Ján Pavol II., vlastným menom Karol Józef Wojtyła (1920 - 2005) bol poľský duchovný a rímsky pápež (1978 - 2005). Bol teológ, ale aj intelektuál, básnik, dramatik a filozof. Patril k najpopulárnejším osobnostiam 20. storočia a jeho celoživotným krédom bola snaha o zblíženie národov a náboženstiev.
Mladosť a štúdiá
Karol Wojtyła sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach (v južnom Poľsku), v rodine bývalého dôstojníka habsburskej armády. Jeho brat Edmund študoval medicínu, ale zomrel ako 26 ročný. V detstve mal Karol prezývku Lolek. Bol veľmi talentovaný a rád športoval. Študoval na chlapčenskom gymnáziu vo Wadowiciach, kde sa prejavila jeho silná viera a záujem o divadlo. Po ukončení gymnázia začal v roku 1938 študovať polonistiku na Filozofickej fakulte Jagelonskej univerzity v Krakove, ale jeho študijné plány zmarila druhá svetová vojna a smrť otca (1941). Začal pracovať v chemických závodoch v Borku Fałęckim. V roku 1943 sa rozhodol študovať teológiu - vstúpil do Metropolitného duchovného seminára v Krakove a začal študovať na Teologickej fakulte Jagelonskej univerzity, kde pracoval ako asistent. Bol jazykovo nadaný - plynule hovoril niekoľkými jazykmi (po poľsky, slovensky, rusky, taliansky, francúzsky, španielsky, portugalsky, nemecky, anglicky a latinsky).
Cirkevná kariéra – od kňaza po pápeža
Karol Wojtyła bol vysvätený za kňaza v novembri 1946. Začal vyučovať na Jagelonskej univerzite v Krakove a na Katolíckej univerzite v Lubline. V roku 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za titulárneho biskupa ombijského a pomocného biskupa Krakovskej arcidiecézy. Za biskupa bol vysvätený arcibiskupom Baziakom v septembri 1958 vo Wawelskej katedrále v Krakove
. Po smrti arcibiskupa Baziaka v januári 1962 bol Karol Wojtyła zvolený za dočasného správcu arcidiecézy. V októbri 1962 odcestoval do Ríma, na 2. vatikánsky koncil, počas ktorého ho v decembri 1963 pápež Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa a o štyri roky neskôr, v máji 1967, za kardinála.
V auguste 1978, po smrti pápeža Pavla VI., sa Karol Wojtyła zúčastnil na konkláve (zhromaždenie kardinálov, na ktorom volia pápeža), ktoré zvolilo Albina kardinála Lucianiho za pápeža Jána Pavla I. Po 33 dňoch vo funkcii pápeža však Ján Pavol I. nečakane zomrel. A tak sa v októbri 1978 Karol Wojtyła opäť vrátil do Vatikánu, aby sa zúčastnil na druhom konkláve. Na tomto konkláve zvolili kardináli 16. októbra 1978 Karola Wojtyłu za pápeža. Karol Wojtyła si na počesť svojho predchodcu zvolil meno Ján Pavol II.
Ján Pavol II. dvakrát prežil pokus o atentát. Prvý atentát spáchal 13. mája 1981 turecký atentátnik Mehmet Ali Ağca na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pozadie tohto atentátu ostalo dodnes nejasné. V roku 1983 Ján Pavol II. navštívil svojho atentátnika vo väzení a odpustil mu. Druhý pokus o atentát sa uskutočnil 12. marca 1982 vo Fatime v Portugalsku, keď sa španielsky katolícky kňaz Juan María Fernadéz Krohn snažil zasiahnuť bajonetom Jána Pavla II., ale bol zastavený osobnou strážou. V staršom veku čelil pápež Ján Pavol II. mnohým zdravotným problémom – rakovine, artritíde a Parkinsonovej chorobe. Aj napriek týmto zdravotným problémom ostal Ján Pavol II. vo funkcii pápeža až do svojej smrti.
Smrť a nástupca
Pápež Ján Pavol II. zomrel na následky dlhodobých zdravotných problémov (Parkinsonova choroba) 2. apríla 2005. Jeho posledné slová boli „Nechajte ma ísť do domu Otca“. Telo Jána Pavla II. bolo od 4. apríla do 7. apríla 2005 vystavené verejnosti v Bazilike sv. Petra a pohreb sa konal 8. apríla 2005. Po ňom bolo telo Jána Pavla II. uložené v krypte pod Bazilikou sv. Petra v hrobke pápežov.
