Prirodzený prízvuk

  1. prízvuk na poslednej slabike slova

Kým slovenčina má prízvuk takmer vždy na prvej slabike slova, španielčina má prízvuk na poslednej slabike slova.

 

Napr.:

hablar

español

general


 

  1. prízvuk na predposlednej slabike slova

Tak ako slovenčina pri prízvuku (pri jednoslabičných slovách) tak aj španielčina má výnimky. Slová končiace sa na samohlásku –a, -e, -i, -o, -u alebo na spoluhlásku –n alebo -s majú prirodzený prízvuk na predposlednej slabike.

 

Napr.:

muchacha

hablan

España


 

 

Písaný prízvuk

Ak je prízvuk na inej slabike ako na poslednej, či s výnimkou na predposlednej slabike, je označený čiarkou (dĺžňom).

 

Napr.:

fácil

té

también


Prízvuk zostáva v jednotnom aj v množnom čísle na rovnakej slabike avšak podľa potreby sa písanie prízvuku mení.

 

Napr.:

examen exámenes

avión aviones


 

 

výnimky

pri písaní prízvuku v jednotnom a množnom čísle

carácter

caracteres

espécimen

especímenes

régimen

regímenes       


Písaný prízvuk rozlišuje slová, ktoré majú rovnaký tvar, ale rôzny význam.

 

Napr.:

tu tvoj

ty

el určitý člen

él on

solo sám

sólo len, iba

 

Prízvuk sa píše aj pri opytovacích a zvolacích zámenách alebo príslovkách.

 

Napr.:

¿Qué? Čo?

¿Quién? Kto?

¿Cómo estás? Ako sa máš?

¡Qué bonito! Aké pekné! To je pekné!

Dime dónde vive. Povedz mi, kde býva.


 

 

Dvojhlásky a trojhlásky

Španielčina delí samohlásky na:

  1. silné: a, e, o

  2. slabé: i, u

 

 

silná samohláska

a, e, o

+

slabá samohláska

i, u

=

dvojhláska






slabá samohláska

i, u

+

slabá samohláska

i, u

=

dvojhláska


Dvojhláska sa vyslovuje ako jedna slabika.

  1. Ak je dvojhláska v prízvučnej slabike, prízvuk je na silnej samohláske.

Napr.:

Duero [duẹro]

 

  1. V spojení dvoch slabých samohlások je prízvuk na druhej z nich.

Napr.:

viuda [bịụda]


V oboch predchádzajúcich prípadoch sa jednalo o pravidelný prízvuk, preto ho graficky neznázorňujeme.

Ak je však v týchto kombináciách samohlások prízvuk na slabej samohláske (alebo na prvej samohláske v spojení dvoch slabých), vtedy ho musíme graficky vyznačiť. V takom prípade však už nejde o dvojhlásku, ale o dve slabiky.

Napr.:

día [dịja]

María [marịja]


V trojhláskach, kedy ide o spojenie dvoch slabých (i, u) a jednej silnej samohlásky (a, e, o), je prízvuk na silnej spoluhláske.

Napr.:

Uruguay [uruguạj]

 



Zopakujte si:
1. Prečítaj nasledovné slova so správnym prízvukom:
hacer, que, madre, pelota, nadan, sólo, manzanas, quién
2. Vyvetli umiestnenie prízvuku v slovách z predchádzajúceho cvičenia.
3. Vytvor množné čísla od nasledujúcich slov a správne umiestni prízvuk (prirodzený alebo písaný): espécimen, examen, avión, alegría, madre, muchacha.

Použitá literatúra:
LLORET IVORA, E. M. et al. 2011. ¡Nos vemos! Barcelona: Difusión, 2011. 253 s. ISBN 978-84-8443-787-1