Latinský názov: Rosalia alpina Výskyt na území Slovenska napríklad:
-
Malé Karpaty
-
Biele Karpaty
-
Malá a Veľká Fatra
-
Vihorlat
-
Slovenské rudohorie
Biotop:
-
vyskytuje sa v svetlých bučinách, horských zmiešaných lesoch
-
obľubuje teplé južné svahy v podhorskom aj kotlinnom pásme
-
populácia s najväčším potom jedincov sa nachádzajú v pôvodných pralesných porastoch, kde sa nachádza množstvo odumierajúcich bukov
Vzhľad
-
Veľkosť tela: 15 až 38 mm
-
Telo je ploché a dlhé
-
Tykadlá samčekov sú asi dvakrát dlhšie ako ich samotné telo
-
Tykadlá samičiek sú kratšie ako tykadlá samčekov a svojou dĺžkou len o malý kus presahujú dĺžku tela samičky
-
Na krovkách a štíte sa nachádzajú typické škvrny, ktoré majú čiernu farbu a sú bledo obrúbené. Škvrny: veľká predná, spoločná priečna a malá zadná škvrna.
-
Škvrny sú premenlivé a z toho dôvodu je zaznamenaných mnoho farebných odchýlok – aberácií (jedince s úplne modrými krovkami, na ktorých sa nevyskytovali škvrny, ale aj jedince ktoré mali úplne čierne krovky) škvrna na štíte je tiež premenlivá.
-
Dospelé jedince (imága) sa prevažne objavujú na teplých južných svahoch
Rozmnožovanie
-
Samička kladie vajíčka, z ktorých sa vyvinú larvy. Vajíčka sú kladené do padnutých či odumierajúcich bukov, alebo do ich kôry. Larvy majú belavú farbu, telo lariev má valcovitý tvar, hlava je malá priečna. Keď sa larva dostane do posledného vývinového štádia ešte prezimuje a potom sa v máji až v júni zakuklí pod povrchom kmeňa.
-
Pri kladení vajíčok sa na vaječný obal dostávajú symbiotické organizmy z čreva samičky. Tieto symbiotické organizmy sa do lariev dostávajú pri prežieraní sa cez vaječný obal a pomáhajú larvám pri trávení buničiny. Vývin trvá dva alebo tri roky.
Larvy tvoria potravu pre ďatľov, dospelé jedince sa stávajú potravu pre lesné vtáctvo a rôzne hmyzožravce.
Dospelé jedince sa živia miazgou poranených stromov, nektárom sa neživia.