Vypracovala: Mgr. Halušková
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: báseň
Lit. obdobie: medzivojnové obdobie
Téma: láska a vzťah muža a ženy
Idea: básnik vyjadruje svoju lásku k žene, ale vždy sa nájdu nejaké protiklady a pochybnosti, ktoré zabraňujú ich vzťahu
Básnická zbierka, je venovaná ľúbostným motívom. Pre Lukáča bolo charakteristické, že si všímal najmä protiklady, protirečenia a kontrasty. Zdalo sa mu – a naznačil to i názvom zbierky, že aj láska je plná rozporov a paradoxov. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu, plnú bolestí, pochybností.
Báseň: Paradoxon
V tejto básni básnik chápe lásku ako problematický cit a myslí si, že je plná zábran a prekážok, uvažuje, či je láska stály cit alebo nie.
Myslí si že nesmie byť šťastný, lebo šťastie pominie, a preto bude nešťastný a toho sa bojí najviac (Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie. Len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.)
Báseň: Večná parabola
Básnik neverí v čistú, úprimnú lásku, cíti tu protiklad zmyslu a intelektu, skeptický postoj k láske.
Cíti, že bez ženy nie je jeho život úplný: (Bez teba som len polčlovek)
Básnik vie, že jeho problém tkvie v tom, že žena nemôže splniť všetky jeho túžby: (nestačí polovičatosť, nestačí prítuľ líc, hra naša hrou je hazardnou, chcem všetko, alebo nič).
Báseň: Modla v prachu
Hovorí tu o láske, ktorá sa na lásku iba hrá.On sám seba viní za to,že žil v klamstve a nechcel si to priznať.Milovanú osobu si prikrášlil a zidealizoval a teraz keď konečne otvoril oči sa mu jeho predstava úplne zrútila.