Vypracovala: Mgr. Halušková
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner : básnická poviedka, má päť častí:
1. V zasneženom parku 2. Pokračovanie jarné 3. Letná noc na vode 4. Padajú listy 5. Po desiatich rokoch
Postavy:
básnik - samotný autor
Žena - krásna, básnikova inšpirácia
Forma: dialóg medzi básnikom a ženou
Prostredie: park v Bratislave Téma: stretávanie a dialógy básnika a ženy v parku, odlúčenie, po 10 rokoch Idea: oslava ženy, téma lásky ako trvalá hodnota
1. V zasneženom parku – básnik je očarený krásou okoloidúcej ženy, prihovorí sa jej. Aj keď ona spočiatku rozhovor odmieta, neskôr sa osmelí. Až keď sa básnik predstaví, žena zisťuje, s kým má tú česť. Básnik jej skladá komplimenty, že už dávno chcel napísať báseň o niečom tak krásnom ako je ona.
2. Pokračovanie jarné – kapitola sa začína opisom prírody, v ktorej sa prechádza krásna žena. Neskôr sa k sebe básnik so ženou správajú intímnejšie – objímajú sa, bozkávajú. 3. Letná noc na vode – začína sa priamym vstupom do deja, ktorý sa odohráva na neznámom mieste, kde veslujú na loďke. Žena sa snaží pochopiť zmýšľanie básnikov. Básnik jej aj naďalej vyznáva svoje city a chce s ňou ostať naveky.
4. Padajú listy – Básnik opisuje prírodu a neznáma sa k nemu správa chladne. Táto kapitola je plná melanchólie ako samotná jeseň. Básnik prirovnáva lásku k čaši alebo vinobraniu, teda k niečomu dospelému, zrelému a vážnemu. Žena má však slzy v očiach a lúči sa s básnikom. Nechce, aby padol tieň všednosti na ich vzťah.
5. Po desiatich rokoch –Uplynulo desať rokov. Básnik a žena sa opäť stretajú. Žena po celý čas čítala jeho verše a teraz nevie, či má veriť jeho peru, či hlasu.
Oj, v živote je toľká krása skrytá,
že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú
pred húfmi ľudí večne zapariacich.
Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja.
Nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
Nepatriť nikdy medzi neveriacich.
A milovať -
Pri týchto slovách žena básnika zastaví, pretože si spomenie na ich lásku.