Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
DOBROSLAV CHROBÁK – 1907 – 1951
Kamarát Jašek – zbierka noviel
Drak sa vracia – dielo radíme k najlepším dielam lyrizovanej prózy. Ide o novelu, ktorú autor uviedol mottom:
„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“ (J. Conrad: Lord Jim).
Rozprávkový dej sa odohráva v prostredí tatranskej prírody, má až baladický charakter a výrazne využíva tajomstvo a výrazové prvky lyriky.
Hlavné postavy: Martin Lepiš, prezývaný Drak Šimon Jarjabek a jeho žena Eva
Drak je symbolom obetavej prometeovskej snahy slúžiť a pomáhať ľuďom, ale je aj človekom, ktorý „nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým... i proti sebe samému.“ Autor postavu Draka spracoval originálnym spôsobom. Drak je v mysliach ľudí záporná postava – je tajomný, má neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, uhrančivý pohľad, vraj šíri zlo a nešťastie. V skutočnosti ide o uzavretého samotára, do spôsobu života ktorého dedinčania vlastnou vinou nepreniknú.
Krátky obsah:
Nikto z dediny netušil, kde sa tam Drak vzal. Ako maličké dieťa ho našiel starý Lepiš Madlušovie na ceste z jarmoku a vzal si ho k sebe. Vychovával ho v dome bez detí a ľudí a postupne ho priúčal k hrnčiarskemu remeslu. V jeden deň starý Lepiš záhadne zomrel. Martin Lepiš vtedy žil v starej vyžihárni za dedinou. Zaľúbila sa doňho najkrajšia dievčina z dediny – Eva. Drak ale nevedel splynúť so životom dedinčanov. Tí ho postupne začali nenávidieť a pripisovali mu všetko zlé, čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že Drak má čarodejnú moc a je príčinou všetkým živelných pohrôm, ktoré zasiahli dedinu. Provokoval ich tajomnosťou, sebestačnosťou, silou a samotárstvo. Ich nenávisť zašla až tak ďaleko, že sa ho rozhodli zbaviť.
Napokon Drak skutočne v jeden deň zmizol. Eva naňho roky čakala, až sa napokon vydala za žiarlivého Šimona Jarjabka. Vydala sa za neho bez lásky, nikdy sa ho nenaučila skutočne milovať. Nešťastia v dedine pokračovali aj po drakovom odchode. V horách sa zapaľovali ohne a hrozilo, že dedinčania prídu o dobytok vyhnaný na pašu do hôr. Nikto z dediny nechcel riskovať život a ísť zachrániť statok. Vtom sa ako blesk z jasného neba objavil v dedine Drak. Postavil sa do dvier krčmy a dedinčanov oznámil, že im statok zachráni a privedie ho z hôr do dediny. Nikto mu neveril, ale poslali ho do hôr. Na cestu s ním sa vydal Jarjabek. Jarjabek na neho žiarlil, rozširoval o ňom po dedine reči, že Drak sa rozhodol odviesť stádo do Poľska, tam ho predať a ponechať si peniaze. Jarjabek dokonca zišiel do dediny z hôr skôr ako Drak, označil Draka za zradcu a podpálil mu chalupu.
Drak ale bojoval do posledných síl. Napokon samu podarilo vrátiť sa do dediny a priviesť aj stádo. Bojoval o svoju česť, šťastie s novou družkou, ktorú si priviedol so sebou. Veľmi túžil po prijatí do dedinského spoločenstva. Na konci príbehu sa dozvedáme, že starká, ktorá príbeh rozpráva na priadkach, je Eva, hrdinka príbehu, spomínajúca na svoju mladosť.
JANKO KRÁĽ:
J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku 1848 spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy.
J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa.
Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektívnejším a najrevolučnejším básnikom Štúrovskej školy.
Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
Dej:
Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie.
Dostal prezývku „divný“, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu. K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada.
Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická.
STANISLAV ŠTEPKA:
Slovenský spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec, textár.
-
Stanislav Štepka je autorom mnohých divadelných hier.
-
Jeho divadelné hry sa vyznačujú originálnym humorom a dedinským dialektom.
-
V hrách využíva svojský jazyk obohatený o slangové slová, nárečové prvky, príslovia, porekadlá.
-
Hry majú originálnu štruktúru – dramatický text striedajú piesne, autentické výpovede, monológy postáv.
-
Autor výrazne využíva humor a satiru. Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita, moderný spôsob života.
-
V hrách vystupujú predovšetkým obyčajní ľudia, ktorí sa na všetky udalosti dívajú priamo, detsky naivne, čím zvýrazňujú absurdnosť a abnormálnosť sveta okolo nás.
Jááánošííík
-
Divadelná hra s podtitulom Správa o hrdinovi alebo hra na hrdinu.
-
Patrí medzi najznámejšie hry Radošinského naivného divadla.
-
Hra s prvkami moderny.
-
Zameraná je na kritiku falošných mýtov a ideálov, ošúchaných hesiel a fráz, teda nie je zameraná na satiru samotnej jánošíkovskej tradície.
-
Začína sa prológom Zrodenie legendy a končí sa epilógom Koniec legendy.
-
Tvoria ju viaceré scénky, ktorých názov je odvodený z ľudových piesní a z Bottovej skladby Smrť Jánošíkova: Zlatým povojníčkom povíjala, No príde, i prísť musí, Keby slnko znalo, Smrť Jánošíkova, Malá čiastka zeme, Tečte slzy, prúdmi tečte,...
-
Základom hry sú vtipné dialógy, komentáre, repliky, slovné hry a paródie.
-
Veľmi zaujímavá je Jánošíkova reč – je poprepletaná citátmi z klasických diel slovenskej literatúry.
-
Hra nemá dej v pravom slova zmysle, je to montáž rôznych scénok a pesničiek.
Krátka ukážka:
Jánošík: Mamička, Anička, sused Samo, čo je? Čo sa udialo za tie dni a noci, čo som nebol doma.
Samo: Nič zvláštneho. Robíme na pánskom i po nocách doma, a do kostola chodýme, sem - tam sa volado narodí ba volakerí už i pomreli. A tak.
Anička: Jurko, predsa si prišiel? Moja láska! My love! Jánošík. Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený.
Mamička: Nič zvláštne, iba otec umrel. Zopakujte si:
-
Vysvetlite znaky ústnej ľudovej slovesnosti.
-
Nájdite diela v slovenskej literatúre, v ktorých je vplyv ústnej ľudovej slovesnosti výrazný.
-
Porovnajte vplyv ústnej ľudovej slovesnosti v rôznych literárnych obdobiach v slovenskej literatúre.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 1-31-109
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
VALKOVIČOVÁ, B.: Už sa skúšok nebojím. 1. vyd. 2002. MiKe Bratislava. ISBN 80-89080-35-9
http://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/2025-zakliata-panna-vo-vahu-a-divn
y-janko-janko-kral/