Semenné rastliny predstavujú najdokonalejšiu skupinu rastlín. Ich hlavným znakom je vytváranie kvetu, v ktorom sa nachádzajú pohlavné orgány – tyčinky, piestiky, ktoré produkujú pohlavné bunky – peľ, vajíčka. Semená týchto rastlín sú ukryté v plodoch, ktoré zabezpečujú rozširovanie druhov. Semeno chráni oplodie – podľa jeho prítomnosti semenné rastliny rozdeľujeme na nahosemenné (semeno majú „holé“) a krytosemenné (semeno majú ukryté v oplodí).

 

Kvet je reprodukčný orgán, tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov, ktoré sú uložené na kvetnom lôžku.

 

Kvetné obaly môžu byť:

  • rozlíšené – na kalich (kališné listy – väčšinou zelené) a korunu (pestrofarebné lupene).

  • nerozlíšené farebne ani tvarovo – okvetie (tulipán)

Nie vždy sú kvetné obaly prítomné (napr. vŕba kvetné obaly nevytvára).

 

http://biologickaolympiada2013.blog.cz/1302/kvet

Obr. 1: Stavba kvetu


Samčím rozmnožovacím orgánom krytosemenných rastlín je tyčinka (stamen), ktorú tvorí peľnica a nitka. Peľnica je tvorená dvoma peľovými vačkami – v každom vačku sú dve komôrky. Komôrky sú vyplnené peľotvorným pletivom – jeho redukčným delením vznikajú peľové zrná.

Samičím rozmnožovacím ústrojom je piestik, ktorý je tvorený semenníkom, čnelkou a bliznou. V semenníku sú vajíčka, peľové zrná sa zachytávajú na blizne, ktorá je lepkavá, prípadne aj porastená chĺpkami.

 

Ak rastlina obsahuje jeden typ pohlavných orgánov, hovoríme o jednopohlavných kvetoch, kedy kvet obsahuje len tyčinky alebo len piestiky. Jednopohlavné kvety ďalej rozdeľujeme na

  • jednodomé – na jednej rastline sú samčie aj samičie kvety

  • dvojdomé – na jednej rastline sú buď len samčie alebo len samičie kvety.

 

O obojpohlavných kvetoch hovoríme vtedy, ak kvet obsahuje aj tyčinky aj piestiky. Samoopeleniu sa pri týchto typoch kvetov predchádza rôznym obdobím dozrievania.

Medzinárodne dohodnutými symbolmi môžeme zapísať kvetný vzorec alebo kvetný diagram –graficky znázorňuje stavbu kvetu pri pohľade zhora.

 

Symboly používané na tvorbu kvetných vzorcov:

martinkovicova

 

Ak na jednej rastline sa súčasne vyskytuje celý súbor kvetov, hovoríme o súkvetí. Súkvetia podľa rozkonárovania stonky delíme na strapcovité (dcérske stonky neprevyšujú materskú; kvety kvitnú zdola nahor, alebo z okrajov do stredu)a vrcholíkovité (dcérske stonky prerastajú materskú; kvitnú opačným „smerom“ ako strapcovité).


http://www.biopedia.sk/?cat=rastliny&file=organy&page=2

Obr. 2: Súkvetia

 

Porovnanie nahosemenných a krytosemenných rastlín:

Nahosemenné rastliny:

  • prechodný vývojový stupeň medzi papraďami a krytosemennými rastlinami

  • ihlicovité, alebo šupinovité listy, prevažne vždyzelené

  • vajíčka na plodolistoch nie sú kryté

  • ploché alebo listové plodolisty

  • kvety sú nahé, jednopohlavné, opeľujú sa vetrom; nie sú kvetmi v pravom zmysle

  • zriedkavo sa rozmnožujú vegetatívne

  • borovicorasty


 

Krytosemenné rastliny

  • dreviny i byliny

  • semeno je ukryté v plode

  • vajíčka i semená sú chránené oplodím

  • plody sú suché alebo dužinaté

  • magnóliorasty



Zopakujte si:
1. Aký je hlavný rozdiel medzi nahosemennými a krytosemennými rastlinami?
2. Vymenuj časti kvetu.
3. Podľa obr. 2 skús určiť typ súkvetia u bazy čiernej.
4. Vysvetli rozdiel medzi jednodomými a dvojdomými rastlinami.

Použitá literatúra:
vlastné vysokoškolské poznámky
www.biopedia.sk

Zdroje obrazkov:
http://biologickaolympiada2013.blog.cz/1302/kvet
http://www.biopedia.sk/?cat=rastliny&file=organy&page=2