Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Ľudová slovesnosť má nezastupiteľné miesto v kultúrnom vývine každého národa.
Folklór – názov vznikol v Anglicku v 19. storočí. Názov pochádza zo slova folklore – vedomosti ľudu.
Folkloristika (národopis, etnografia) – veda, ktorá sa zaoberá výskumom folklóru.
Ľudovú kultúru tvorí:
-
Ľudová slovesnosť
-
Ľudová hudba
-
Ľudový tanec
-
Ľudové zvyky a obyčaje
-
Ľudové výtvarníctvo
-
Ľudová architektúra (staviteľstvo)
Ľudová slovesnosť:
-
Jedná sa o slovesné výtvory.
-
Vznikala v ľudovom kolektíve.
-
Nepoznáme jej konkrétneho autora.
-
Šírila sa ústnym podaním.
-
Šírila sa z pokolenia na pokolenie.
-
Má teda rôzne varianty a modifikácie (obmeny).
-
Vznikala pri práci i pri zábavách a významných príležitostiach (svadby, krsty, pohreby,...)
-
Jej počiatky spadajú ešte do čias predtriednej spoločnosti.
-
Je omnoho staršia ako umelá literatúra.
-
Ľudová slovesnosť výrazne ovplyvnila vývoj umelej literatúry – najmä napr. v období romantizmu. Mnohí autori vychádzajú vo svojej tvorbe práve z ľudovej slovesnosti.
-
Ľudová slovesnosť nikdy nezanikla, súbežne s a rozvíjala spolu s umelou literatúrou a rozvíja sa aj dnes.
Druhy a žánre ľudovej slovesnosti: Rozdeľujeme ich na:
-
Básnické – lyrické a epické
-
Prozaické
-
Dramatické
Kratšie epické žánre:
PRÍSLOVIA – sú najčastejšie obrazné výpovede, ktoré v sebe nesú stáročiami nahromadenú ľudskú múdrosť, skúsenosť a pravdu.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Kto nepracuje, nech neje.
POREKADLÁ – svojou formou sú veľmi blízke prísloviam. Ich obsahom ale nie je ľudová múdrosť ako v prísloviach. Jedná sa o zaužívané rečové zvraty, ktoré sa používajú pri rozličných príležitostiach.
Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia. Bez vetra sa ani lístok nepohne.
PRANOSTIKY - sú výsledkom dlhoročnej ľudovej skúsenosti z pozorovania prírodných úkazov a javov. Zároveň sú predpoveďou budúcich vecí, najmä počasia.
Svätá Barbora ťahá sane do dvora. Prešli Hromnice, koniec sanice.
HÁDANKY – inotajne pomenúvajú nejaký predmet, jav, osobu pomocou iného predmetu, javu a osoby. Úlohou osoby je uhádnuť, čo daná hádanka ukrýva.
Ktorý vták má na konci raka? (straka) Strieborné ovce, rohatý pastier. Čo je to? (hviezdy a mesiac)
VYČÍTANKY – deklamačná ľudová poézia určená na vyčítavanie, vyraďovanie osôb. Spája sa predovšetkým s detskými hrami. Vyznačuje sa určitými jazykovými osobitosťami. Vedľa seba stojace slová často významovo nesúvisia, často sa v nich využívajú cudzie slová, skomoleniny cudzích slov, ale aj slová bez akéhokoľvek vecného významu.
Ene, bene, cici, né,
abri, fabri, dominé,
im brot, fir ty not,
aja, vaja, dika menti
von!
REČŇOVANKY – (riekanky) – boli to najčastejšie príhovory detí na adresu zvierat.
Hijó, hijó na koníčku
Hijó, hijó na koníčku,
do Prešova po pšeničku.
Hijó, hijó na koni,
pojedli psi pirohy,
iba jeden ostal,
Jankovi sa dostal.
Dramatické žánre ľudovej slovesnosti:
Patria sem predovšetkým rôzne obradné hry, napr. čarovanie, zariekanie, chodenie na „Tri krále“, chodenie s betlehemom. Dochovali sa aj zvyky kalendárnych obradov, napr. vynášanie Moreny, preskakovanie jánskych ohňov,..
Väčšina dramatických žánrov predstavuje spojenie spevu, hovoreného textu a tancov.
Diela slovenskej literatúra ovplyvnené ľudovou slovesnosťou:
Ľudová slovesnosť ovplyvňovala umelú literatúru veľmi výrazne a ovplyvňuje ju aj v súčasnosti. Veľký vplyv na umelú literatúru mala predovšetkým kvôli vykresleniu pozitívnych vlastností človeka, jeho vzťahu k svetu a životu, vyzdvihovaním stabilného systému hodnôt.
