Československí a slovenskí prezidenti –Antonín Novotný, Ludvík Svoboda

Vypracovala: Mgr. M. Koncošová

Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.

Ludvík Svoboda

Bol česko-slovenský generál a politik.

Počas druhej svetovej vojny velil 1. česko-slovenskému armádnemu zboru na východnom fronte.

Bol povojnový minister národnej obrany v rokoch 1945 až 1950.

V rokoch 1968 až 1975 bol prezidentom Československej socialistickej republiky.

Základné životopisné údaje:

• 25. novembra 1895, Hroznatín – 20. septembra 1979 Praha

• Po absolvovaní meštianskej školy navštevoval Zemskú poľnohospodársku školu vo Veľkom Meziříčí, kde získal agronomické vzdelanie, ktoré si doplnil praxou vo vinárstve v Rakúsku.

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA:

• Bol priamym účastníkom prvej svetovej vojny.

• Bol povolaný do rakúsko – uhorskej armády, odvelený na východný front.

• Tu padol do ruského zajatia, neskôr  vstúpil do československých légií v Rusku.

• L. Svoboda sa z vojny vrátil do už samostatného Československa v septembri 1920 v hodnosti kapitána, demobilizoval a ujal sa rodného hospodárstva.

MEDZIVOJNOVÉ OBDOBIE:

• V roku 1921 bol znova mobilizovaný v súvislosti s pokusom excisára Karla Habsburského znovuzískať trón v Maďarsku.

• Presvedčili ho, aby vstúpil do novotvoriacej sa československej armády, kde pôsobil vo viacerých funkciách a miestach.

• Následne 8 rokov slúžil na Podkarpatskej Rusi v 36. pešom pluku. V roku 1929 zložil štátnu skúšku z maďarského jazyka a 3 roky bol profesorom maďarčiny na vojenskej akadémii.

• Zúčastnil sa aj na prevedení mobilizácií v roku 1938.

• Potom na vlastnú žiadosť odišiel do pohraničnej oblasti brániť republiku pred nebezpečenstvom Hitlerovského Nemecka.

• Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava sa Svoboda zapojil do odboja na Morave. Tak ako všetci dôstojníci, aj on bol penzionovaný a hoci mu bolo ponúknuté dobre platené miesto, bol prepustený z armády a v júni 1939 odišiel do Poľska, kde sa stal veliteľom čs. vojenskej skupiny v Krakove.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA:

• Po porážke Poľska ustúpil na územie Poľska, ktoré obsadila červená armáda a tu sa dostal do sovietskeho zajatia a bol v internácii.

• Do konca roku 1939 nevidel L. Svoboda na území ZSSR perspektívu pre čs. vojenský odboj (ZSSR malo podpísaný s Nemeckom pakt o neútočení), a preto sa usiloval o odchod na západ.

• Svobodova skupina spadala na území ZSSR pod právomoc NKVD.

• V roku 1940 mu bolo naznačené, že sa musí vážne počítať so sovietsko – nemeckým konfliktom. L. Svoboda začala postupne odosielať po častiach čs. vojakov zo ZSSR, ale dbal na to, aby v ZSSR ostal istý potrebný počet vojakov pre prípadný začiatok vojny aj na východe.

• Keď Tretia ríša napadla ZSSR, bola podpísaná v Londýne čs. – sovietska zmluva o spolupráci, v ktorej bolo zakotvené, že na území ZSSR budú formovať československé vojenské jednotky.

• Vo februári 1942 začal L. Svoboda organizovať a cvičiť čs. vojenskú jednotku v Buzuluku. 

• Od prvopočiatku L. Svoboda pripravoval jednotku tak, aby bola schopná ihneď vystúpiť na fronte.

• Čs. vláda v Londýne uvažovala o tejto jednotke ako o symbolickej, nasadenej v posledných dňoch vojny. Na priamu žiadosť L. Svobodu Stalinovi bol čs. prápor v januári 1943 poslaný na sovietsko – nemecký front a nasadený prvýkrát do bojov pri Sokolove.

• V máji toho istého roku sa L. Svoboda stal veliteľom 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR a v januári 1944 bol povýšený na brigádneho generála a 11. septembra 1944, počas Karpatsko – duklianskej operácie, bol vymenovaný na čelo 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, kde vystriedal gen. Kratochvíla.

