Výtrusné rastliny sú mnohobunkové, autotrofné, eukaryotické organizmy. Vznikli v silúre, t.j. pred cca 420 mil. rokov. Vyvinuli sa zo zelených rias. Vnútri stielky bolo parenchymatické pletivo, vnútri neho stĺpec parenchymatických buniek spevňujúci stielku. Postupne sa pletivá anatomicky špecializovali na výkon určitej funkcie. Vznikli cievne zväzky a pôvodná stielka sa tvarovo a morfologicky rozlíšila na orgány. Rastlinu v pôde upevňoval rizomoid – predchodca koreňa. Rizomoidom rastlina čerpala živiny.

 

Telo prvých suchozemských rastlín tvorila vidlicovito rozkonárená stielka s diferencovanými cievnymi zväzkami – sporofyt. Stielku tvorili telómy – koncové, vidlicovité konáriky, ktoré boli pospájané mezozómami. Postupne sa vyvinuli vegetatívne orgány (z pôvodnej stielky a sterilných telómov) – zabezpečujúce výživu a generatívne a semenotvorné rozmnožovacie orgány (z plodných telómov) – zabezpečujúce rozmnožovanie.

 

 

Ontogenéza výtrusných rastlín

Rodozmena (metagenéza) znamená striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie.

  • nepohlavná generácia – sporofyt – vytvára výtrusnice – v nich sú uložené výtrusy; 2 súbory chromozómov v telových bunkách, diploidný počet, 2n

  • pohlavná generácia – gametofyt– nesie reprodukčné orgány; jeden súbor chromozómov v telových bunkách; haploidný počet – n – fúziou samčej a samičej haploidnej pohlavnej bunky vznikne diploidná zygota (2n). Samčie pohlavné bunky produkujú pohlavné orgány, ktoré voláme plemenníčky a samičie zárodočníky.

 

http://edu-mikulas6.webnode.sk/album/oddelenie-sladicorasty-polypodiophyta-/rodozmena-sladicorasty-jpg/

Obr.: Schéma rodozmeny

 


Rodozmenu môžeme rozdeliť:

I. podľa tvaru sporofytu a gametofytu na:

  • rovnakotvarú (izomorfnú)

  • rôznotvarú (hetero-, anizo-morfnú)


II. podľa tvaru spór:

  • rovnakovýtrusovú (izospórickú)

  • rôznovýtrusovú (heterospórickú)


 

Rozdelenie výtrusných rastlín:

  • ryniorasty – Rhyniophyta

  • machorasty – Bryophyta

  • plavúňorasty – Lycophodiophyta

  • prasličkorasty – Equisetophyta

  • sladičorasty – Polypodiophyta


Ryniorasty

Sú fosílne rastliny – rástli v období prvohôr v plytkých vodách alebo bažinatej pôde. Dorastali do výšky 3 m. Ryniorasty rástli predstavujú prechod rastlín z vodného prostredia na suchú zem.

 

Machorasty

Sú najstaršie suchozemské rastliny – mnohobunkové, autotrofné, zelené, eukaryotické, výtrusné. Nájdeme ich vo vlhkom prostredí, kde tvoria husté kobercovité porasty. Telo machorastov tvorí stielka bez pravých pletív, ktorá môže byť lupeňovitá (napr. u porastnice mnohotvarej) alebo rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky (napr. ploník).

U machorastov je výrazné striedanie generácií. Prevahu má gametofyt. Z jednobunkového výtrusu (n) na vhodnom substráte vyklíči prvoklík zelenej farby. Na ňom sa vyvinú z púčikov jednodomé alebo dvojdomé zelené rastlinky machov. Oplodnenie prebieha vo vodnom prostredí (napr. rosa), kedy sa spermatozoidy pohybujú k zárodočníkom. Rodozmena machorastov je rovnakovýtrusová a rôznotvará. Rastlinky machu na báze odumierajú ana vrchole stále dorastajú.

 

Význam machorastov:

  • prirodzené vodné nádrže (nasávajú vodu)

  • tvoria biomasu

  • produkujú kyslík

  • zložka ekosystému

  • tvorba rašeliny, atď.

