Československí a slovenskí prezidenti – Gustáv Husák

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.

JUDr. Gustáv Husák, CSc. bol slovenský politik, prezident ČSSR.

• jar 1945: člen Dočasného ústredného výboru (zriadený na oslobodenej časti Česko-Slovenska)

• 1949-1951 a 1968 (31. augusta)-1989: člen Ústredného výboru (okrem rokov 1949-1951) a člen jeho Predsedníctva

• 1969 (apríl)-1987: vodca strany („prvý tajomník“, od roku 1971 „generálny tajomník“)

• 1987 (17. december): abdikoval z funkcie generálneho tajomníka (nastúpil Miloš Jakeš)

Komunistická strana Slovenska

• 1933-1940: člen – „salónny komunista“

• 1943-1944: člen 5. ilegálneho ústredného výboru

• 1944-1950 a 1968-1971: člen ústredného výboru

• 1944-1945: podpredseda

• 1968 (28. august)-1969: vodca strany („prvý tajomník“)

Slovenská národná rada

• 1943-1944: jeden z jej hlavných organizátorov

• 1944-1950 a 1968 (december)-1971: poslanec

• 1944-1950: člen predsedníctva

• 1944-1945: podpredseda

Zbor povereníkov

• 1944-1945: povereník vnútra

• 1945-1946: povereník dopravy a techniky

• 1946-1950: predseda zboru povereníkov

• 1948-1950: povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu

Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie

• 1945-1951 a 1968-1975: poslanec

• 1969-1975: člen predsedníctva

Česko-slovenská vláda

• 1968 (apríl-december): podpredseda

Prezident Česko-Slovenska

• 1975-1989: prezident Česko-Slovenska

Základné životopisné údaje:

Narodenie: 10. januára 1913, Bratislava - mestská časť Dúbravka

Úmrtie: 18. novembra 1991, Bratislava

Vzdelanie: Univerzita Komenského v Bratislave

Strana: Komunistická strana Česko-Slovenska

• Študoval na gymnáziu v Bratislave.

• Od roku 1933 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

• V roku 1937 ukončil štúdium ziskom doktorátu práv.

• Počas štúdia na gymnáziu pôsobil aj ako funkcionár školskej samosprávy.

• Počas štúdia na právnickej fakulte Univerzity Komenského vstúpil do Komunistickej strany Československa.

• Prispieval do ľavičiarskej kultúrno-politickej revue DAV a tu sa aj zapojil do ľavicového Zväzu slovenského študentstva a stal sa vedúcou osobou Socialistického spolku akademikov.

• Od marca 1934 písal do časopisu Šíp.

• V polovici 30. rokov 20. storočia pracoval ako úradník.

Slovenské národné povstanie

• Za Slovenského štátu vyvíjal ilegálnu činnosť – bol členom vedenia mestskej organizácie KSS v Bratislave, spolu s Karolom Šmidkem a Ladislavom Novomeským bol členom piateho ilegálneho výboru KSS.

• V novembri roku 1940 bol spolu s ďalšími zhruba 100 komunistami uväznený v koncentračnom tábore v Ilave, onedlho však bol prepustený na podmienku.

• 22.mája 1942 bol zatknutý agentom ÚŠB pre podozrenie z protištátnych aktivít, v tomto prípade ho Krajský súd v Bratislave oslobodil v novembri 1943.

• Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici (bol spolutvorcom a signatárom jej programu, tzv. Vianočnej dohody).

• V Zbore povereníkov mal na starosti povereníctvo vnútra a po potlačení povstania Nemcami sa cez Donovaly stiahol spolu s ostatnými partizánmi do hôr.

1945 - 1968

• Vo voľbách v roku 1946 vyhrala voľby na Slovensku Demokratická strana so ziskom okolo 60%. V júni sa jednotnej fronte českých politických strán s podporou G. Husáka podarilo donútiť predstaviteľov DS k podpísania tzv. tretej pražskej dohody.

• Neskôr bol vymenovaný za predsedu Zboru povereníkov.

• V roku 1950 G. Husáka odvolali z postu predsedu Zboru povereníkov, vo februári 1951 ho zatkla polícia a nasledoval vykonštruovaný súdny proces s „buržoáznymi nacionalistami“, ktorý sa uskutočnil v apríli roku 1954 v Bratislave.

• G. Husák bol v odsúdený na doživotie.

• V roku 1960 mnoho väzňov, vrátane G. Husáka, aj zásluhou českých reformných historikov prepustili a v roku 1963 rehabilitovali.

• V druhej polovici 60. rokov bol jednou z popredných osobností reformného prúdu.

• Podporoval obrodný proces roku 1968 a vystupoval ako spolupracovník Alexandra Dubčeka.

1968 - 1989

• V apríli 1968 sa stal podpredsedom vlády.

• Po príchode intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa zúčastnil moskovských rokovaní so sovietskou stranou.

• Roku 1969 nahradil Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.

• V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ a túto funkciu vykonával až do 17. decembra 1987, kedy na jeho miesto nastúpil Miloš Jakeš .

• V roku 1975, po abdikácii L. Svobodu so súhlasom Sovietov, bol zvolený za prezidenta ČSSR.

• Znovuzvolený bol v rokoch 1980 a 1985.

• V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš.

• Po študentských demonštráciách a spoločenských zmenách v novembri 1989, keď už bolo jasné, že definitívne padne železná opona a s ňou aj vláda jednej strany, 10.decembra vymenoval do funkcie „vládu národného porozumenia“ Mariána Čalfu a v ten istý deň odstúpil po 14 rokoch strávených na pražskom hrade.

Zopakujte si:

1. Uveďte mená predchádzajúcich prezidentov v našich dejinách.

2. Charakterizujte pôsobenie G. Husáka v politických funkciách.

3. Uveďte charakteristiku pôsobenia G. Husáka vo funkcii prezidenta.

Použitá literatúra:

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_Hus%C3%A1k

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=735

Zdroj obrázka:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gust%C3%A1v_Hus%C3%A1k