• Počas 2. svetovej vojny velil teda L. Svoboda postupne jednotke, práporu, brigáde, armádnemu zboru, zaradených do väčších útvarov Červenej armády sovietskeho frontu.

• V prvej vláde vymenovanej v Košiciach, v roku 1945, sa stal ministrom národnej obrany, a potom aj hlavným veliteľom čs. brannej moci.

• Oficiálne vystupoval nepoliticky a do KSČ vstúpil až po februári 1948. 

POVOJNOVÉ OBDOBIE:

• V rokoch 1948 – 1968 bol poslancom Národného zhromaždenia.

• Po februári 1948 ostal vo svojich funkciách, no v roku 1950 bol z funkcie ministra národnej obrany odvolaný a bol menovaný námestníkom predsedu vlády a predsedom čs. štátneho výboru pre telesnú výchovu a šport.

• V roku 1951 bol oboch funkcií zbavený a po odmietnutí predčasného dôchodku odišiel do rodnej obce, kde sa venoval družstvu.

• V novembri 1952 bol zatknutý, obvinený zo sabotáže výstavby čs. armády podľa sovietskeho vzoru a vyšetrovaný ŠTB.

• Vtedajší minister bezpečnosti Bacílek ho prišiel osobne navštíviť do väzenia a nechal mu nenápadne v cele britvu, aby mu umožnil spáchať samovraždu.

• Po mesiaci väzby bol prepustený (na zákrok vysokých sovietskych dôstojníkov, ktorí gen. L. Svobodu poznali z frontu) a znovu sa venoval družstvu ako čestný miestopredseda.

•  Z podnetu N. S. Chruščova bol v r. 1954 rehabilitovaný a pracoval vo Vojenskej akadémii KG v Prahe a neskôr na VHÚ.

• Venoval sa aj písaniu pamätí. Vznikli publikácie ako Z Buzuluku do Prahy a Cestami života I, II.

• Druhá časť pamätí Cestami života mu zakázali vydať a vyšla až v r. 1992.

VO FUNKCII PREZIDENTA:

• Dňa 30. 3. 1968 bol zvolený prezidentom ČSSR.

• V časoch pražskej jari patril k proreformnému krídlu a odmietol vymenovať prosovietsku robotnícko – roľnícku vládu a po internácii čs. predstaviteľov v Moskve odišiel do ZSSR, kde sa zúčastnil rozhovorov a podpísal i záverečný protokol o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.

NORMALIZÁCIA:

• Po prijatí moskovského protokolu bol L. Svoboda presvedčený, že sa môžu, aj keď nie v plnej miere, realizovať predstavy ozdravenia socializmu v prospech spoločnosti.

• Dňa 27. októbra 1968 Národné zhromaždenie schválilo zákon o federalizácii.

• L. Svoboda federalizáciu podporoval, vyjadrovala vývoj, ktorého dosiahlo Slovensko po 50 rokoch od založenia spoločného štátu.

• 30. októbra 1968 prezident potvrdil federalizáciu svojím podpisom v Bratislave na Hrade.

• Po pléne ÚV KSČ 14. novembra 1968 došlo k zmene vo vedení strany aj v aparáte. Zmena bola v prospech protireformačnej dogmatiky a v neprospech politikov Pražskej jari.

• Začali sa vytvárať podmienky pre návrat starých praktík.

• L. Svoboda po auguste pokračoval vo svojej prezidentskej aktivite, navštevoval pracoviská, stretával sa s predstaviteľmi rôznych odborov a verejného života.

• Podporoval rad projektov, ktoré považoval za impulz pre rozvoj ekonomiky, napríklad – stavbu metra, rozvoj družstevného bytového stavebníctva, aby sa riešila bytová núdza, otvorenie cesty pre pridruženú výrobu poľnohospodárskych družstiev.

• Navštívil viacej miest v celej republike. Venoval pozornosť a účinnú pomoc najmä východnému Slovensku, ktoré vyjadrilo svoj vzťah k prezidentovi v osemdesiatych rokoch odhalením sochy L. Svobodu vo Svidníku.

• Aby republika neupadla do izolácie, vykonal návštevu Iránu, Fínska, Japonska a prijímal návštevy štátnikov iných krajín.

• V pretrvávajúcej rozjatrenej situácii bol na pléne ÚV KSČ 17. apríla 1969 odvolaný z funkcie 1. tajomník A. Dubček a namiesto neho zvolený G. Husák.

