Muzeálna slovenská spoločnosť a Andrej Kmeť
Od druhej police 18. storočia sa postupne na Slovensku začali rozvíjať spolky ako dobrovoľné združenia obyvateľov. Ich hlavnou úlohou a cieľom bolo rozvíjať národné povedomie a šíriť osvetu.
Medzi významné spolky patrila aj Muzeálna slovenská spoločnosť:
-
Muzeálna slovenská spoločnosť (MSS) bola vedecká spoločnosť založená v roku 1893 v Martine.
-
Svoju činnosť začala v roku 1895.
-
V roku 1895, kedy začala svoju činnosť, sa prvým predsedom stal katolícky kňaz Andrej Kmeť, ktorý sa zaslúžil o jej aktívnu činnosť.
-
Združovala záujemcov o zbieranie, zhromažďovanie, odborné opatrovanie a sprístupňovanie pamiatok materiálnej a duchovnej kultúry Slovákov.
-
Hlavnými cieľmi spoločnosti boli založenie národného múzea, knižnice a organizovanie výskumnej vlastivednej a muzeologickej činnosti.
-
Nahrádzala tiež činnosť zrušenej Matice slovenskej.
Vydávala periodiká Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, na ktorý nadviazal poradím ročníkov Zborník Slovenského národného múzea.
Činnosť po roku 1918:
-
Po roku 1918 sa jej činnosť prelínala s činnosťou novozaloženej Matice slovenskej a Slovenského národného múzea.
-
V roku 1960 bola zrušená, pričom jej muzeálne zbierkové fondy prešli do fondov Slovenského národného múzea a archívne fondy a zbierky prevažne do Štátneho slovenského ústredného archívu v Bratislave, menšia časť do iných štátnych archívov.
|
Predsedovia Muzeálnej slovenskej spoločnosti
|
Andrej Kmeť – zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti:
Kňaz a vlastivedný bádateľ Andrej Kmeť sa výrazne zapísal do slovenského kultúrneho, politického a odborného diania druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia.
S jeho menom je spojený vznik dvoch významných inštitúcií – Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea.
Bol aj spoluzakladateľom katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Stelesňoval v sebe jednotu duchovného, vedeckého i osvetového činiteľa a nositeľa matičných ideí.
Náplň Kmeťovho života výstižne vyjadruje výrok: „Nežil sebe, žil Bohu, národu a vede,“ vytesaný na jeho pomníku v Banskej Štiavnici.
.jpg)
Základné životopisné údaje:
-
Narodil sa ako syn dedinského kováča. Bol najmladší z ôsmich detí.
-
Ako šesťročný začal chodiť do školy v Žarnovickej Hute, neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici. Napokon študoval teológiu v Ostrihome.
-
Už tu sa prejavila jeho životná záľuba – botanika.
-
Po štúdiách pôsobil ako miestny kaplán v Senohrade, neskôr ako farár v Krnišove.
-
Od roku 1906 žil na odpočinku v Martine.
-
Bol jeden z prvých slovenských vzdelancov, ktorý sa systematicky venoval archeológii. Pri svojich výskumoch v Beši vykopal a zachránil kostru mamuta.
-
Okrem archeológie sa venoval aj folkloristike. Už ako študent vydal zbierku vianočných ľudových piesní, počas kňazskej činnosti zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval doma i v zahraničí.
-
Roku 1873 zorganizoval expozíciu výšiviek z Hont na svetovej výstave vo Viedni, v roku 1891 prezentoval slovenské čipky na česko-slovenskej jubilejnej výstave a roku 1895 na Národopisnej výstave česko-slovenskej v Prahe. S týmito slovenskými vzácnosťami sa zúčastnil roku 1893 na svetovej výstave ženských prác v Paríži. Bol tiež, v roku 1904, na slovanskej výstave v USA. Spoluorganizoval výstavu čipiek v Martine, ktorá sa uskutočnila v roku 1887 a výstavu ľudovej umeleckej výroby v Honte roku 1895.
