Berlínska konferencia - 1885

Berlínska konferencia znamenala výrazný zásah do udalostí na africkom kontinente, je označovaná ako „predzvesť kolonizačného výbuchu“, ktorý rozdelil Afriku a spôsobil, že do roku 1900 sa v atlasoch maľovali mapy afrického vnútrozemia podľa farieb európskych štátov.

 

Berlínska konferencia sa konala v dňoch: 14. 11. 1884 – 14. 11. 1885.

 

Zúčastnili sa jej zástupcovia jedenástich európskych monarchií, Francúzska, Osmanskej ríše a Spojených štátov amerických.

Spoločne rokovali o osude vnútornej Afriky.

 

 

Zámienka konferencie:

 

Konferencia bola zvolaná po vzniku Konga. Udalosti v uvedenej oblasti začali naberať spád po objavení rieky Kongo. Rieka Kongo bola objavená v 70. rokoch 19. storočia. Objavili ju Angličan Stanley a Francúz Pierre de Savorgnan de Brazza.

Vtedajší belgický kráľ Leopold II. vzápätí založil Medzinárodnú africkú spoločnosť a s pomocou Stanleyho sa rozhodol v uvedenej oblasti založiť slobodný štát, ktorý by nebol spätý s Belgickom, ale s uvedenou spoločnosťou. Leopold II sa chcel stať panovníkom štátu ako súkromná osoba.

 

http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3516965.stm

 

Leopold II.

 

Kongo sa malo stať štátom, ktorý by v uvedenej oblasti zamedzil zrážkam medzi štátmi. Po vzniku Konga bolo potrebné ešte rozdeliť povodie rieky medzi nový štát, Francúzsko a Portugalsko, ktoré obsadilo ústie rieky Kongo.

 

Priebeh konferencie:

 

  • Konferencia mala presný program.

  • Program bol zameraný na slobody plavby a obchodu a na podmienky usadzovania sa na pobreží.

  • Akoby mimochodom sa určili aj hranice štátu.

  • Francúzsko dostalo predkupné právo pre prípad neúspechu Spoločnosti, potom ho ale prenechalo Belgicku za výhody pri stanovení hranice.

  • Nový štát zverený spoločnosti mal rozlohu 2,5 milióna km2, ďalších 500 000 km2 dostalo Francúzsko na severozápade: z prvej oblasti vzniklo Kongo-Leopoldville (dnes Zair), z druhej Kongo-Brazzaville (dnes Kongo).

  • K prerozdeleniu došlo aj v povodí Nigeru, kde Británia získala kontrolu delty a Francúzsko horný tok, a to ešte predtým, ako sa reálne zmocnilo územia.

 

Vytvorenie zóny slobodného obchodu:

 

Dôležitou osobnosťou na konferencii bol Otto von Bismarck, ktorý zastupoval záujmy Nemecka. Jeho hlavným cieľom nebolo dobývanie nových území, ale zabezpečenie prístupu do Afriky pre nemecký obchod.

Proti tejto snahe Bismarcka sa ale postavili Francúzi. Podľa nich bolo v záujme kolónií udržať obchodný monopol metropoly. V mene svojej koncepcie chcelo Francúzsko podobne ako Portugalsko obmedziť rozlohu dohodnutého územia Konga, kde mala platiť sloboda obchodu.

Naopak, Briti a Američania ho chceli zväčšiť. Mala k nemu patriť celá riečna panva, ale podľa nového plánu aj prístup k moru medzi Mozambikom a sultanátom Zanzibar.

Anglicko dosiahlo, že prameňov Nílu sa plánu nedotýkali.

 

Ďalšie rozhodnutia zabezpečili, že:

 

  • sa zaručovala hospodárska sloboda aj sloboda navigácie,

  • obchodné lode sa mohli slobodne pohybovať,

  • vylučoval sa len obchod so zbraňami a pašeráctvo.

Rovnaké pravidlá mali platiť aj v Nigérii.

 

Konferencia upravila aj pravidlá pre kolonizáciu:

 

  • Najdôležitejšie pravidlo bola „existencia autority schopnej dosiahnuť, aby sa rešpektovali jej práva“, čo bolo dosť neurčité a metropoly sa mohli vyhnúť výdavkom potrebným na zriadenie skutočnej koloniálnej dŕžavy.

  • Nešlo však o privlastňovanie si veľkých území za pomoci „anexie štetcom“. Oficiálne bol zamietnutý systém hinterlandu, ktorý robil z krajiny, ktorá sa usadila na pobreží, pána celého prislúchajúceho vnútrozemia.

  • Navyše sa rozhodovalo len o pobrežiach a nie o vnútorných územiach. Určili sa len pravidlá, nepristúpilo sa k nijakému všeobecnému rozdeľovaniu.

 

Konžský slobodný štát (iné názvy: Slobodný konžský štát, Slobodný štát Kongo, Nezávislý štát Kongo, Nezávislý konžský štát; fr. État indépendant du Congo) bolo v rokoch 1885 až 1908 nezávislé kráľovstvo, ktoré belgický kráľ Leopold II. pretvoril z územia povodia Konga na svoj vlastný majetok.

V roku 1908 belgický parlament prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou, pretože režim nastolený v Slobodnom konžskom štáte sa vyznačoval nevídanou brutalitou a takisto nedokázal spravovať toto obrovské územie. Odhaduje sa, že počas trvania Slobodného konžského štátu zomrelo okolo 10 miliónov obyvateľov na občianske nepokoje, hlad a choroby, z ktorých šírenia je dokonca obvinený režim.



Zopakujte si:
1. Uveďte, kedy vznikol štát Kongo.
2. kto bol jeho prvým panovníkom?
3. Čo znamenala pre oblasť Afriky berlínska konferencia?
4. Aké zmeny priniesla do uvedenej oblasti?

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8
http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3516965.stm

Zdroje obrazkov:
http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3516965.stm