• L. Svoboda podporil túto zmenu, videl v G. Husákovi „energického človeka, racionálne uvažujúceho, zapáleného stúpenca nevyhnutných opatrení“.

• Čoskoro sa ukázalo, že pre L. Svobodu priniesla táto zmena postupné umŕtvenie jeho doterajšieho politického vplyvu a vykázanie jeho pôsobenia do limitov ústavne vytýčených právomocí.

• Keď začali začiatkom roku 1970 stranícke a pracovné previerky, boli už hlavní predstavitelia demokratizačného programu zbavení všetkých funkcií a riadiacich postavení.

• Previerkovým komisiám nestačilo potrestať reformnú elitu, dokázali vylúčiť, alebo vyčiarknuť zo strany cez 400 000 ďalších komunistov, politicky angažovaných a odborne vyspelých ľudí. Ani Husák si pôvodne taký kádrový masaker neprial. Tiež L. Svoboda, dotknutý masovou likvidáciou intelektuálnych elít, neuspel v snahe niekoho z postihnutých uchrániť.

• Podľa niektorých autorov bol L. Svoboda spoluzodpovedným za normalizáciu. Podľa iných prezident L. Svoboda nemohol proces normalizácie ovplyvniť, aj keď bol formálne prizvaný do politbyra KSČ.

DRUHÉ VOLEBNÉ OBDOBIE:

• Dňa 22. marca 1973 bol L. Svoboda znovu zvolený do funkcie prezidenta.

• Už predtým, 18. 6. 1972, ho postihla mozgová príhoda.

• Zdravotné problémy sa opakovali a 25. apríla 1974 bol postihnutý infarktom pľúc (pľúcna embólia) a následne mal niekoľko mozgových príhod.

• Úrad prezidenta vykonávať nemohol.

• Podľa niektorých historikov a publicistov L. Svoboda lipol na svojej funkcii a nechcel rezignovať.

• Podľa spomienok jeho dcéry Zoe Klusákovej – Svobodovej však Gustáv Husák nechcel prijať jeho demisiu. Zdôvodňoval to tým, že nie je jasné, kto by mohol byť jeho nástupcom, že spoločnosť nie je na zmenu prezidenta pripravená a prijala by ju s nedôverou.

• Prezidentské funkčné obdobie bolo predčasne ukončené až na základe na tento účel prijatého ústavného zákona č. 50/1975 Zb. v roku 1975.

• Prezidentom bol zvolený Gustáv Husák.

Dôchodok:

• Po zvyšok svojho života žil L. Svoboda so svojou manželkou Irenou v Prahe – Břevnove, v rodinnej vilke, ktorú Svobodovi vlastnili ešte pred nástupom do prezidentskej funkcie.

• Zomrel 20. septembra 1979.

• Irena Svobodová ho nasledovala za desať mesiacov 17. júla 1980.

• Pohreb bol štátny, vojenský, rakva bola prepravovaná na delovej lafete z Hradu na koniec Letnianskej pláne, kde bola preložená do pohrebného vozu za zvuku vojenskej piesne 1. čs. armádneho zboru v ZSSR „Smer Praha“ a odvezená do krematória.

• Na rozdiel od pohrebov predchádzajúcich prezidentov účasť verejnosti nebola organizovaná, napriek tomu L. Svobodu sprevádzali tisíce občanov, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť.

Zopakujte si:

1. Vymenujte prezidentov, ktorí boli vo funkcii do nástupu L. Svobodu.

2. Uveďte základné fakty o pôsobení L. Svobodu počas prvej svetovej vojny.

3. Uveďte základné fakty o pôsobení L. Svobodu počas druhej svetovej vojny.

4. Uveďte základné fakty o pôsobení L. Svobodu vo funkcii prezidenta.

5. Uveďte základné fakty o pôsobení L. Svobodu počas normalizácie.

Použitá literatúra:

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://www.hrad.cz/en/president-of-the-cr/former-presidents/ludvik-svoboda.shtml

http://www.ludviksvoboda.cz/cz/zivotopis-v-datech

https://www.hrad.cz/cs/prezident-cr/prezidenti-v-minulosti/ludvik-svoboda.shtml

Súkromné materiály autorky

Zdroj obrázka:

http://www.hrad.cz/en/president-of-the-cr/former-presidents/ludvik-svoboda.shtml