Milan Rastislav Štefánik
„Som Slovák telom i dušou - neznám lásky polovičatej.“
Významná osobnosť slovenských i svetových dejín.
Astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu, prvý československý minister vojny.
Vzdelanie:
1904 - obhájil dizertačnú prácu O novej hviezde v súhvezdí Cassiopea, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie.
1900-1904 - študoval astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.
1898 - študoval stavebné inžinierstvo v Prahe.
1898 - gymnázium v Szarvasi.
1893 - Šopron.
1890 - evanjelické lýceum v Bratislave.
Základné životopisné údaje: Detstvo a štúdia:
-
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny.
-
Jeho otec Pavol bol skalopevný národniar, a tak vychovával aj svoje deti.
-
Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave (1890), študoval v Šoproni (1893) a gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v roku 1898 na gymnáziu v Szarvasi.
Pôsobenie v Prahe:
-
V roku 1898 odišiel M. R. Štefánik do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo na technike a v rokoch 1900 - 1904 astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.
-
V roku 1904 obhájil dizertačnú prácu O novej hviezde v súhvezdí Cassiopea objavenej v roku 1572, zložil rigorózne skúšky a bol promovaný na doktora filozofie.
-
V Prahe nadviazal M. R. Štefánik kontakty so slovenskou študujúcou mládežou, ktorá sa grupovala v spolku Detvan, ktorému istý čas aj predsedal.
-
V časopise Čas vychádzala Štefánikova rubrika, ktorá mala vzbudzovať záujem českej verejnosti o Slovensko.
-
M. R. Štefánik sa stretával s predstaviteľmi hlasistického hnutia, združenými okolo časopisu Hlas a obhajoval myšlienku česko-slovenskej jednoty.
Pôsobenie vo Francúzsku:
-
V novembri 1904 odišiel M. R. Štefánik do svojej druhej vlasti do Francúzska.
-
Tu v Paríži pod vedením profesora Julesa Janssena, zakladateľa, priekopníka astrofyziky a riaditeľa observatória v Meudene, sa mu otvorili široké možnosti vedeckého bádania.
-
Už v prvých rokoch publikoval 12 vedeckých prác.
-
Spolu sa zúčastnili výpravy na Mont Blanc, aby pozorovali Slnko a Mars.
-
V Paríži pracoval M. R. Štefánik v slávnom observatóriu Meudone.
-
Zúčastnil sa ďalších pozorovaní na Mont Blancu, výpravy do Španielska, zúčastnil sa na zjazde Medzinárodnej únie pre výskum Slnka v Oxforde.
-
V máji 1907 udelila Francúzska astronomická spoločnosť Štefánikovi Janssenovu cenu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu.
-
M. R. Štefánik sa stal plateným spoluriaditeľom observatória na Mont Blancu, ale spoločnosť tohto observatória sa rozhodla v roku 1908 hvezdáreň zrušiť. Jeho cieľom v nasledujúcich rokoch sa stalo založenie samostatného observatória.
-
V roku 1910 ho vedecké ústavy Bureau des Longitudes a Bureau Central Météorologigne poverili pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Tu sa Štefánikovi podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu.
-
Aj po návrate do Paríža venoval M. R. Štefánik množstvo energie na jej dobudovanie. Aj v ďalšom období veľa cestoval a získal značnú diplomatickú obratnosť i vplyvné známosti. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni.
-
V tom istom roku získal aj francúzske občianstvo.
-
Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Jassenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy bol francúzskou vládou vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie (1914).
-
Bol členom Belgickej astronomickej spoločnosti, uznávaný vo vedeckých kruhoch, pozývali ho aj na univerzitu v Oxforde.
-
Keď však v roku 1912 žiadal v Prahe o mimoriadnu profesúru, jeho žiadosti nevyhoveli.
1. svetová vojna:
-
Prvá svetová vojna zastihla M. R. Štefánika v Maroku, kde chcel zriadiť observatórium.
-
Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka.
-
V máji 1915 bol odvelený na front. Počas bojovej činnosti upútal na seba pozornosť odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou.
