Čo sú neživé zložky prostredia?
Neživé zložky prostredia sú nevyhnutné pre život organizmov. Neživé zložky prostredia sú súčasťou neživej prírody a patrí medzi ne:
-
slnečná energia,
-
svetlo,
-
teplo,
-
voda,
-
vzduch,
-
pôda.
Slnečná energia
Slnečná energia je najdôležitejšou energiou pre všetky organizmy na Zemi.
Slnečná energia poskytuje svetlo, ktoré je základným zdrojom energie potrebnej pre fotosyntézu zelených rastlín.
Slnko vydáva infračervené žiarenie, ktoré pohlcuje zem a zohrieva ju, poskytuje tak teplo pre organizmy.
Slnko vydáva aj ultrafialové žiarenie, ktoré je pre organizmy škodlivé. Najväčšiu časť ultrafialového žiarenia zachytáva ozónová vrstva atmosféry.
Svetlo
Svetlo zo slnkaovplyvňuje život organizmov, ich životné procesy, napríklad obstarávanie potravy, hniezdenie, rozmnožovanie a pod.
Nároky organizmov na svetlo sú rôzne. Niektoré denné svetlo vyhľadávajú, niektoré sa pred ním ukrývajú.
Podľa toho ich delíme na:
-
svetlomilné,
-
tieňomilné,
-
temnomilné.
Svetlomilné organizmy vyhľadávajú denné svetlo, napríklad púštne, stepné, horské a tundrové rastliny. Našou svetlomilnou rastlinou je smrekovec opadavý, ktorý rastie na krajoch lesov. Niektoré rastliny pri nedostatku svetla sa za svetlom ťahajú, obracajú za ním listy a kvety.
Smrekovec opadavý – svetlomilná rastlina
Tieňomilné organizmy sú citlivé na denné svetlo, nadbytok svetla im škodí. Viac svetla môže vyvolať poškodenie rastliny. Medzi tieňomilné rastliny patria lesné byliny, machy, paprade, komáre.
Mach rastie v tieni stromov
Temnomilné organizmy sú pôdne, jaskynné živočíchy a organizmy žijúce v hlbokom mori. Pred svetlom sa ukrývajú, napríklad dážďovky, krt podzemný a pod.
Krt podzemný – žije v podzemných chodbičkách
Živočíchy vzhľadom na aktivitu počas dňa či noci delíme na:
-
denné živočíchy,
-
nočné živočíchy.
Denné živočíchy prejavujú aktivitu počas dňa, napríklad medveď, daniel škvrnitý.
Nočné živočíchy prejavujú aktivitu počas noci, napríklad nočné motýle, výr skalný, potkan.
Teplota
Zdrojom tepla je slnečné žiarenie. Organizmy ho získavajú teda zo slnka, ale aj z iných zdrojov.
Teplo pôsobí na látkovú výmenu organizmov, klíčenie rastlín, dozrievanie plodov, opadávanie listov, rozmnožovanie, atď.
Nároky organizmov na teplo sú rôzne. Podľa toho ich delíme na:
-
teplomilné,
-
chladnomilné.
Teplomilné organizmysú rastliny a živočíchy, ktoré potrebujú pre svoj život veľa tepla. Patria sem rastliny a živočíchy žijúce v tropických a subtropických oblastiach, napríklad paprika, rajčiak, melón, komár, kliešť.
Paprika – teplomilná rastlina
Chladnomilné organizmy sú jedince, ktoré neznášajú vysoké teploty prostredia. Patria sem rastliny a živočíchy, ktoré žijú v arktických a subarktických oblastiach, u nás v alpínskych polohách, napríklad borovica limba, kosodrevina, kamzík, svišť.
Kamzík – žije vo vysokých pohoriach s nízkymi teplotami
Teplota vonkajšieho prostredia ovplyvňuje teplotu tela niektorých živočíchov. Podľa toho živočíchy delíme na:
-
živočíchy s nestálou teplotou tela,
-
živočíchy so stálou teplotou tela.
Živočíchy s nestálou teplotou tela – sú ovplyvňované teplotou prostredia, v ktorom žijú. Čím je vyššia teplota prostredia, tým sú aktívnejšie. Napríklad hady a jašterice.
Slepúch lámavý – živočích s nestálou teplotou tela
Živočíchy so stálou teplotou tela - nie sú ovplyvňované teplotou okolitého prostredia. Teplotu svojho tela regulujú činnosťou svalov, potením a podobne.
Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN – Mladé letá, s.r.o., Bratislava, 2011. s. 92-95.Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Mosshttp://en.wikipedia.org/wiki/Mole_(animal)
http://en.wikipedia.org/wiki/Capsicum
http://en.wikipedia.org/wiki/Rupicapra
http://en.wikipedia.org/wiki/Anguis_fragilis