-
Z jeho iniciatívy bola roku 1910 založená účastinná spoločnosť Lipa v Martine a Výšivkárske družstvo v Skalici.
-
V oblasti geológie, mineralógie, paleontológie spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Našiel viacero nových druhov rastlín, preto podľa neho pomenovali okolo 40 rastlín, najmä ruží a húb.
-
Andrej Kmeť zostavil herbár, ktorý obsahuje 72 tisíc položiek, z toho 39 tisíc vyšších rastlín (okolo 6 tisíc ruží) a 33 tisíc nižších rastlín (25 tisíc húb slizoviek). Sústredil zbierku semien obsahujúcu 1733 vzoriek patriacich k 516 rodom.
-
Herbár je uložený v Slovenskom národnom múzeu.
-
Roku 1892 navrhol založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a s filiálkami vo všetkých Slovenských mestách. Sám vypracoval návrh jej stanov, ktoré boli prijaté. Tento jeho počin predstavuje historický medzník vo vývine slovenskej národnej vedy.
-
Bojoval aj proti alkoholizmu, založil školskú štepnicu, cirkevnú knižnicu, čitateľský spolok, roľnícku technickú a hospodársku knižnicu, ovocinársky spolok.
-
Písal popularizačné brožúrky a články nielen do slovenských časopisov a novín, ako boli napr. Obzor, Katolícke noviny, Národné noviny, Orol, Národný hlásnik, Pútnik svätovojtešský a iné, ale aj do inojazyčných, ako bol Österreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny, Deutsche botanische Monatschrift a pod.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM:
-
Myšlienka zriadenia národného múzea sa objavovala na Slovensku už od počiatkov národného obrodenia a vrcholila v čase vzniku Matice slovenskej.
-
Pevnejšie organizačné a zbierkotvorné základy potrebné na jeho inštitucionalizáciu však položila až v roku 1893 Muzeálna slovenská spoločnosť.
-
Od vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti je múzeum najdlhšie kontinuitne pôsobiacou národnou vedeckou a kultúrnou inštitúciou.
-
Múzeum podporilo napríklad vznik národnej knižnice, národného archívu i národnej galérie a v nemalej miere prispelo k vytvoreniu celonárodnej pamiatkarskej inštitúcie a reštaurátorských dielní.
-
Počas viac ako 100-ročného pôsobenia Slovenské národné múzeum, ktorého historické jadro vzniklo v centre národných snažení Slovákov v minulom storočí, v Turčianskom Svätom Martine, prešlo zložitým procesom formovania i početnými organizačnými zmenami.
-
Dnes už rozsiahla celoštátna inštitúcia spravuje vyše trojmiliónový zbierkový fond, ktorý dokumentuje predovšetkým hmotne vývoj prírody a spoločnosti na Slovensku, kultúru a život Slovákov doma i za hranicami, zmeny v živote krajiny a jej obyvateľov od čias formovania sa geologických vrstiev až po súčasnosť, charakterizovanú budovaním moderného demokratického štátu na konci druhého tisícročia.
Zopakujte si:
1. Vysvetlite spolkovú činnosť na Slovensku v 19. storočí.2. Vysvetlite postavenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti v 19. storočí.
3. Popíšte činnosť A. Kmeťa.
Použitá literatúra:
BARTL, J. a kol.: Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 2. vyd. 2006. SPN. Bratislava. ISBN80-10-00963-6PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
http://www.ecav.sk/?p=info/INFHist%C3%B3ria/udalosti/najstarsi_slovensky_zensky_spolok_Zivena_ma_140_rokov
http://www.snn.sk/index.php/osobnosti-slovenska/1443-andrej-kmet-zil-v-bohu-pre-narod-a-odovzdal-sa-slovenskej-vede
http://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Kme%C5%A5
http://www.snm.sk/?historia
Súkromné materiály autorky