Martin Bošňák – Píseň o sigetském zámku – obdobie humanizmu a renesancie
Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola – obdobie baroka
Samo Chalupka – Koníku môj vraný, Sen, Zrada, Junák – obdobie romantizmu
Ján Botto – Báj na Dunaji, Povesť bez konca, Žltá ľalia, Margita a Besná – obdobie romantizmu
Janko Kráľ – Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo Váhua divnýJanko – obdobie romantizmu
Ján Kalinčiak – Mních, Orava, Bojovník, Šuhaj zabitý,... – obdobie konca romantizmu
P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena – obdobie realizmu
Ivan Krasko – Mamka, sladká mamka, Tajné moje piesne – obdobie slovenskej literárnej moderny
Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia - obdobie prózy naturizmu
Margita Figuli - Tri gaštanové kone - obdobie prózy naturizmu
František Švantner – Nevesta hôľ - obdobie prózy naturizmu
Milan Rúfus – Kniha rozprávok – slovenská literatúra po roku 1945
Ľubomír Feldek – Modrá kniha rozprávok - slovenská literatúra po roku 1945
P. O. HVIEZDOSLAV - EŽO VLKOLINSKÝ:
-
Ide o prvý z tzv. vlkolinskych eposov.
-
Vlkolín je básnické pomenovanie Vyšného Kubína, autorovej rodnej dediny.
-
V diele autor zobrazil celý rad typov, postáv a figúrok zo zemianskeho prostredia a ľudového prostredia, zachytil ich zvyky, obyčaje.
-
Zameral sa na proces postupného splývania zemanov s ľudom.
-
Zemania sa neodlišujú od sedliakov majetkom (napr. sedliaci Bockovci sú bohatí) ani spôsobom obživy (Estera aj Eliáš obrábajú polia, sami vykonávajú roľnícke práce), ale len zvykmi, oblečením (napr. zeman nosil čiernu súkennú mentieku a sedliak súkenný kožuch) a hlavne udržiavaním odstupu od sedliakov v dedine aj tým, že deti krstili biblickými menami, napr. Ezechiel, Efraim, Jakub,...
-
Sedliaci sa veľmi menili – tí chudobnejší sú paholkami, pracujú na cudzích gazdovstvách a bohatší sú rovnocennými partnermi zemanov. Často sa im majetkovo darí lepšie. Sú hrdí, dodržiavajú svoje zvyky, aj keď sa im zemania vysmievajú. Eža považujú za dobrú partiu nielen preto, že je zeman, ale predovšetkým preto, že je rozumný a šikovný gazda.
Krátky dej:
Po smrti váženého zemana Beňa Vlkolinského sa paňou domu a jeho majetku stala Estera Vlkolinská, Beňova manželka. Sama sa starala o majetok a sama vychovávala ich jediného syna – Eža. Mladý muž sa zaľúbil do pekného dievčaťa – Žofky Bockovie, ktorá ale nepochádzala zo zemianskeho rodu. Jej rodičia boli sedliaci. Ežo sa ale rozhodol, že si Žofku zoberie aj napriek tomu, že nepochádza zo zemianskej rodiny. Úplne iný názor na ich vzťah má ale Estera Vlkolinská, Ežova matka. Estera bola zarytou zemiankou, tvrdou a panovačnou ženou. Nebola ochotná rešpektovať rozhodnutie svojho syna, sedliackou dievčinou opovrhuje, chce, aby si Ežo zobral za ženu len dievča zo zemianskej rodiny. Ona mu ju dokonca aj vybrala – Ežovou ženou sa mala stať Marka Tomášovie.
Ežo sa s matkou veľmi poháda a odíde z domu. Prichýli ho jeho strýko – Eliáš Vlkolinský. Eliáš patril tiež medzi zarytých zemanov. Eža prijal do svojho domu len z vypočítavosti, aby nahneval Esteru, ktorú nikdy nemal rád. Aj na svojho brata Beňa mal ťažké srdce, lebo Beňovi dali rodičia vzdelanie, zatiaľ čo on musel drieť na hospodárstve. Beňovi dokonca neprišiel ani na pohreb.
Eža privítal teda s otvorenou náručou. Získal v ňom lacnú pracovnú silu. Neskôr mu vystrojil aj veľkú svadbu. Estera na svadbu neprišla a celé roky svojho syna neprijala. Jej srdce sa otvorilo až po stretnutí s vnukom Benkom, ktorý si ju získal a vzápätí do svojho domu prijala aj syna s manželkou.
Zopakujte si:
-
Vysvetlite znaky ústnej ľudovej slovesnosti.
-
Nájdite diela v slovenskej literatúre, v ktorých je vplyv ústnej ľudovej slovesnosti výrazný.
-
Porovnajte vplyv ústnej ľudovej slovesnosti v rôznych literárnych obdobiach v slovenskej literatúre.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 1-31-109
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
VALKOVIČOVÁ, B.: Už sa skúšok nebojím. 1. vyd. 2002. MiKe Bratislava. ISBN 80-89080-35-9
http://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/2025-zakliata-panna-vo-vahu-a-divny-janko-janko-kral/