Po pohrebe pápeža Jána Pavla II. členovia kardinálskeho zboru zvolili nového pápeža - Benedikta XVI.
Životné dielo a postoje
Kritici Jána Pavla II. ho považovali za konzervatívca v Katolíckej cirkvi. Odmietal antikoncepciu, potraty, homosexualitu, eutanáziu, trest smrti. Napriek tomu patril k najvýznamnejším pápežom novodobej histórie.
Zanechal po sebe veľa dokumentov. Najdôležitejšími písomnými dokumentmi, ktorými sa pápeži obracajú na cirkev a veriacich sú encykliky (pápežský okružný list adresovaný pôvodne biskupom, dnes aj kňazom a veriacim na celom svete). Ján Pavol II. zverejnil v rokoch 1979 – 2003 celkovo 14 encyklík s rôznou tematikou.
Ján Pavol II. zverejnil v roku 1992 Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý je základnou učebnicou katolíckej náuky.
Apoštolský list Orientale lumen (Svetlo z východu - 1995) venoval Ján Pavol II. východnému kresťanstvu a zdôraznil v ňom potrebu zachovania východného dedičstva cirkvi. Počas svojho pontifikátu Ján Pavol II. vykonal vyše sto zahraničných ciest a navštívil aj miesta, ktoré žiadny pápež predtým nenavštívil (Veľkú Britániu, Portoriko, Egypt, či Rumunsko). Na týchto cestách prichádzal do styku s rôznymi náboženstvami a snažil sa nájsť s nimi spoločný základ. Modlil sa pri Múre nárekov v Jeruzaleme, bol prvým pápežom, ktorý navštívil islamskú mešitu, stretol sa duchovným vodcom tibetského budhizmu (dalajlámom), zlepšil vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a Židmi, upevňoval vzťahy s pravoslávnou cirkvou, ale nepodarilo sa mu navštíviť Rusko.
Ján Pavol II. sa ospravedlnil za prenasledovanie talianskeho filozofa a vedca Galilea Galileiho, za účasť Katolíckej cirkvi na obchode s otrokmi, za historické znevažovanie žien, za nečinnosť a mlčanie rímskokatolíckej cirkvi počas holokaustu, za popravu Jana Husa v roku 1415, za násilie na právach národnostných skupín a jednotlivcov, za štvrtú križiacku výpravu v roku 1204, či za hrubé zaobchádzanie misionárov k domorodému obyvateľstvu v Južnom Pacifiku.
Ján Pavol II. tvrdo kritizoval komunizmus ako aj americkú inváziu do Iraku. Veľkú kritiku si vyslúžil za podporu pravicových diktátorov (napr. Pinocheta v Chile). Niekedy sa mu tiež vyčíta, že kvôli svojim zahraničným cestám a iným mnohostranným aktivitám zanedbával kúriu, ktorá sa podľa niektorých dostala do istého úpadku.
„Ján Pavol Veľký“ a kanonizácia
Od smrti Jána Pavla II. veľa duchovných z Vatikánu hovorí o zosnulom pápežovi ako o Jánovi Pavlovi Veľkom. Takmer okamžite po jeho smrti vznikla iniciatíva vyhlásiť Jána Pavla II. za svätého. Toto presvedčenie vyjadril pápež Benedikt XVI. a Ján Pavol II. bol blahorečený (vyhlásený za blahoslaveného) 1. mája 2011 na námestí sv. Petra a Pavla vo Vatikáne. Pápež František oznámil presný dátum svätorečenia blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. na 27. apríla 2014. Kanonizácii (vyhláseniu za svätého) predchádza vyhlásenie za blahoslaveného a vyžaduje, aby bol kandidátovi pripísaný aspoň jeden zázrak. Jánovi Pavlovi II. sa pripisuje zázrak uzdravenia mexického chlapca Josého Herona Badilla, chorého na leukémiu (v roku 1990). Pápež Ján Pavol II. vzal chlapca do rúk, pobozkal ho a povedal mu, aby vypustil holubicu, ktorú držal v rukách. Po stretnutí s pápežom chlapec hneď vyzdravel.
Zopakujte si:
1. Odkiaľ pochádzal Ján Pavol II.?2. Čo vieš o cirkevnej kariére Jána Pavla II.?
3. Aké postoje Ján Pavol II. zastával?
4. Čo je kanonizácia a prečo bude Ján Pavol II. vyhlásený za svätého?
Použitá literatúra:
Tkadlečková, H.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19952. Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010