarodených detí za jeden kalendárny rok, ktoré pripadajú na 1000 obyvateľov.

  10. mortalita – podiel umierania jedincov v populácii za istú časovú jednotku.

 

 

II. dynamické znaky

Zloženie populácie sa časom mení. Procesy, ktoré sa v priestore a v čase odohrávajú v populáciách, voláme populačná dynamika. Každá populácia sa rozvíja, vzniká alebo zaniká. Zmeny týkajúce sa hustoty populácie voláme dynamika abundancie:

  • oscilácia - je krátkodobé kolísanie krivky početnosti počas jedného roka

  • fluktuácia - je strednodobé kolísanie počas viacerých rokov

  • cyklus – je dlhodobé rytmické kolísanie

 

 

Potravové reťazce a siete

Potravový reťazec je súbor organizmov na sebe potravovo závislých. Ukazuje prenos látok a energie v ekosystéme. Pod pojmom potravová sieť rozumieme kombináciu viacerých potravových reťazcov.

Predátor v potravovom reťazci znižuje stav svojej koristi ale súčasne reguluje i populácie iných predátorov živiacich sa tou istou korisťou. Početnosť populácii jednotlivých článkov v potravovom reťazci je regulované prítomnosťou predátora i dostatkom potravy. Prítomnosť predátora vplýva na početnosť ostatných populácií potravového reťazca.


http://en.wikipedia.org/wiki/File:Chesapeake_Waterbird_Food_Web.jpg

Obr.: Potravový reťazec

 

http://zh.wikipedia.org/wiki/%E9%A3%9F%E7%89%A9%E9%8F%88

Obr. Potravová sieť – vyjadruje zložité potravové vzťahy

 

 

Potravové reťazce rozdeľujeme na tieto základné typy:

1) pastiersko-koristnícky: od rastlín k malým a veľkým konzumujúcim živočíchom

2) dekompozičný – rozkladný: rozklad organizmov až na minerálne látky - od veľkých organizmov k malým

3) parazitický od mŕtvej organickej hmoty k mikroorganizmom



Zopakujte si:
1. Aké sú to eucénne druhy?
2. Vymenuj aspoň 3 štrukturálne znaky populácie.
3. Vymenuj dynamické znaky populácie.
4. Aký je rozdiel medzi potravovou sieťou a potravovým reťazcom?

Použitá literatúra:
vlastné poznámky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Popul%C3%A1cia_%28biol%C3%B3gia%29
http://www.biopedia.sk/?cat=ekologia&file=cenoza
http://www.gcm.sk/www/predmety/biologia/dok/zivotne_prostredie_a_organizmy.pdf

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Chesapeake_Waterbird_Food_Web.jpg
http://zh.wikipedia.org/wiki/%E9%A3%9F%E7%89%A9%E9%8F%88