 

Machorasty rozdeľujeme na dve vývojové vetvy, ktoré sa odlišujú stavbou výtrusníc:

  1. Pečeňovky – napr. porastnica mnohotvará.

 

ttp://en.wikipedia.org/wiki/Marchantia_polymorpha

 


Obr.: Porastnica mnohotvará

 

 

2. Machy – napr. ploník obyčajný – rastie na kyslých pôdach a vlhkých miestach; je ľahko rozpoznateľný; rašelinník rastie na trvalo zamokrených miestach. Palístkymá jednovrstvové, ich bunky môžu byť: hyalocyty, čo sú veľké bunky, ktorých obsah odumrel, ako zásobáreň vody alebo chlorocyty, t.j. malé bunky obsahujúce veľké množstvo chloroplastov.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Polytrichum

 

Obr.: Ploník


http://cs.wikipedia.org/wiki/Ra%C5%A1elin%C3%ADk

 

Obr.: Rašeliník



Plavúňorasty

K plavúňorastom zaraďujeme byliny a fosílne dreviny. Stonka plavúňorastov je porastená dvoma typmi lístkov:

  • trofofylmi – majú asimilačnú funkciu

  • sporofylmi – nesú výtrusnice; výtrusné listy sú obyčajne usporiadané do klasov.

 

V smrekových a bukových lesoch nájdeme plavúň obyčajný, ktorý má plazivú stonku. Ako okrasná izbová rastlina sa pestuje plavúnka.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Lycopodium_clavatum

 

Obr.: Plavúň obyčajný

 

http://plantsrescue.com/tag/selaginella-gold/

 

Obr.: Plavúnka

 

 

Prasličkorasty

V období prvohôr dosahovali vzhľad stromov – ich zuhoľnatené telá tvoria v súčasnej dobe vrstvy čierneho uhlia. Dnešné druhy sú trváce byliny s dutou, článkovou stonkou, ktorá je na povrchu ryhovaná. Listy sa spodnými časťami zrastajú do rúrkovitej pošvy objímajúcej stonku. Bunkové steny prasličiek sú prestúpené oxidom kremičitým.


https://gobotany.newenglandwild.org/species/equisetum/arvense/?key=dichotomous

 

Obr.: Praslička roľná

 


Sladičorasty

Sú väčšinou byliny s nečlánkovanou, často zakrpatenou stonkou a veľkými, zelenými, zloženými listami, ktoré majú súčasne asimilačnú funkciu a aj tvoria výtrusy (výtrusnice vyrastajú na rubovej strane, združené do kôpok). Takéto listy, plniace obe funkcie súčasne, voláme trofosporofyli. Je prispôsobený životu i rozmnožovaniu v suchozemskom prostredí. Na našom území možno nájsť papraď samčiu, papradku samičiu a sladič obyčajný.


http://en.wikipedia.org/wiki/Dryopteris_filix-mas

 

Obr.: Papraď samčia



Zopakujte si:
1. Aký je rozdiel medzi sporofytom a gametofytom?
2. Čo je to rizomoid?
3. Aký význam majú machorasty?
4. Z ktorých výtrusných rastlín „pochádza“ čierne uhlie?

Použitá literatúra:
http://www.biopedia.sk/?cat=rastliny&file=vytrusne
http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=3&file=vytrusne
vlastné poznámky

Zdroje obrazkov:
http://edu-mikulas6.webnode.sk/album/oddelenie-sladicorasty-polypodiophyta-/rodozmena-sladicorasty-jpg/
http://en.wikipedia.org/wiki/Marchantia_polymorpha
http://en.wikipedia.org/wiki/Polytrichum
http://en.wikipedia.org/wiki/Polytrichum_commune
http://cs.wikipedia.org/wiki/Ra%C5%A1elin%C3%ADk
http://en.wikipedia.org/wiki/Lycopodium_clavatum
http://plantsrescue.com/tag/selaginella-gold/
https://gobotany.newenglandwild.org/species/equisetum/arvense/?key=dichotomous
http://en.wikipedia.org/wiki/Dryopteris_filix-mas