-
V septembri 1915 bol odvelený na srbský front. Napriek svojmu svetobežníctvu sa M. R. Štefánik neprestal považovať za Slováka a napriek francúzskemu občianstvu zostal srdcom Slovákom.
-
Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán česko - slovenského zahraničného odboja. Predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš.
-
V pláne Národnej rady československej bolo vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, sústredených v Rusku a v značnom počte v Taliansku. Diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku, získavanie dobrovoľníkov v USA, to všetko pripadlo na M. R. Štefánika.
-
V USA u prezidenta W. Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal 3000 dobrovoľníkov (1917).
-
Rokovania s talianskou stranou o organizácií čs. armády sa začali vo februári 1918 a diplomatický úspech bol korunovaný podpísaním
-
Zmluvy v apríli 1918 o konštituovaní právne a politicky samostatnej čs. armády v Taliansku. Vďaka úspešným diplomatickým krokom československú armádu (mala už 100 000 vojakov) uznali a M. R. Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.
-
V auguste 1918 sa vydal na náročnú cestu k légiám na Sibíri.
-
V Rusku prijali M. R. Štefánika s veľkou vážnosťou. Svedčí o tom i vysoké vyznamenanie Rad Sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie.
-
V roku 1919 M. R. Štefánik dojednal ich stiahnutie a postupný odsun z Ruska.
Posledný let:
-
Koncom apríla 1919 navštívil M. R. Štefánik Taliansko, aby zabezpečil odchod našich zajatcov domov.
-
V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil M. R. Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska.
-
Svoj oslobodený národ ani rodnú zem už neobjal živý.
-
Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde, sa jeho lietadlo pri pristávaní v Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo priamo na zem.
-
M. R. Štefánik spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom zahynul.
-
Tragická smrť a pohreb M. R. Štefánika 11. mája 1919 na Brezovej a Košariskách sa stali celonárodnou udalosťou.
Mohyla M. R. Štefánika na Bradle:
-
Základný kameň stavby položil minister zahraničia ČSR Eduard Beneš 4. mája 1924. Mohyla na Bradle.
-
Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle, ktorá tvorí jeden z vrcholov mnohostrannej architektonickej tvorby Dušana Jurkoviča, je najvýznamnejšou pamiatkou mesta Brezová pod Bradlom.
-
Skladá sa z 2 obdĺžnikových terás (spodná má rozmery 93 x 62 m) a tumby, na ktorej sú umiestnené pamätné dosky s nápismi.
-
Z každého rohu mohyly sa týčia 12 m vysoké obelisky.
-
Stavba mohyly trvala od roku 1927 do roku 1928, spolu 280 pracovných dní a bol na nej použitý travertín zo Spišských Vlachov.
-
Mohyla M. R. Štefánika bola slávnostne odovzdaná 23. septembra 1928.
-
Stala sa miestom pravidelných pietnych spomienok pri príležitosti výročí úmrtia M. R. Štefánika, osláv vzniku ČSR, ale aj pamätným miestom, na ktoré prichádzajú ľudia uctiť si pamiatku, vzdať úctu a vďaku za vykonanú prácu tejto významnej osobnosti našich i európskych dejín.
-
Od roku 1928 nesie mesto názov Brezová pod Bradlom.
-
V rokoch 1988 – 1996 bola realizovaná jej komplexná rekonštrukcia.
Zopakujte si:
1. Uveďte dôležité životopisné údaje o M. R. Štefánikovi.2. Popíšte pôsobenie M. R. Štefánika v oblasti astronómie.
3. Akú úlohu zohral M. R. Štefánik pri vzniku 1. ČSR?
Použitá literatúra:
JURÍČEK, J.: Milan Rastislav Štefánik . 1. vyd. Q 111, Bratislava 2006, 167 stránKAUTSKÝ, E. K.: Kauza Štefánik,1. vyd. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2007, 306 strán
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=mgmrs
http://www.lamahe.sk/stefanik/
Zdroje obrazkov:
http://www.lamahe.sk/stefanik/http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=mgmrs